Za 163 rokov od postavenia necpalského kostola prešiel interiér i exteriér stavby početnými zmenami, no s určitosťou môžeme povedať, že najnovšie boli z historického hľadiska tie najvýraznejšie. Podstatným zásahom do pôvodnej stavby bolo podpílenie základov, ktoré sa žiadalo z hľadiska ochrany pred vlhnutím stien. Fasáda kostola bola taktiež v zlom stave, preto bola potrebná jej výmena. Potom, ako predstavitelia necpalského cirkevného zboru zistili dezolátny stav oltára, ktorý predstavuje nesmiernu kultúrnu, ako aj duchovnú hodnotu, pristúpilo sa napriek finančným ťažkostiam k jeho rekonštrukcii.
Tento pozoruhodný renesančný oltár z roku 1611, vytvorený pre palatína Juraja Thurzu, bol pôvodne umiestnený v jeho kaplnke na Oravskom hrade. Po jeho smrti oltár najprv odniesli do Turčianskej Štiavničky, napokon bol však v roku 1752 zásluhou Anny Raymanusovej, manželky Jána Justha, prevezený do artikulárneho kostola v Necpaloch. Oltár je tvorený nadstavcom a obrazom Vzkriesenia, predelom a postrannými pevnými krídlami. Ich súčasťou sú obrazy zo Starej zmluvy vľavo a Novej zmluvy vpravo. Oltárny obraz je výtvarným pretlmočením reformačného učenia.
Práce na jeho rekonštrukcii neboli ľahké, veď v ateliéroch v Bratislave ležal päť rokov. Mnohí už ani neverili, že sa vráti naspäť do Necpál... „Práce na zreštaurovaní neboli jednoduché, o tom svedčí aj čas, ktorý sme museli obetovať na jeho obnovu. No myslím si, že za výsledok práce sa hanbiť nemusíme,“ uviedla Alexandra Šulíková, jedna z maliarok podieľajúcich sa na rekonštrukčných prácach. Autorský kolektív pod vedením Zuzany Benčekovej-Tahi, v ktorom pracovali ako akademické maliarky Alexandra Šulíková a Zuzana Chovaná, získal za reštaurovanie Thurzovho oltára v kategórii Obnova a reštaurácia za rok 2005 to najvyššie možné hodnotenie. V očiach akademickej obce týmto zviditeľnili nielen necpalský cirkevný zbor, ale aj celý turčiansky región.
Aj z toho dôvodu sa 22. októbra 2006 v Necpaloch konali slávnostné služby Božie. Účasťou ich poctil Igor Mišina, biskup východného dištriktu ECAV, ktorý slávnostne posvätil obnovený chrám i oltár. Prítomné boli aj zástupkyne autorského kolektívu z Oblastného reštaurátorského ateliéru z Bratislavy. Z úst seniora Jozefa Havrillu sa prítomní dozvedeli o celkových nákladoch na obnovu chrámu Božieho i oltára. Na tieto výdavky prispelo určitou čiastkou ministerstvo kultúry, no bez ďalšej podpory z rôznych európskych fondov, najmä z Nemecka, by všetky práce boli neuskutočniteľné. Nemalú časť financií tvorili aj milodary veriacich nielen z domáceho zboru, ale aj z celého Turčianskeho seniorátu.
Aj vďaka nim má evanjelický chrám Boží v Necpaloch v súčasnosti takú honosnú podobu. Turiec tým získal ďalšiu pozoruhodnú kultúrnu pamiatku. Aj napriek veľkým finančným výdavkom by sa preto mali veriaci z Necpál radovať. Veď popýšiť sa takým kostolom, a najmä takým oltárom sa môže naozaj máloktorý cirkevný zbor.Michal Badín