Nedeľa, 13. jún, 2021 | Meniny má AntonKrížovkyKrížovky

Jednou nohou v hrobe

Práca inštruktora autoškoly patrí medzi najnebezpečnejšie povolania. Mnohí ich považujú za dobrovoľných darcov orgánov, alebo si o nich trúsia vtipy, že sú jednou nohou v hrobe. Veď, kto by si sadol do auta s človekom, ktorý nikdy v ruke volant nedržal

Práca inštruktora autoškoly patrí medzi najnebezpečnejšie povolania
Mnohí ich považujú za dobrovoľných darcov orgánov, alebo si o nich trúsia vtipy, že sú jednou nohou v hrobe. Veď, kto by si sadol do auta s človekom, ktorý nikdy v ruke volant nedržal? Žiaden z inštruktorov v autoškole strach z vodiča - začiatočníka nezaprie, no pre istotu je stále v strehu a má nohy na pedáloch.
Po mesiaci preletel cez predné okno
Za iných okolností by to bola celkom príjemná práca – sedieť si v aute a nechať sa len tak vyvážať. No to by nemuseli mať pod nohami to, čo vodič vedľa nich – spojku, brzdu a nemuseli v prípade potreby na ne šliapať. Lebo, keby tak niekedy neurobili, stretnúť by sa so svojím spolujazdcom mohli aj na spoločnom nemocničnom oddelení. Aj to iba v tom lepšom prípade... Veď smrť najčastejšie chodí po cestách. Len o chlp jej unikol Ján Adamé, keď v roku 1976 preletel cez predné sklo auta, ktoré skončilo prevrátené v priekope. So smrťou v očiach sa obzrel rýchlo do auta a hľadal za volantom akýkoľvek pohyb. Vydýchol si - jeho žiak svoju druhú jazdu
v živote prežil s malými odreninami. Ján Adamé bol vo fachu inštruktorov nováčikom. Budúcich vodičov sprevádzal na cestách iba mesiac, keď napadol prvý sneh. Jeho žiak na klzkom ujazdenom snehu prudko zabrzdil a „zaparkoval“ v priekope. „Vyľakal som sa a vážne som rozmýšľal, že túto prácu zanechám. Veď sme sa mohli zabiť!“ zvažoval aj po rokoch situáciu, ktorá ho však prenasledovala v snoch len chvíľu. Láska k motorizmu mu pomohla prirýchlo zabudnúť.
V októbri tohto roku uplynulo presne 30 rokov, čo je „učiteľom z auta“ a v tomto mesiaci zase 30 rokov odo dňa, čo sa znova narodil. Povolanie inštruktora sa nemôže zaobísť bez nehôd. Táto „pilotná“ však bola najhoršia. Ján Adamé mal v podstate na cestách šťastie. Jednou nohou v hrobe sa viackrát neocitol. „Zažil som ešte pár nehôd, ale bolo to len ťuknutie. Odniesli si to autá, no vina nebola na našej strane,“ bránil sa a priznal, že jedno ťuknutie zavinil aj on. Bola to však taká malá, „súkromná“ nehoda mimo práce. „Nikto nie je neomylný,“ podotkol.
Keby sme sa báli, do auta nevlezieme

Skryť Vypnúť reklamu


Ján Adamé sa rokmi v praxi naučil tak ako ostatní inštruktori nebáť sa. „Keby sme sa triasli od strachu, tak si nevlezieme do auta so žiadnym žiakom. Samozrejme, nasadám do auta s možnou predstavou, že sa môže niečo stať. Musíme si preto okukať, čo v žiakovi je, aby sme vedeli dopredu predvídať, ako a kedy bude reagovať, aby sme mohli potom reagovať aj my. Nielen kvôli danej chvíli. Veď vychovávame svojich budúcich kolegov z ciest a ohroziť nás môžu kedykoľvek
v budúcnosti. Prvé poznatky získavame na úvodných trenažéroch,“ vysvetlil.
Keď Ján Adamé ako mladík v roku 1973 dokazoval za volantom svoje prvé šoférske zručnosti ako žiak autoškoly, trenažéry neexistovali. Lenže vtedy bolo všetko iné... „Trenažér nahrádzala stolička na dvore autoškoly, ku ktorej nám inštruktor položil pedále, volant, riadiacu páku. Na tomto provizórnom aute nám náš inštruktor ukazoval, ako funguje, ako ho dostať do chodu, ako preraďovať rýchlosti... Sedeli sme na stoličke len chvíľu, aby sme si zvykli a hneď sme nasadli do auta a hajde na cestu. Nechodili sme ani na cvičisko, kvôli čomu sme sa parkovať učili priamo na ulici. Teraz trávia potenciálni vodiči v autoškole oveľa viac času ako kedysi. Ja osobne som absolvoval v osobnom aute na cestách len 12 hodín, dnes v ňom moji žiaci trávia podľa učebných osnov okrem 6 hodín trenažéra až 31 hodín. Uchádzači o získanie vodičského preukazu čakali na zaradenie do kurzu rok a pol, to znamená, že boli dlhé čakacie lehoty, kým sa žiak dostal vôbec do kurzu. Potom samotný kurz trval približne 3 mesiace. Po revolúcii sa to však odbúralo,“ porovnal autoškolovú minulosť s prítomnosťou.
Ženy do neho nikdy nenabúrali
Podstatná zmena sa však udiala v organizácii samotných autoškôl. Vlastne, v minulosti sa dalo hovoriť len v jednotnom čísle. V Martine fungovala iba jedna - jediná – autoškola okresného výboru Zväzarmu. Do nej v roku 1976 Ján Adamé nastúpil na pozvanie po ukončení vojenskej služby ako inštruktor a v roku 1992 ju prevzal ako riaditeľ. Hoci už formálne ne-existuje, zotrváva v nej dodnes ako jej vedúci. História jedinej martinskej zväzarmovskej autoškoly pokračuje od roku 1993 pod názvom Autoškola Líška, ktorá si uchováva status najväčšej a najstaršej školy pre vodičov. Mnohí z pôvodných inštruktorov sa rozpŕchli do podobných mladších zariadení, no niektorí ostali verní svojmu „vodičskému rodisku“. Ján Adamé tak robí 30 rokov, jeho kolega Anton Holúbek o 6 rokov dlhšie, čím je pravdepodobne najdlhšie pôsobiacim inštruktorom v Turci. Keď sadajú do teplého a pohodlného Peugeotu, Fiatu Punto alebo Škody Fabia, môžu len spomínať na časy, keď sadali do „stovky“, ale to až po tom, ako ju ráno v zime museli najprv rozmraziť alebo vymeniť kolesá, opraviť na nich defekty. A dnes si už sadajú aj k vodičkám. Pred desiatkami rokov im robili spoločnosť takmer výlučne muži. Odvtedy však počet nehôd v autoškolách vôbec nenarástol. „Ženy sú oveľa opatrnejšie vodičky ako muži. Tí za volantom ukazujú frajerinu, dostávajú chuť na adrenalín. Do mňa vždy ťukli iba muži. Nikdy nie ženy,“ zdôraznil.
Testy opakoval šeskrát
A čo je pre inštruktorov ešte príjemnejšie, na kurzy sa prihlasujú čoraz mladšie záujemkyne. Triedy počas teoretického vyučovania o pravidlách cestnej premávky celkovo mladnú. Staršia generácia už vodičské preukazy dávno má, teraz na cesty nastupuje tá mladšia. Avšak mihnú sa medzi nimi i starecké tváre. „Nedávno sme tu mali, takpovediac, babičku. Mala vážne chorého manžela, ktorého nemal kto voziť k doktorovi. Sama sa na to podujala, i keď jej to išlo trošku ťažšie. Skúšky urobila až po absolvovaní dvoch kurzov,“ spomenul výnimky. V neúspešnosti k nim ale nepatrila. V oblasti „opravákov“ sa to našťastie medzičasom polepšilo. Kým kedysi zahynula myšlienka stať sa vodičom po treťom opravnom termíne s absolvovaním celého kurzu, dnes je nádej stále živá. Záleží len na tom, koľko si neúspešný vodič dokáže do roka s policajtmi naplánovať „zbabraných“ skúšok, teda buď teóriu, alebo jazdu. Za všetko sa riadne platí, teda závisí aj od peňaženky. Úbytok jej obsahu pocítil starší pán, ktorý si zopakoval testy z teórie dovedna šesťkrát. Jeho vytrvalosť si inštruktori cenia, pretože vo svojej práci naďabili aj na antitalenty, ktoré si sami priznali, že to nezvládnu a kurz radšej opustili.
Svojim deťom „kafre“ do riadenia
Ale aj sami inštruktori autoškoly musia svoj vodičský obhajovať. Každých päť rokov absolvujú doškoľovací kurz, z ktorého ich čaká riadne preskúšanie. Okrem toho musia predložiť potvrdenie o bez-úhonnosti od polície a pretrpieť psychologické vyšetrenie. „V našej práci je dôležité vedieť správne a rýchlo reagovať, nekonať v krízových sekundách zbrklo. Lebo niekedy stačí malé zaváhanie a nemusí sa to skončiť najlepšie. Musím chrániť život svojho žiaka i sebe. Sám som si to vyskúšal pri žiačke, ktorá sa tak zľakla oprotiidúceho veľkého kamiónu, že pustila volant a zakryla si dlaňami oči. Len tak-tak som ho stihol chytiť a odvrátiť nebezpečenstvo,“ povedal Ján Adamé, ktorý v autoškole odučil aj svoje deti. „Zveril som ich radšej kolegom, ale niekedy som s nimi jazdil aj ja. Nerobil som žiadne rozdiely. Bol som k nim rovnako prísny ako k ostatným. Dokonca aj teraz, keď si s nimi sadnem do auta, im „kafrem“ do riadenia. Vtedy mi vyčítajú, že som inštruktorom aj mimo pracovného času. Ale to je iba choroba z povolania – stále sledovať, či šofér za volantom robí všetko tak, ako má,“ zasmial sa.
Miroslava Dírerová

Inzercia - Tlačové správy

  1. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020?
  2. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi
  3. P. Lednický: Koronavírus tu už zostane, musíme si na to zvyknúť
  4. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame
  5. Čo robiť v Tatrách, keď počasie pokazí plány?
  6. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie
  7. Od zmesi plynov po sofistikovanú kvapalinu
  8. 4 veci, ktoré potrebujete vedieť o bezpečnosti elektromobilov
  9. Počuli ste už o zelenej hypotéke? Ušetríte s ňou až trikrát
  10. Tipy a triky na spracovanie letného ovocia
  1. Pečeň je priamo zodpovedná za stav vášho imunitného systému
  2. Ako kedysi vyzerali bratislavské mýta? Bol tam cintorín aj sady
  3. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi
  4. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020?
  5. P. Lednický: Koronavírus tu už zostane, musíme si na to zvyknúť
  6. Čo robiť v Tatrách, keď počasie pokazí plány?
  7. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame
  8. Prešovský McDonald’s podržal zamestnancov počas pandémie
  9. Hrajte futbal ako Valábik! Lopty rozdáva po celom Slovensku
  10. Medzi zateplením minerálnou vlnou a PUR penou sú veľké rozdiely
  1. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame 11 036
  2. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi 10 007
  3. 4 veci, ktoré potrebujete vedieť o bezpečnosti elektromobilov 8 856
  4. Počuli ste už o zelenej hypotéke? Ušetríte s ňou až trikrát 8 799
  5. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020? 8 538
  6. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie 8 304
  7. Dnes ma živí instagram, hovorí bývalá tanečníčka Katarína Jakeš 7 897
  8. Tostov palác - moderné bývanie s atmosférou historických Košíc 7 897
  9. Čo robiť v Tatrách, keď počasie pokazí plány? 7 264
  10. Obľubovali ste termínované vklady? Spoznajte alternatívy 6 382
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Martinská celoročná olympiáda rekreačných športovcov odštartovala v nedeľu bežeckými súťažami ďalší ročník.

Na atletickej dráhe na Východnej ulici bolo dnes plno. Do bežeckých disciplín v rámci nového ročníka Martinskej celoročnej olympiády rekreačných športovcov sa zapojili desiatky bežcov a bežkýň - najmä detí.


10 h
Do práce na bicykli - Martinčania sa opäť vo veľkom zapojili.

Na bicykli do práce šliape 757 Martinčanov a Martinčaniek, ktorí spolu vytvorili až 220 tímov od 68 zamestnávateľov.


14 h
K občianskej vybavenosti sídlisk patria aj ihriská.

Ľadovčania nás po takmer troch rokoch opätovne upozornili aj na zlý stav schodidka do Jahodník.


15 h
Skákanie vo vreci bolo zábavné aj kedysi a je zábavne aj v súčasnosti.

„Kto sa hrá, nehnevá,“ bolo heslo veselého podujatia na Hurbanke. Detská oslavíi svoj sviatok ako sa patrí.


12. jún

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Na mieste nehody zasahoval vrtuľník.


TASR 12. jún

Jej malý syn skončil v nemocnici.


TASR 12. jún

Sprievodný program má trvať štyri hodiny. Ľudia si budú môcť vlastnoručne vyrobiť odznak s logom.


9 h

Cestovanie so zbojníkmi, prejazd Chmarošským viaduktom či Telgártska slučka. To všetko je pre ľudí veľkým lákadlom.


16 h

Už ste čítali?