Bez apatie!

V jednom krajskom slovenskom meste robili sociológovia seriózny prieskum. Zo všetkých voličov chcelo ísť 2. decembra k voľbám len 40 % dospelých!
To je apatia! Apatické, rezignujúce argumenty sú: Načo mám ísť? Aj tak nič nezmením. Politické strany si vybrali nemožných kandidátov. Jeden za osem, druhý za desať bez dvoch. Ten, čo je na kandidátke na prvom mieste, primátorom (starostom) už bol! Nič závratné neurobil pre mesto. Len sa vyšplhal cez chrbty voličov od bezvýznamného človiečika až do vysokých funkcií. Prišiel tu s kufríkom, teraz je z neho boháč. Prečo TEN kandiduje? Lebo mu je v tom kresle pohodlne. Naučil sa rýchlo nenažranosti. Patrí medzi pažravcov, ktorým je stále málo. Ten druhý? Vraj neznámy! Pravda je, že je neznámy pre nás. Ale na katastri vedia, koľko stihol v ostatnom čase nakúpiť zeme. Nielen polí, nielen pasienky, aj horu kúpil. Z čoho? Zo špekulácie! A zlé reči hovoria, že je tajným spoločníkom nejakej firmy, v ktorej vlastní podiely. A ten tretí? Tri volebné obdobia vyhral. Chce ešte jedno. Keď toto po štyroch rokoch skončí, stihne akurát do dôchodku odísť. A potom? Bude spravovať veľký penzión. Tak nech si zvolia, koho chcú... Mne sa to bridí! Ja musí rozmýšľať, ako uživím rodinu. Ako nestratiť džob, ako vravia v Írsku, kde som si privyrobil na farme medzi tisíckami sliepok.
Mávnutie rukou je nezáujem. Každý hlas je potrebný. Prepadnuté hlasy sú mŕtve hlasy. Ak na zvolenie starostu (či primátora) stačí pár stoviek hlasov a tisíc ich prepadne, môže sa zvoleným stať hocikto. Aj šikovný manipulátor. Agitátor, čo má svojich obskakovačov za peniaze. Tí vedia, ako presvedčiť nerozhodnutého. Sľubmi. Alebo zopár koruniek „na drevo“ položiť...
Kandidátov si možno overiť. Na čele mesta či obce by mal byť človek – charakter. Čestný chlap, oddaný veci. Taký, čo „príde nahý,“ a „odíde nahý“. Taký, čo štyri roky bude slúžiť veľkému cieľu: zveľadiť a skrášliť mesto, dať mu tvár i tvar. Taký, čo nerozmýšľa ako, kedy a kde sa beztrestne nabaliť. V našej vlasti farizejom zvoní umieráčik. Už dnes im zvoní. Slovensko je malá krajina. Každý každého pozná. V obciach aj v mestách nie je ťažké kandidátove zámery a ciele prekuknúť. Ak v minulosti vyžmýkal od štátu, čo sa dalo a dnes sa tvári ako svätý za dedinou, nezaslúži si náš hlas. Ak opľúva svojich konkurentov, bude opľúvať aj vo funkcii ľudí, ktorí mu nebudú vyhovovať, ktorí mu budú protirečiť; opľúvať bude ľudí, ktorí sa ho neboja a na ich hlavu zvolávať bude sily nebeské i pekelné; ľudí, ktorým sa hnusí jeho poddanosť smerom hore a zúrivosť smerom dolu... vyhodí... ON sa len potrebuje dostať do kresla, rozhodovať o veľkých peniazoch so svojimi pusipajtášmi. Nezaslúži si váš hlas!
Bol byrokratom? Nezmení sa. Zostane byrokratom. Nezaslúži si váš hlas. Má program, ktorý kdesi odkukal. Ničnehovoriaci, všeobecný, bez tvorivej a inšpiratívnej myšlienky. Nezaslúži si váš hlas.
Všetci viete, že je čestný chlap. Vždy myslí na ľudí, ktorí mu dali svoj hlas. Vie pomôcť v kritických chvíľach. Vie si pre vás nájsť čas. Vie rýchlo odhadnúť človeka. Trikrát meria, raz strihá. Vie ísť ako baran proti špekulácii a tuposti. Taký si zaslúži váš hlas.
Zdvihnime druhého dvanásty svoje zadky z pohodlných foteliek a už rozhodnutí, koho chceme voliť, vhoďme svoj hlas do „osudia“. Môže byť rozhodujúci!