Ozvať sa treba na správnom mieste

Svoje postrehy zhrnul do listu, v ktorého úvode píše najmä o potrebe komplexného prístupu pri zatepľovaní. Spoločnou črtou toho, čo nám napísal o výhodách zatepľovania, je myšlienka, že by sa nemalo robiť na etapy, lebo sa tým predlžuje čas návratnosti vložených investícii. Ako konkrétny príklad nesprávneho postupu, uviedol práve „svoju“ bytovku. Píše, že na zatepľovanie sa pripravovali tri roky a práce sa začali 15. augusta. Podľa neho bola zle zvolená firma, čo usudzuje aj z toho, že ešte začiatkom novembra neboli dokončené práce na plášti domu. Ako tvrdí, nesprávne bol zvolený postup prác a ich neprimerané predĺženie má dopad na náklady. Nepozdáva sa mu ani to, že okolo staveniska je neporiadok. „Keď ľudia hlasujú,“ píše, „mali by si uvedomiť, že sú zodpovední za svoje rozhodnutia a zlé rozhodnutia padnú aj na tých, ktorí za daný stav nemôžu... Len pri rozumnom manažovaní celej akcie môžu byť všetky strany spokojné. Po odbornej stránke ale spoločenstvá vlastníkov bytov (SVB) nie sú schopné posúdiť firmu, preto je výber náhodný a taký je aj konečný výsledok práce – zlý,“ zdôveruje sa okrem iného Milan Višňovský.
Keďže z listu je zrejmé, že vo svojej kritike mieri predovšetkým na spoločenstvo vlastníkov bytov, ktorého je sám členom, oslovili sme predsedu SVB na Jilemnického ulici 25 Jozefa Lovasa. Toho, ako nám povedal, prekvapilo, že pán Višňovský sa s týmto problémom neobrátil rovno na spoločenstvo, ale to považuje za logické, pretože sa vraj na zasadnutiach zúčastňoval sporadicky. „Môžeme to dokázať aj prezenčnými listinami, že jeho účasť na rokovaniach, kde mohol a mal právo prezentovať a obhajovať svoj názor, bola občasná. Zákon mu predsa dáva právo napadnúť uznesenie spoločenstva, ak je presvedčený o jeho nesprávnosti a škodlivosti. Rovnako mal možnosť zúčastniť sa na rokovaniach, na ktorých sa o zatepľovaní rozhodovalo...“ Uznáva ale, že pán Višňovský má pravdu v tom, že došlo k predĺženiu termínu dohotovenia diela, ale vraj v žiadnom prípade nedochádza k narastaniu nákladov, pretože za vykonanie diela bola stanovená pevná cena. „Postup prác je zvolený podľa finančných možností nášho spoločenstva. Ak to na akciu zateplenia odhlasovalo bankový úver vo výške 1,8 milióna korún, musia sa samosprávne orgány a aj dodávateľ stavebných prác obracať tak a voliť taký postup prác, aby sa do tohto objemu prác finančne zmestili. Nakoniec výber firmy mal možnosť ovplyvniť aj sám sťažovateľ, lebo oznam o organizovaní výberového konania visel týždeň v dome na tabuli oznamov. Okrem vedenia spoločenstva využili právo zúčastniť sa na procese výberu dodávateľa len štyria vlastníci bytov a on medzi nimi nebol,“ napísal nám Jozef Lovas.
Nie sme arbitri a vôbec nemienime robiť sudcu v tomto spore. Isté ale je, a to je zrejme aj prípad iných spoločenstiev, že hoci poznajú teórie o najideálnejšom postupe zatepľovania, môžu sa zakrývať len takou perinou, na akú majú, alebo ako sú schopní splácať banke. Každopádne si myslíme, že tento problém si musí predovšetkým „vykonzultovať“ samotné spoločenstvo vlastníkov bytov, jeho členovia. Majú predsa právo na informácie a rovnako aj právo na spolurozhodovanie. Majú páky na to, aby aj kontrolovali, či a ako zodpovední plnia uznesenia. Majú aj právo na to, aby, ak treba, vyvodili aj personálnu zodpovednosť. Predsa nik iný to za nich neurobí.(jk)