Na konci sveta v Manínskej tiesave

Medzi nimi aj 14 zástupcov zo ZŠ na Hurbanovej ulici v Martine. Po príchode ich akalo sklamanie: hadeli na „koniec sveta“- žiadna telka, nikde rádio, o poítai už ani nehovoriac. Mysleli si, že bez „týchto výmyslov civilizácie“ sa nezaobídu a pobyt bude pre nich utrpením. Opak bol však pravdou. Hne prvá prechádzka Manínskou tiesavou Martinanov oarila. Nasledovali alšie prekrásne slnené dni plné zábavy, bohatého programu a aktivít, ktoré, žia, rýchlo ubehli. Teraz už len spomínajú na nových kamarátov, divadelné predstavenie, na návštevu ZŠ Rozkvet, na detiky v MŠ, na zeleninové a ovocné šaláty, na „ich“ domeky, ktoré ich veer o veer unavených vždy pritúlili. Spomínajú a akujú všetkým lektorom, ktorým sa podarilo ich dosýta unavi a vaka ktorým získali množstvo nových vedomostí a vaka ktorým sa Manínska tiesava stala miestom, na ktoré nikdy nezabudnú.(jh)