Vyplazte jazyk, spoznáte predka

DNA testy posúvajú výskum rodokmeňov o poriadny kus do minulosti
Martin – Od vzniku Slovenskej genealogicko-heraldickej spoločnosti uplynulo 26. októbra pätnásť rokov. Pri tejto príležitosti sa v stredu a vo štvrtok 25. a 26. októbra uskutočnila v Slovenskej národnej knižnici genealogicko-heraldická konferencia. Zameraná bola na genealogický výskum rodov a príbuzenských vzťahov medzi nimi, ktorý prebiehal v minulosti a pokračuje v súčasnosti. S genealogickým výskumom v Turci súvisel najmä príspevok Ľudmily Rohoňovej zo Slovenskej národnej knižnice. Tá informovala o spracovaní genealogických príspevkov v slovenskej národnej bibliografii. Čestný predseda Slovenskej genealogicko-heraldickej spoločnosti Jozef Novák, ktorý mal úvodný príspevok, patrí k moderným priekopníkom genealógie na Slovensku. Pochádza z Vrútok a jeho výskumy súvisia s erbmi turčianskych rodov, súpisom šľachty v Turci a turčianskymi obecnými erbmi.
Účastníkov konferencie najviac zaujala prednáška Vladimíra Feráka z Katedry mikrobiológie prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave o genetických koreňoch slovenskej populácie. Súčasné moderné výskumné metódy umožňujú pomocou určitých častí DNA človeka rekonštruovať dlhodobé genealógie až k začiatkom rodu homo sapiens. Ako nám povedal Milan Šišmiš zo Slovenskej národnej knižnice, tento typ bádania sa veľmi intenzívne rozvíja v spolupráci s archeológmi, jazykovedcami a historikmi, ktorí mapujú pôvod ľudských rodov a ich migráciu po celej planéte. Pri DNA teste sa najskôr pomocou vatičky na paličke odoberie z ústnej dutiny vzorka a v laboratóriu sa urobí analýza. Takéto testy stoja niekoľko tisíc korún a robia sa už aj v na Slovensku.
Ako nám povedal Vladimír Ferák, spomínaným testom sa dá zistiť, či dvaja alebo viacerí jednotlivci, ktorí majú rovnaké priezviská, majú spoločného mužského predka, od ktorého zdedili Y-chromozóm, ktorý je súčasťou molekuly DNA. „Odkiaľ spoločný predok pochádza, sa štúdiom Y-chromozómov nedá zistiť. Dá sa ale odhadnúť, približne kedy žil a koľko generácií ho delí od súčasníkov, čo môže pomôcť genealógom, ktorí sa zaoberajú rodmi rovnakého priezviska. Z genealogických údajov sa často nedá zistiť, či sú ľudia rovnakých alebo podobných priezvisk vo vzdialenejšej minulosti spojené spoločným predkom, alebo či ich rody vznikli nezávisle od seba. Existujú už aj priezviskové projekty na internete. Záujemcovia si môžu zistiť, či sa v týchto projektoch nachádza ich priezvisko. Priezviskových projektov so slovenskými menami je zatiaľ málo, ale projektov s nemeckými a anglickými menami sú tisíce. Na niektorých sú zainteresované stovky až tisíce ľudí, ktorí vedia, že mali spoločného predka,“ povedal nám Vladimír Fedák.(br)