Lievik pred Martinom?

Ján Kŕč
V minulých dňoch sa intenzívnejšie začalo hovoriť na tému diaľničného prepojenia západu s východom Slovenska. Aby sme boli presnejší, hovorilo sa najmä o tom, že za istých okolností by sa mohla rozostavaná diaľnica skončiť v Žiline. Z tejto informácie nebol veľmi potešený veľvyslanec ČR na Slovensku Zdeněk Galuška, ktorý nedávno navštívil Martin. Spomenul, ako je pre priemysel obchod, ale aj turistiku našich západných susedov, veľmi dôležité, aby diaľničná sieť smerom na východ Slovenska pokračovala aj za Žilinou. Potvrdil, že západní susedia sú našimi spojencami a zástancami nemenenia prijatej stratégie budovania diaľnic. V minulom čísle NŽT sme priniesli informáciu, že o programe diaľničnej výstavby začne slovenská vláda rokovať v júni budúceho roku. Podľa informácie od Mariána Jánošíka, poradcu a hovorcu ministra dopravy sa „v súčasnosti definujú východiská pre prípravu nového programu prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na roky 2007 – 2010 s výhľadom do roku 2014.“ V podstate sme sa z týchto informácii dozvedeli dve správy. Ako to býva - jednu dobrú a druhú zlú. Za dobrú možno považovať to, že sa aj naďalej ráta s prepojením súčasnej diaľničnej siete v pôvodnom koridore, ale tou horšou je, že vlastne ešte dnes nevedno, kedy sa s výstavbou začne. Má to ešte veľa otáznikov Dozvedeli sme sa aj to, že tento úsek trasy by sa mal vybudovať v rámci projektov s privátnym partnerstvom (PPP). V podstate motoristom je jedno, ako sa zabezpečia financie na výstavbu, ich zaujíma to podstatné – či sa cestná sieť na úseku medzi Žilinou a Ivachnovou, za ktorou je už diaľnica vybudovaná zlepší, či bude priepustnejšia, či kvalitnejšia...
Netreba robiť školenia o tom, aká kritická je momentálna situácia na úzkej ceste od Strečna, smerom do Martina, kde sa často tvoria kolóny. Tento úsek je pre vodičov priam morou. Ak ho nezapchá havária, tak občas zasa spôsobujú problémy padajúce skaly, či iné, často aj nepredvídateľné okolnosti. O nič lepšie to nie je ani na úseku z Martina do Turian. Cesta je nielen úzka, ale už s poriadne „vylágrovaným“ asfaltom. Automobily sa vo vyjazdených koľajach pohybujú, ako loďky v búrkach. Veru ani sa nemožno čudovať, že tento úsek cesty je v takom zlom (kritickom) stave, veď denne po ňom prejde okolo 20 tisíc automobilov! Veľkú časť z nich tvoria kamióny (možno niekedy aj preťažené), a tak je táto cesta hlavného ťahu v takom stave, že si vôbec nezaslúži takéto označenie. Nedávno sa síce pri fabrikách postavených v sučianskom priemyselnom parku začala budovať kruhová križovatka. Ťažko ale možno od nej očakávať, že sa jej výstavbou zlepší priepustnosť komunikácie. Vyrieši sa len problém tých, ktorí budú na hlavnú cestu vstupovať smerom od fabrík. Kto očakáva viac, je pravdepodobne iba nenapraviteľným optimistom. Bodaj by sme sa mýlili.
Suma-sumárum z informácii, ktoré sú doteraz k dispozícii, sa ľahko môže stať, že spomínaný turčiansky cestný lievik bude ešte niekoľko rokov robiť vodičom šarapatu. Pravdepodobne sa vodiči v horizonte najbližších rokov nedočkajú na tomto úseku diaľnice. Aspoň podľa toho, ako sú veci rozbehnuté, alebo lepšie povedané zabrzdene, to môže byť reálne tvrdenie. Pritom, je nad slnko jasné, že ak sa bude chcieť udržať tento úsek cesty aspoň v akej takej kvalite a priepustný, všetko to bude opäť len a len o peniazoch. A vrážať veľké peniaze do provizória, to veru nie je žiadna výhra.
Téma diaľnice, hoci si to niekedy ani veľmi neuvedomujeme, je pre Turčanov, najmä ich budúcnosť, veľmi dôležitá. Bez dobrého spojenia, sa nebude rozvíjať región v očakávaných dimenziách. Môže to odradiť investorov, zabrzdiť priemysel a rozvoj cestovného ruchu. Ozaj nemáme dôvod byť nadšení z toho, že by sa začiatok hrdla dopravného lievika mal začať práve pred Martinom. Takú chybu by si „odskákal“ aj vzdialenejší východ republiky, ktorý týchto niekoľko desiatok kilometrov diaľničného prepojenie azda potrebuje ešte viac ako Turiec.