Piatok, 18. jún, 2021 | Meniny má VratislavKrížovkyKrížovky

HRAD krutovládcov

Podať pravdivý príbeh o hrade v Gaderskej doline nie je jednoduché. Poslední majitelia z rodu Révaiovcov sa z neho odsťahovali v roku 1790 a akékoľvek informácie o sebe nechali zamrieť v jeho ruinách. Ich životy mali pokračovanie v novom sídle – v Mošovci

ach. Rozprávanie o svojom predošlom domove ponechali na historikov a ich strohé historické fakty a ... povesti. Oba pramene odhaľujú panovníkov ako krutovládcov a jedna z povestí potvrdzuje, že aj Blatnický hrad má svoje mátohy. Darmo by ste ich teraz hľadali – na svoje zjavenie si vyhradili špeciálnu noc – svätojánsku. Za mesačného svitu počuť aj plač dieťaťa. Toho dieťaťa, ktorého kostra sa vraj našla v jeho múroch...

Krvavý masaker
pod múrmi hradu
Hrad pochádza z prvej polovice 13. storočia a stojí pravdepodobne na mieste starého hradiska. Vznikol s cieľom ochraňovať dôležitú cestu „magna via“ medzinárodných rozmerov, ktorá viedla z Nitry smerom na sever do Poľska na Balt. No už v 14. storočí sa začala používať nová trasa smerom na Príbovce popri rieke Turiec k Martinu, čo zapríčinilo úpadok dôležitosti hradu. Kým sa nestal spolu so Sklabinským hradom darovaným majetkom na štyri storočia (1540 – 1945) slávnych Révaiovcov, každým novým storočím prechádzal z ruky do ruky. Nie vždy mu vtedajší čestní majitelia robili dobré meno. Prvého známeho krutovládcu spomína Ján Junas v knihe Turčianske chotáre. V roku 1323 panovníka Puneča znepokojovala blízka zemianska obec Sebeslavce. Bola významnejšia ako Blatnica a čo bolo ešte horšie – jej obyvatelia boli vraj rozpínaví. Bez problémov sa im zadarilo zväčšiť svoje územie výmenou pozemkov o Janovu Ves – Ďanovú, no na blatnickej strane naďabili na tvrdý múr. Puneč si nechcel dať siahnuť ani na ár svojho majetku, preto si dohovoril stretnutie s Bartolomejom, vnukom zakladateľa Sebeslaviec. Schôdzka a rokovanie o vymedzení hraníc sa zmenila na krvavý masaker. Bartolomej sa chytil do pasce. Zomrel spolu so svojimi mužmi rukami Punečových zbrojnošov, ktorí čakali v kroví. Magister Donč však namiesto pána Blatnického hradu potrestal Sebeslavčanov. Odňal im severnú časť chotára a daroval ju Folkušovi... Sebeslavčania si na pamiatku svojich mučeníkov postavili na vŕšku kostolík a zasvätili ho kráľovi Ondrejovi II., ktorý túto zem daroval v roku 1230 Bartolomejovmu starému otcovi – Načkovi. V 16. storočí bola pri tomto kostole i škola, do ktorej chodili žiaci zo širokého okolia. Aby unikli sebeslavskí zemania z dosahu majiteľov Blatnického hradu, presťahovali sa do Folkušovej. Obec Sebeslavce sa po ich odchode zmenila na majer.
Z Blatnice ušiel, aby sa nehanbil
Podľa turčianskych povestí bol ďalším tyranom žijúcim v komnatách Blatnického hradu Valentín Korom. Ako novopečený zemepán raz zišiel medzi svojich poddaných. Natrafil na chudobného starca, ktorý nezaplatil dane, a tak ho dal nemilosrdne zbičovať. Na pomoc mu prišiel syn Ondrej, ktorý mu sľúbil, že sa mu pomstí tak, že sa prepadne pred celým svetom od hanby. Príležitosť sa mladíkovi naskytla, keď našiel na lesnej ceste zraneného rytiera, idúceho na rytierske súboje k pánovi hradu. Postaral sa oň a obliekol sa do jeho brnenia. V súboji svojho pána zrazil na zem a odhalil pred všetkými svoju totožnosť. Prítomní šľachtici, rytieri i bedári Koroma vysmiali za to, že ho porazil jeho vlastný a obyčajný poddaný. Preto z Blatnice radšej ušiel a dlhý čas sa neukázal. Ondreja však dal v reťaziach odviesť do hradu. Valentín toho veľa dobrého nenarobil, no povráva sa, že založil osadu Valentovú. Miesto, kde sa hrali rytierske hry a turnaje sa doposiaľ nazýva Ihriská.
Uniesol ju zo zásnub s iným
Hrôzostrašný príbeh, ktorý sa k nej viaže, sa spomína v povesti. Tá sa stala dokonca predlohou aj pre historickú črtu Láska a pomsta Janka Kalinčiaka. Odvíja sa v nej príbeh, ktorého dôsledky počuť vo svätojánsku noc – náreky dvoch žien a plač dieťaťa, ktorého zamurovali do hradných múrov. Ťažko povedať, aké meno prináleží despotovi, ktorý siahol na život nemluvňaťa. Niektorá z verzií povesti spomína prvého majiteľa Pavla z Brezovice, iná Mikuláša Révaia z polovice 17. storočia. Obe uvádzajú spoločnú vlastnosť - zlobu a surovosť a objekt záujmu Kochanického dcéru. Pán Blatnického hradu nepoznal prekážky a nerobil mu ani problém násilne mladú zemianku uniesť z jej zásnub s Bohumilom. Oženil sa s ňou a čoskoro mu porodila syna. Mikuláš či Pavol bol však záletník a medzitým sa zahľadel do inej. Ak si chcel na hrad priviezť novú nevestu, musel sa zbaviť tej prvej. A tak ju bezcitne zavraždil a malého dediča zaživa zamuroval do hradných múrov. Manželka číslo dva mu porodila dcéru, z ktorej sa však dlho netešila. Chvíľu po pôrode zomrela. Z dievčatka vyrástla krásna deva, ktorá sa zapáčila synovi podžupana. Vediac, že otcovi by tým neulahodila, stretávali sa tajne. Ale ako sa hovorí, tak sa dlho chodí s prázdnym džbánom po vodu, až kým sa nerozbije. Pána hradu dcérina odhalená zrada veľmi nahnevala a aj teraz bez štipky svedomia siahol na život svojho druhého dieťaťa. S mečom v ruke ju prinútil vypiť otrávené víno. Tento druhý zločin sa mu však nepodarilo zakryť. Rodina Kochanických a snúbenec Bohumil prahli po celý život po pomste a bojovali za spravodlivosť. Vraždu prvej manželky a syna sa im nepodarilo dokázať, no z druhej ho usvedčili. Bohumil sa totiž v prezlečení na hrade stal svedkom jej zavraždenia. Hradného pána však vrchnosť ušetrila a namiesto života ho pozbavila iba majetku.
Dar od prvého signatára slovenskej gramatiky
V roku 1539 dostali hrad darom Révaiovci, ktorí vládli tvrdou rukou. Vyberali dane, nútili Blatničanov pracovať nielen na panskom, ale aj na stavbe hradu. Aby nastolili medzi poddanými poriadok, vystavali šibenice, lebo im prináležalo právo súdiť i trestať. Neznesiteľné révaiovské spôsoby prinútili domácich prejsť k zbojníčeniu. Blatničania vraj mali preto predchodcu legendárneho Jánošíka Jána Kuchona už v 16. storočí. Že sa po jeho vyčíňaní krutosť pánov nezmenila, svedčia časté návštevy samotného Jánošíka o jedno storočie neskôr. I jemu sa určite niekoľkokrát hradní páni vyhrážali šibenicou. Zhodou okolností ich v roku 1872 dal zvaliť slovenský básnik, autor balady Smrť Jánošíkova, Ján Botto.
Jedinou známou postavou, ktorá by mohla zachrániť povesť hradu, bola Katarína Sidónia Révaiová, vydatá za Mateja Ostrošiča. Túto hradnú paniu si ľud vážil. Bola pobožná i vzdelaná. Počas náboženských nepokojov povolila Blatničanom navštevovať hradný kostol. Jej dvorným kazateľom bol zo školskej literatúry známy Tobiáš Masník, spisovateľ a evanjelický kňaz, mimochodom švagor ďalšieho barokového autora cestopisov Daniela Krmana. Tobiáš Masník bol akýmsi predchodcom bernolákovcov i štúrovcov v zostavovaní slovenskej gramatiky. Svoju paniu si zrejme veľmi vážil, pretože práve jej svoj prvý pokus o gramatiku - Zpráva písma slovenského, venoval.
Keď na Slovensku zúrili kurucké vojny voči habsburgovskému rodu, manžel Kataríny Sidónie sa odvrátil od panovníka a prešiel na stranu pov-stalcov. Uväznili ho v Ilave a pomstiť sa mu cisár chcel aj na hrade jeho manželky. Statočná žena ho však pred zbúraním zachránila. V roku 1722 kamenný hrad oblizovali plamene, preto ho v roku 1744 dal opraviť Jozef Révai. Do roku 1790 ho obývali vedľajšie vetvy rodu. Odvtedy postupne chátral, až kamene z hradných múrov Révaiovci použili na stavbu majera a cesty v Sebeslavciach.
Miroslava Dírerová

Inzercia - Tlačové správy

  1. Blíži sa leto a s ním aj zvýšené utrácanie peňazí našimi deťmi
  2. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame
  3. Zázračná škola so zelenou strechou
  4. Ako sa v lete správne starať o citlivú detskú pokožku?
  5. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku
  6. Crème de la crème po slovensky
  7. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový?
  8. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku
  9. Po Slovensku na motorke
  10. Jablone prinesú ovocie v podobe komfortného bývania
  1. Posledné dni nešťastnej Anny Boleynovej
  2. Čo všetko je potrebné vedieť o ochrane očí počas leta
  3. Granátové jablko prekvapí vás chuťou i aktívnymi látkami
  4. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku
  5. Ako sa v lete správne starať o citlivú detskú pokožku?
  6. Driverama má strategické partnerstvo s nemeckým Stop + Go
  7. Správna strava po tréningu: Siahnite po 100 % smoothie a šťavách
  8. Zázračná škola so zelenou strechou
  9. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  10. Crème de la crème po slovensky
  1. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni? 27 621
  2. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom 11 714
  3. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi 10 603
  4. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový? 7 447
  5. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame 7 380
  6. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020? 6 990
  7. Po Slovensku na motorke 6 113
  8. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie 5 518
  9. Developer Slnečníc postaví bývanie pri lese. S bazénom aj fitkom 5 267
  10. P. Lednický: Koronavírus tu už zostane, musíme si na to zvyknúť 3 910
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Tohtoročné futbalové súťaže uzavrú dve kolá, ktoré sa nestihli odohrať na jeseň.

Takmer všetci Turčania budú vo svojich súťažiach bojovať o záchranu.


4 h
Na Základnej škole A. Dubčeka v Martine sa snažia podporovať nadanie všetkých žiakov individuálne.

Za úspechom sú tiež mimoškolské aktivity.


8 h
Ako si vybrať turistickú obuv? Poradí vám Lukáš Majerčák, expert z Intersportu.

Radí expert Lukáš Majerčák zo spoločnosti Intersport.


8 h

Diskusiu sledujte naživo vo štvrtok o 14. hodine.


15. jún

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Nečakaná správa o skone Júliusa Kohúta zasiahla mnohých.


23 h

Mladý medveď navštevuje v dedine včelára.


6 h

Zásahový tím evidoval o výskyte medvedice v dedine vyše 70 hlásení a sťažností.


17. jún

Počet kolízií elektrokolobežiek s chodcami v Trnave stúpol, pribudli aj vážne zranenia.


24 h

Už ste čítali?