Štvrtok, 24. jún, 2021 | Meniny má JánKrížovkyKrížovky
ČO TY NA TO, SLÁVNY MARTIN?

Martin nič nedostane zadarmo

Túto otázku sme položili verejnosti – a najmä jej reprezentantom – v čísle 41, ktoré vyšlo 17. októbra. Vyprovokoval nás k nej článok v Literárnom týždenníku z toho istého mesiaca, v ktorom (v rámci recenzie knihy Ružomberok s podtitulom Hlavný mestský c

intorín) sa okrem iného píše, že mesto pod Čebraďom koncom 19. a začiatkom 20. storočia prirodzeným spôsobom prebralo štafetu od Martina. S názorom autora tejto recenzie nechceme polemizovať. Koniec koncov, na slovné vojny o pozíciu „lídra štafety“ nie je dôvod. Martin bol a aj je centrom národnej kultúry Slovákov. Len sa nám zdá, že v poslednom čase sa dostáva akoby do tieňa okolitých miest. Nedokáže sa dostatočne „predať“ (nemocnica so svojimi odborníkmi a unikátnymi operáciami, knižnica so svojimi projektmi, samosprávna kultúra so svojimi nadčasovými aktivitami, vysoké školstvo a školstvo vôbec so svojimi reprezentantmi...), neprezentuje navonok svoje najlepšie inštitúcie, svojich súčasných občanov, ktorých práca a dielo presiahli hranice nášho regiónu, nedáva o sebe dostatočne vedieť tam, kde sa v modernom čase tvoria, takpovediac, dejiny spoločnosti a kultúra vo všeobecnosti. Martin akoby zaspal na vavrínoch. Vyzvali sme preto lídrov tohto mesta, aby v čase, keď aj Martin stojí sťaby na križovatke svojho osudu, vyslovili svoj názor na jeho smerovanie. Tu sú prvé ohlasy.
Roku 1966 v médiách prebehla polemika, či zachovať alebo nezachovať historické jadro Martina. Projekt jeho prestavby ho navrhoval, okrem niekoľkých budov – zlikvidovať. (Mal zaniknúť napr. aj Národný dom.) Zväz slovenských spisovateľov sa vtedy obrátil otvoreným listom na Slovenskú národnú radu (za starý Martin sa vtedy publicisticky angažovali napr. Vojtech Mihálik, Roman Kaliský, Michal Gáfrik a i.). Naostatok sa vtedy podarilo veľkú časť historického jadra Martina zachrániť. Martinský genius loci je pojem, ktorý zapôsobil. (V tých časoch napr. bola ohrozená aj časť historického jadra Bratislavy pre plánovanú výstavbu predmostia nového mosta cez Dunaj, ale tento problém, na rozdiel od Martina, nezachytil ani zďaleka takú časť verejnosti, najmä inteligencie. Ani sa nič v tej veci nedosiahlo.)
V súvislosti s nedávnou recenziou knihy o ružomberskom cintoríne v Literárnom týždenníku sa začali preberať pojmy národného centra a národného cintorína. Základom bol pokus prostredníctvom uvedenej knihy s týmito pojmami licitovať. Kto sa však chce zaoberať témou národného centra, logicky by si mal položiť otázku: Čo je to národné centrum? Čo ho definuje? Ako vzniká? Aké sú jeho kritériá? Už nás natoľko presiakla atmosféra doby, v ktorej žijeme, jej povrchnosť, že sme sa stali jej súčasťou, používame závažné pojmy hlava-nehlava. Otázky si nekladieme, nad odpoveďami nepremýšľame. Máme ich hneď hotové ako prefabrikát. Potom sa nečudujme! V správach Slovenskej televízie 6. novembra o 19.30 h jeden z kandidátov na primátora Banskej Bystrice sa nechal počuť: „Banská Bystrica je prirodzeným centrom stredného Slovenska...“ Čo je to „prirodzené centrum“? Ako ho definovať? Ako sa vytvára?
Nečudo, ak sa spomínajú nedostatočné národné a kultúrne povedomie a „poddanské“ postoje Slovákov a súvisí to s nedostatočnými alebo deformovanými vedomosťami z národnej a kultúrnej histórie alebo geografie - a spôsobom chápania priestorových súvislostí a vzťahov, vedomosťami a spôsobom ponímania - deformovanými ideologicky alebo podľa skupinových záujmov. Ak otázka existencie historického jadra Martina dokázala rozčeriť hladinu verejnej mienky na Slovensku a zastaviť buldozéry technokratov, na ktorých strane vtedy stála celá štátna mašinéria, čo to bolo? Martinský genius loci sa nedá naložiť na kamión a presťahovať, ani sprivatizovať. Možno iné mestá mali na svojej strane kráľov a aristokraciu. Martin ich nemal – mal iba občianstvo, ľud. Ale mal na svojej strane pravdu a spravodlivosť.
Zhruba pred tromi-štyrmi desaťročiami sa na pracoviskách, ktoré sa zaoberali analýzou podmienok rozvoja osídlenia a infraštruktúry, dospelo k zaujímavým výsledkom. Roku 1967 bola v Bratislave spracovaná Štúdia o vývoji osídlenia a komplexnej infraštruktúry na Slovensku... (Tento materiál bol vtedy utajený a pravdepodobne ho zastrešovala Slovenská plánovacia komisia.) Podľa tejto štúdie najvýhodnejším priestorom pre rozvoj na celom území, zahŕňajúcom stredné a východné Slovensko, bol priestor Martin. Roku 1968 spracoval Čs. inštitút pre územné plánovanie v Bratislave porovnávaciu štúdiu, podľa ktorej na území celého stredného Slovenska najvýhodnejším urbanizačným priestorom pre rozvoj bol priestor Martin. Podľa Expertízy č. 19, spracovanej roku 1969 na Ústave stavebníctva a architektúry SAV, má Turčianska kotlina podstatne výhodnejšie podmienky pre rozvoj ako všetky okolité kotliny (teda priestory okolo Žiliny, Banskej Bystrice-Zvolena, Prievidze atď.). Podľa analýzy Výskumného ústavu oblastného plánovania v Bratislave z roku 1975 v poradí perspektívnych centier osídlenia hneď za Bratislavou a Košicami nasleduje Martin. Ako sa tieto, pre Martin a Turiec priaznivé, výsledky doteraz využili v praxi?
Roku 1994 prijala Národná rada Zákon o Martine. Zdalo sa, že rozbehu Martina nič nestojí v ceste. Objektívne stoja veci na strane Martina. Ale porovnateľné výsledky hovoria o inom. Podľa nedávneho vyjadrenia dopravného odborníka v NŽT Martin a Turiec môže prísť aj o diaľnicu. A to napriek tomu, že priemyselné pásmo Vrútky-Sučany bolo kedysi vyhodnotené ako jedno z najperspektívnejších v celom Československu a bez diaľnice sa rozvíjať nemôže. Napriek tomu, že trasa diaľnice z Bratislavy cez Dolný Turiec do Košíc, súbežná s hlavnou železničnou magistrálou, je už niekoľko desaťročí hotovou vecou. Navyše, čo najkratšie vzájomné diaľničné prepojenie Žiliny, Martina, Banskej Bystrice a Zvolena by viac prospelo rozvoju stredného Slovenska ako izolácia Martina a Turca. Nie je ťažké pochopiť, že niektoré okolité mestá vidia v Martine svojho konkurenta a pritom sa snažia využiť vo svoj prospech hoci aj deformáciu skutočnosti. Ťažko však pochopiť, ak sa zároveň v Martine veci nechajú vyvíjať samospádom.
Tohto roku uplynulo 120 rokov od narodenia Fedora Ruppeldta, osobnosti, známej víziami o Martine. Mal by si ho pripomínať predovšetkým Martin. Pripomenul si ho? Fedor Ruppeldt bol osobnosť európskeho formátu. V Martine sa však naproti tomu stretávame, žiaľ, nezriedka s názormi vreckového formátu. Aj s výslovnou samodeštrukciou. Niekoľkokrát som bol prítomný na diskusiách súvisiacich s územným plánom Martina. Jeho autorom bol vynikajúci urbanista Ing. arch. Ľudovít Jankovič. Jeho územný plán rátal v zmysle Zákona o Martine s významným, veľkorysým rozvojom mesta. Pri spomenutých disku-
siách priamo ľudia z Martina tento plán spochybňovali, hovorili o „rojčení“ alebo vyslovene spochybnili, napadli - samotný Zákon o Martine. O čom to svedčí? Nie je to samodeštrukcia?
V Hospodárskych novinách z 8. novembra na str. 21 vyšiel článok s nadpisom „Bez knižníc sa nedá vzdelávať“. V článku sa hovorí o vzťahu knižníc a univerzít. Univerzita patrí ku knižnici a knižnica k univerzite. Martin má knižnicu, ale nemá univerzitu. Nech si spytujú svedomie tí, čo sú zodpovední za prepasené príležitosti.
Martinu by prospeli inštitúcie, ktoré sústreďujú tvorivú inteligenciu. Inštitúcie a osobnosti, ktoré vytvárajú vízie a idú za nimi. Baťa v Zlíne za prvej republiky dokázal zorganizovať tvorivú skupinu, ktorá spracúvala vízie na vysokej odbornej úrovni, pracovala dokonca na regionálnych plánoch rozvoja celého Československa. Sústreďoval okolo seba popredných odborníkov. Nik mu to neprikazoval, nikoho „hore“ sa nepýtal. Prišiel na to sám. Urobil zo Zlína centrum svetovej firmy. Niečo podobné robil za tej istej prvej republiky v Martine starosta Igor Thurzo. Takéto príklady
z histórie si treba pripomínať ako inšpiráciu, naprotiveň neprajníkom i samodeštrukcii.
Ing. arch. Igor Thurzo

Inzercia - Tlačové správy

  1. Holenie je umenie. A vy môžete byť jeho majstrom
  2. Česi pod Tatrami šijú tričká, na ktorých nie je vidieť pot
  3. Kde sa dá elektromobil nabiť a za koľko? Veľký prehľad nabíjania
  4. Výber auta na lízing môže byť slobodnejší, ako ste si mysleli
  5. Pôžička s výraznou zľavou z úroku? Vieme, kde ju nájdete
  6. Ako ochrániť svoje peniaze pred infláciou
  7. Čo by som urobil inak, keby som znovu staval dom?
  8. Vedci z BMC SAV vo vlakoch nový koronavírus nenašli
  9. V 95-tom sme netušili, že dnes budú naše prístroje zachraňovať
  10. Vážení poslanci, to naozaj?
  1. Úspešná budúcnosť začína štúdiom na FMMR TUKE
  2. Vážení poslanci, to naozaj?
  3. V 95-tom sme netušili, že dnes budú naše prístroje zachraňovať
  4. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  5. Pôžička s výraznou zľavou z úroku? Vieme, kde ju nájdete
  6. Vážení poslanci, to naozaj?
  7. Koniec čakania na kuriéra
  8. Čo by som urobil inak, keby som znovu staval dom?
  9. Prvé mesiace 2021 vzrástol počet susedských sporov
  10. Brusnica – lahodná i účinná zároveň
  1. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku 8 656
  2. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku 6 157
  3. Stiahnite si stovky e-kníh 5 991
  4. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový? 5 288
  5. Vážení poslanci, to naozaj? 4 044
  6. Kde sa dá elektromobil nabiť a za koľko? Veľký prehľad nabíjania 3 476
  7. Developer Slnečníc postaví bývanie pri lese. S bazénom aj fitkom 3 413
  8. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni? 3 378
  9. Ako ochrániť svoje peniaze pred infláciou 3 243
  10. Nový Volkswagen Polo je najšikovnejšie malé auto 3 047
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

V tomto parčíku by sa mali doplniť stromy.

Najmä starší Martinčania si dobre pamätajú na nádherný kvetinový záhon pri divadle. Ten však ustúpil dlažbe, lebo vtedy to bolo v móde. Je však nádej, že kvety by sa do centra mohli vrátiť.


13 h
Spoločné foto so Zdenom Chárom a vnukom Adamom.

Charizmatický tréner MHA Martin FRANTIŠEK MRUKVIA prispieval k rozvoju nášho hokeja viac ako 50 rokov.


8 h
Szilárd Németh v relácii MY športujeme.

Pozrite si exkluzívny rozhovor v relácii MY športujeme.


13 h
Keď naprší, brodia sa v kalužiach.

Vybuduje sa cesta až ku školskej jedálni, ktorá pôjde poza „zušku“. Na kraji komunikácie sa postavia aj parkovacie miesta.


14 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Tragická dopravná nehoda uzatvorila rýchlostnú cestu. Policajti pripomínajú, čo robiť, ak vás na diaľnici sklame auto.


a 1 ďalší 22. jún

Zástupcovia ministerstva aj poľovníkov tvrdia, že pomôcť môže radikálne zníženie stavov diviačej zveri.


23. jún

Situácia v obci je napätá. Vzťahy sa vyhrotili, niektorí ľudia sa búria.


23. jún

Vodič pravdepodobne nedal prednosť autu, ktoré išlo po hlavnej ceste.


9 h

Už ste čítali?