My ako začínajúci mladí hudobníci sme sa na nich chodili pozerať ako na naše veľké hudobné vzory. Mnohým veciam sme sa od nich podučili. Neskôr sme sa skamarátili. Naše priateľstvo bolo silné, a to najmä vďaka hudbe. Keď som sa ho ešte pred jarnými „kapelami“ pýtal, či už cvičí, už vtedy mi povedal, že mu nie je dobre. Cítil sa unavený a oznámil, že hrať určite nebude. Už vtedy som vedel, že nie je všetko v poriadku.
Tibor Jiříček: Ja osobne hrávam takmer tridsať rokov a Igora si pamätám od vstupu do turčianskych hudobných kruhov. Intenzívnejšie som ho začal vnímať od mojej stužkovej slávnosti, kde hral so svojou kapelou Fénix. Keďže bol spevák, nás a najmä naše dievčatá upútal jeho nezabudnuteľný hlas. Bol to mimoriadne bezprostredný človek. Nebál sa ničomu postaviť tvárou v tvár a bol voči každému a všetkému otvorený. Takto som vždy vnímal a stále vnímam Igora Gabaja.