Obor s ľudskou tvárou

adne vystrašia. Na dvore Želky Fetisovovej sa totiž nachádza gigantická tekvicová hlava. Sediac na schodíku pred dverami do malého domčeka pripomína vzorne strážiaceho psíka. Ako vraví domáca, plodina nie je produktom jej poľnohospodárskych rúk. „Vypestoval ju kamarát Igor z Turčianskeho Michala. Pochádza teda z jeho záhradky,“ rozhovorila sa majiteľka gigantickej tekvice. Kým u nej tekvica našla trvalé bydlisko a nenadobudla ľudskú podobu, precestovala desiatky kilometrov. „Putovala k nám v aute Kataríny Adamicovej,“ prezradila Želka Fetisovová. Transport tekvice sa však spájal s problémami. „Neviem, koľko vážila, ale prišla veľmi ťažká. Mali sme problém preniesť ju cez lavicu ponad rozkopanú vozovku,“ spomína na začiatočné komplikácie s úsmevom. Navyše vo dvore sa rea-lizuje rekonštrukcia parovodu. A to bol hlavný dôvod, prečo sa uchýlila na betónový schodík. Preniesť do záhrady bolo nemožné. Veď vypapkaná tekvica má priam nadrozmerné miery - výška sedemdesiat a obvod pásu stosedemdesiat centimetrov z nej robia skutočného obra.
Ľudskú podobu vdýchla gigantovi Katarína Adamicová. Vydlabávanie vnútra tekvice jej zabralo polhodinu času. „Najprv vyrezala čiapku, potom vydlabala polievkovou naberačkou vnútro a na záver ju obdarila nosom, očami i ústami. Neviem, koľko trvali dekoračné úpravy, ale Katka to zvládla výborne,“ uviedla Želka Fetisovová. Inšpiráciu našla v Halloweene.
Príchodom noci sa v žalúdku tekvice rozsvieti svieca. Potom z nej vyžaruje strach i obdiv. A ako tekvičku s ľudskou tvárou vníma majiteľka? „Ako veselé strašidielko, ktoré má odháňať iné strašidlá...“
Adrián Greško