Projekt je, lokalita tiež, len peniaze na kompostáreň chýbajú
Martin – Bioodpad tvorí 30 až 45 percent hmotnosti komunálneho odpadu. Slovensko na základe smernice Európskej únie o skládkach odpadov musí do roku 2010 znížiť množstvo biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov o 25 percent, do roku 2013 o 50 percent a do roku 2020 až o 65 percent. Martin ale patrí k väčšine slovenských miest, ktoré zatiaľ nemajú vybudovanú kompostáreň na spracovanie bioodpadu. Ako nám prednedávnom povedal vedúci odboru komunálnych služieb mesta Martin Vladimír Povoda, radnica dala už pred dvoma rokmi vypracovať projektovú dokumentáciu pre budovanie objektu na likvidáciu bioodpadu, ktorej súčasťou je aj vybudovanie kompostárne, pričom už v roku 2004 získalo stavebné povolenie na jej výstavbu. Ostala otázka, za čo ju vybudovať. Jednou z možností bolo čerpanie peňazí z eurofondov, preto mesto požiadalo jeden z európskych fondov, zameraný práve na podporu ekoprogramov, o financie. Doteraz ale neprišla odpoveď, čo môže súvisieť aj so zmenou podmienok a operačného rámca pri poskytovaní európskych peňazí zo strany novej vlády. Pritom medzinárodný tender na dodávateľa kompostárne sa uskutočnil ešte koncom minulého roku.
V tomto roku bola súťaž vyhodnotená. Do finále sa dostali dve firmy, nakoniec v ňom uspela firma Brantner Fatra, ktorá, ako nám povedal Vladimír Povoda, dala najvýhodnejšiu ponuku a istou časťou sa zaviazala spolufinancovať stavbu. Výherca tendra dokonca ponúkol mestu, že v krajnom prípade projekt prefinancuje z vlastných prostriedkov. „Ak mesto nezíska finančné prostriedky, je naša firma skutočne pripravená prefinancovať túto stavbu z vlastných prostriedkov,“ povedal nám konateľ firmy Milan Malík, ktorý ale dodal, že o tom, či sa tak stane, rozhodne aj to, aké budú mať dohody s mestom dotýkajúce sa iných oblastí komunálneho odpadu.
Ako sme sa ďalej dozvedeli, stavba je už po projekčnej stránke pripravená. Má aj stavebné povolenie a mestu už patrí pozemok, na ktorom má stáť. Podľa Milana Malíka je veľmi dobre situovaný najmä vo vzťahu k súčasnej skládke komunálneho odpadu. „Bude v priemyselnej zóne asi sto metrov pod súčasnou skládkou. Stavba je už po inžiniersko-investičnej stránke pripravená, vybraná je technológia, čaká sa už len na rozhodnutie o financovaní.“ Výstavba kompostárne, vrátane technologického vybavenia, ktorá by mala byť zhruba 20-miliónovou investíciou, nemá byť mimoriadne náročná a za desať týždňov od štartu výstavby by, podľa projektu, mala byť aj dokončená. „V prípade dohody s mestom, aj napriek tomu, že nebudú k dispozícii spomínané európske peniaze, mohla by byť kompostáreň postavená už do termínu hlavnej sezóny, v ktorej sa najviac tvorí biodpodad.
Výstavba kompostárne v Martine má vyriešiť nielen problém odľahčenia súčasnej skládky, ale má predovšetkým prispieť k zlepšeniu životného prostredia, pretože neregulovanými procesmi na skládke dochádza k vysokému výskytu plynov znečisťujúcich životné prostredie. „Myslím si, že kompostáreň odbremení občanov mesta. Pomôže najmä tým, ktorí majú záhradky, alebo iné zelené plochy, a majú starosti, čo s týmto odpadom. Odpad sa v kompostárni zhodnotí a jednou z možností je aj spätný odber kompostu za prijateľnú cenu tými, ktorí bioodpad odovzdajú,“ dodal Milan Malík. Kompostovanie bioodpadu je pre obce prínosom. Potvrdilo sa to napríklad v Dubnici nad Váhom, kde za rok a pol kompostovania mesto ušetrilo vyše 700 tis. korún, takže investície do vytvorenia troch mestských kompostovísk sa im vrátili o pár mesiacov.(jk)
