Streda, 30. november, 2022 | Meniny má Ondrej, Andrej

Martin nič nedostane zadarmo

Túto otázku sme položili verejnosti – a najmä jej reprezentantom – v čísle 41, ktoré vyšlo 17. októbra. Vyprovokoval nás k nej článok v Literárnom týždenníku z toho istého mesiaca, v ktorom (v rámci recenzie knihy Ružomberok s podtitulom Hlavný mestský c

intorín) sa okrem iného píše, že mesto pod Čebraďom koncom 19. a začiatkom 20. storočia prirodzeným spôsobom prebralo štafetu od Martina. S názorom autora tejto recenzie nechceme polemizovať. Koniec koncov, na slovné vojny o pozíciu „lídra štafety“ nie je dôvod. Martin bol a aj je centrom národnej kultúry Slovákov. Len sa nám zdá, že v poslednom čase sa dostáva akoby do tieňa okolitých miest. Nedokáže sa dostatočne „predať“ (nemocnica so svojimi odborníkmi a unikátnymi operáciami, knižnica so svojimi projektmi, samosprávna kultúra so svojimi nadčasovými aktivitami, vysoké školstvo a školstvo vôbec so svojimi reprezentantmi...), neprezentuje navonok svoje najlepšie inštitúcie, svojich súčasných občanov, ktorých práca a dielo presiahli hranice nášho regiónu, nedáva o sebe dostatočne vedieť tam, kde sa v modernom čase tvoria, takpovediac, dejiny spoločnosti a kultúra vo všeobecnosti. Martin akoby zaspal na vavrínoch. Vyzvali sme preto lídrov tohto mesta, aby v čase, keď aj Martin stojí sťaby na križovatke svojho osudu, vyslovili svoj názor na jeho smerovanie. Tu sú prvé ohlasy.
Roku 1966 v médiách prebehla polemika, či zachovať alebo nezachovať historické jadro Martina. Projekt jeho prestavby ho navrhoval, okrem niekoľkých budov – zlikvidovať. (Mal zaniknúť napr. aj Národný dom.) Zväz slovenských spisovateľov sa vtedy obrátil otvoreným listom na Slovenskú národnú radu (za starý Martin sa vtedy publicisticky angažovali napr. Vojtech Mihálik, Roman Kaliský, Michal Gáfrik a i.). Naostatok sa vtedy podarilo veľkú časť historického jadra Martina zachrániť. Martinský genius loci je pojem, ktorý zapôsobil. (V tých časoch napr. bola ohrozená aj časť historického jadra Bratislavy pre plánovanú výstavbu predmostia nového mosta cez Dunaj, ale tento problém, na rozdiel od Martina, nezachytil ani zďaleka takú časť verejnosti, najmä inteligencie. Ani sa nič v tej veci nedosiahlo.)
V súvislosti s nedávnou recenziou knihy o ružomberskom cintoríne v Literárnom týždenníku sa začali preberať pojmy národného centra a národného cintorína. Základom bol pokus prostredníctvom uvedenej knihy s týmito pojmami licitovať. Kto sa však chce zaoberať témou národného centra, logicky by si mal položiť otázku: Čo je to národné centrum? Čo ho definuje? Ako vzniká? Aké sú jeho kritériá? Už nás natoľko presiakla atmosféra doby, v ktorej žijeme, jej povrchnosť, že sme sa stali jej súčasťou, používame závažné pojmy hlava-nehlava. Otázky si nekladieme, nad odpoveďami nepremýšľame. Máme ich hneď hotové ako prefabrikát. Potom sa nečudujme! V správach Slovenskej televízie 6. novembra o 19.30 h jeden z kandidátov na primátora Banskej Bystrice sa nechal počuť: „Banská Bystrica je prirodzeným centrom stredného Slovenska...“ Čo je to „prirodzené centrum“? Ako ho definovať? Ako sa vytvára?
Nečudo, ak sa spomínajú nedostatočné národné a kultúrne povedomie a „poddanské“ postoje Slovákov a súvisí to s nedostatočnými alebo deformovanými vedomosťami z národnej a kultúrnej histórie alebo geografie - a spôsobom chápania priestorových súvislostí a vzťahov, vedomosťami a spôsobom ponímania - deformovanými ideologicky alebo podľa skupinových záujmov. Ak otázka existencie historického jadra Martina dokázala rozčeriť hladinu verejnej mienky na Slovensku a zastaviť buldozéry technokratov, na ktorých strane vtedy stála celá štátna mašinéria, čo to bolo? Martinský genius loci sa nedá naložiť na kamión a presťahovať, ani sprivatizovať. Možno iné mestá mali na svojej strane kráľov a aristokraciu. Martin ich nemal – mal iba občianstvo, ľud. Ale mal na svojej strane pravdu a spravodlivosť.
Zhruba pred tromi-štyrmi desaťročiami sa na pracoviskách, ktoré sa zaoberali analýzou podmienok rozvoja osídlenia a infraštruktúry, dospelo k zaujímavým výsledkom. Roku 1967 bola v Bratislave spracovaná Štúdia o vývoji osídlenia a komplexnej infraštruktúry na Slovensku... (Tento materiál bol vtedy utajený a pravdepodobne ho zastrešovala Slovenská plánovacia komisia.) Podľa tejto štúdie najvýhodnejším priestorom pre rozvoj na celom území, zahŕňajúcom stredné a východné Slovensko, bol priestor Martin. Roku 1968 spracoval Čs. inštitút pre územné plánovanie v Bratislave porovnávaciu štúdiu, podľa ktorej na území celého stredného Slovenska najvýhodnejším urbanizačným priestorom pre rozvoj bol priestor Martin. Podľa Expertízy č. 19, spracovanej roku 1969 na Ústave stavebníctva a architektúry SAV, má Turčianska kotlina podstatne výhodnejšie podmienky pre rozvoj ako všetky okolité kotliny (teda priestory okolo Žiliny, Banskej Bystrice-Zvolena, Prievidze atď.). Podľa analýzy Výskumného ústavu oblastného plánovania v Bratislave z roku 1975 v poradí perspektívnych centier osídlenia hneď za Bratislavou a Košicami nasleduje Martin. Ako sa tieto, pre Martin a Turiec priaznivé, výsledky doteraz využili v praxi?
Roku 1994 prijala Národná rada Zákon o Martine. Zdalo sa, že rozbehu Martina nič nestojí v ceste. Objektívne stoja veci na strane Martina. Ale porovnateľné výsledky hovoria o inom. Podľa nedávneho vyjadrenia dopravného odborníka v NŽT Martin a Turiec môže prísť aj o diaľnicu. A to napriek tomu, že priemyselné pásmo Vrútky-Sučany bolo kedysi vyhodnotené ako jedno z najperspektívnejších v celom Československu a bez diaľnice sa rozvíjať nemôže. Napriek tomu, že trasa diaľnice z Bratislavy cez Dolný Turiec do Košíc, súbežná s hlavnou železničnou magistrálou, je už niekoľko desaťročí hotovou vecou. Navyše, čo najkratšie vzájomné diaľničné prepojenie Žiliny, Martina, Banskej Bystrice a Zvolena by viac prospelo rozvoju stredného Slovenska ako izolácia Martina a Turca. Nie je ťažké pochopiť, že niektoré okolité mestá vidia v Martine svojho konkurenta a pritom sa snažia využiť vo svoj prospech hoci aj deformáciu skutočnosti. Ťažko však pochopiť, ak sa zároveň v Martine veci nechajú vyvíjať samospádom.
Tohto roku uplynulo 120 rokov od narodenia Fedora Ruppeldta, osobnosti, známej víziami o Martine. Mal by si ho pripomínať predovšetkým Martin. Pripomenul si ho? Fedor Ruppeldt bol osobnosť európskeho formátu. V Martine sa však naproti tomu stretávame, žiaľ, nezriedka s názormi vreckového formátu. Aj s výslovnou samodeštrukciou. Niekoľkokrát som bol prítomný na diskusiách súvisiacich s územným plánom Martina. Jeho autorom bol vynikajúci urbanista Ing. arch. Ľudovít Jankovič. Jeho územný plán rátal v zmysle Zákona o Martine s významným, veľkorysým rozvojom mesta. Pri spomenutých disku-
siách priamo ľudia z Martina tento plán spochybňovali, hovorili o „rojčení“ alebo vyslovene spochybnili, napadli - samotný Zákon o Martine. O čom to svedčí? Nie je to samodeštrukcia?
V Hospodárskych novinách z 8. novembra na str. 21 vyšiel článok s nadpisom „Bez knižníc sa nedá vzdelávať“. V článku sa hovorí o vzťahu knižníc a univerzít. Univerzita patrí ku knižnici a knižnica k univerzite. Martin má knižnicu, ale nemá univerzitu. Nech si spytujú svedomie tí, čo sú zodpovední za prepasené príležitosti.
Martinu by prospeli inštitúcie, ktoré sústreďujú tvorivú inteligenciu. Inštitúcie a osobnosti, ktoré vytvárajú vízie a idú za nimi. Baťa v Zlíne za prvej republiky dokázal zorganizovať tvorivú skupinu, ktorá spracúvala vízie na vysokej odbornej úrovni, pracovala dokonca na regionálnych plánoch rozvoja celého Československa. Sústreďoval okolo seba popredných odborníkov. Nik mu to neprikazoval, nikoho „hore“ sa nepýtal. Prišiel na to sám. Urobil zo Zlína centrum svetovej firmy. Niečo podobné robil za tej istej prvej republiky v Martine starosta Igor Thurzo. Takéto príklady
z histórie si treba pripomínať ako inšpiráciu, naprotiveň neprajníkom i samodeštrukcii.
Ing. arch. Igor Thurzo

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Najčítanejšie na My Turiec

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vytvor si svoju budúcnosť
  2. Ako vybrať správny televízor? QLED verzus QD OLED
  3. Diplom, na ktorý budeš právom hrdý. Študuj u nás.
  4. Prejdite na zelený benzín, pomoc životnému prostrediu sa ráta!
  5. Za kvalitným vzdelaním nemusíte do sveta! Príďte na EkF TUKE
  6. Liečba rakoviny sa u nás výrazne zlepší. Bude to stáť 300-tisíc
  7. Po pohlavnom styku by sa ženy mali čo najskôr vymočiť. Muži nemusia
  8. Ako sa dostať k darčeku výhodnejšie? Skúste túto možnosť.
  1. Ako sa účinne vyrovnať s energetickou krízou? Spôsobov je viac
  2. SPŠ strojnícka v Prešove úspešne realizuje program Erasmus+
  3. Kríza nie je dôvodom na zmrazovanie miezd
  4. Zmeny v systéme revíznych postupov
  5. Prvotriedne služby, nikoho iného by sme už nebrali
  6. Posledné voľné byty z úrody Jabloní. Nenechajte si ich ujsť.
  7. Prejdite na zelený benzín, pomoc životnému prostrediu sa ráta!
  8. Ako sa dostať k darčeku výhodnejšie? Skúste túto možnosť.
  1. Po pohlavnom styku by sa ženy mali čo najskôr vymočiť. Muži nie 15 133
  2. Hotely, strava, pláže, služby. Aká je dovolenka v Punta Cana? 6 917
  3. Niektorí ľudia nemajú pracovné návyky. Ako dlho trvá zmeniť to? 5 561
  4. Zarábame milióny, no jachtu na Malorke nemám 5 365
  5. TESCO pokračuje v raste.Otvorilo predajňu v Kysuckom Novom Meste 2 062
  6. Liečba rakoviny sa u nás výrazne zlepší. Bude to stáť 300-tisíc 1 362
  7. EUBA - Tvoja voľba, tvoja budúcnosť 1 262
  8. Diplom, na ktorý budeš právom hrdý. Študuj u nás. 1 094

Blogy SME

  1. Michal Pavlík: Ako rastú výdavky slovenských domácností
  2. Ľubomír Maretta: Odpustenie
  3. Unicef Slovensko: Ilustrácie, ktoré zachraňujú životy
  4. Dada Vozáriková: Namíbijský denník (6): Ako sme zablúdili
  5. Viktor Pamula: Futbalový klub- záchrana
  6. Rudolfa Vallová: Mečiarizmus - problém uvalený na celú epochu
  7. Anna Miľanová: Závislosť na droge... 2022
  8. Jozef Kozár: Vianočný Mars na večernej oblohe
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 223 286
  2. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia 15 862
  3. Michael Achberger: 7 tajných tipov na chudnutie: malé zmeny, veľké výsledky 6 152
  4. Jana Melišová: V závoji hmly 5 673
  5. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 4 042
  6. Ľuboš Vodička: Železnica na Slovensku: Myjavský viadukt 4 040
  7. Ján Valchár: 9 mesiacov štvordňovej operácie (a najlepšia investícia histórie). 4 029
  8. Mária Križanová: Matematika a matikári. 2 769
  1. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  2. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  3. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  4. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  5. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
  7. Jiří Ščobák: Chcete výborný seriál s nestandardním příběhem? Chcete krásnou herečku a herce, kteří umí hrát? Teplo lidské duše? Strašidelný zámek a psychiatrii?
  8. Jiří Ščobák: Porazíme infláciu? Ako vznikla, kto za ňu môže a ako ju riešiť?
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Odborníci majú pred sebou ešte niekoľko rokovaní.

Milióny sa rozložia medzi desať samospráv.


9 h
V tíme Turčianskej Štiavničky sa snažia skĺbiť skúsenosť s mladosťou.

Počas letnej prestávky v Turčianskej Štiavničke zvažovali i možnosť prihlásiť mužstvo do prvej triedy. Tím však v priebehu jesennej časti ukázal, že by to bola škoda. Sučanci bojovali s viacerými problémami a zatiaľ sú v súťaži poslední.


11 h

Vlastníci starších rodinných domov na Slovensku majú novú možnosť, ako sa popasovať s rastúcimi cenami energií a nákladov na bývanie.


28. nov
Ján Gríger (vpravo) patril na jeseň medzi najlepších hráčov Bystričky.

Na Bystričke s umiestnením v strede tabuľky úplne spokojní nie sú. Blatničania síce v úvode ročníka zaplatili nováčikovskú daň, no z vlastných chýb sa dokázali poučiť.


29. nov

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Želiezovský dub bol jedným z troch najvýznamnejších stromov v Uhorsku.


29. nov

Agresor zamkol dvere a stiahol si tepláky. Keď odchádzal, podal žene ruku.


24 h

Podľa nameraných hodnôt mohol spôsobiť výbuch.


29. nov

Vodič zraneniam podľahol v nemocnici.


29. nov

Blogy SME

  1. Michal Pavlík: Ako rastú výdavky slovenských domácností
  2. Ľubomír Maretta: Odpustenie
  3. Unicef Slovensko: Ilustrácie, ktoré zachraňujú životy
  4. Dada Vozáriková: Namíbijský denník (6): Ako sme zablúdili
  5. Viktor Pamula: Futbalový klub- záchrana
  6. Rudolfa Vallová: Mečiarizmus - problém uvalený na celú epochu
  7. Anna Miľanová: Závislosť na droge... 2022
  8. Jozef Kozár: Vianočný Mars na večernej oblohe
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 223 286
  2. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia 15 862
  3. Michael Achberger: 7 tajných tipov na chudnutie: malé zmeny, veľké výsledky 6 152
  4. Jana Melišová: V závoji hmly 5 673
  5. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 4 042
  6. Ľuboš Vodička: Železnica na Slovensku: Myjavský viadukt 4 040
  7. Ján Valchár: 9 mesiacov štvordňovej operácie (a najlepšia investícia histórie). 4 029
  8. Mária Križanová: Matematika a matikári. 2 769
  1. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  2. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  3. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  4. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  5. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
  7. Jiří Ščobák: Chcete výborný seriál s nestandardním příběhem? Chcete krásnou herečku a herce, kteří umí hrát? Teplo lidské duše? Strašidelný zámek a psychiatrii?
  8. Jiří Ščobák: Porazíme infláciu? Ako vznikla, kto za ňu môže a ako ju riešiť?

Už ste čítali?