Pondelok, 26. október, 2020 | Meniny má DemeterKrížovkyKrížovky

Aj keď sa mi srdce zachvelo, Čo ty na to, slávny Martin?

Túto otázku sme položili verejnosti – a najmä jej reprezentantom – v čísle 41, ktoré vyšlo 17. októbra. Vyprovokoval nás k nej článok v Literárnom týždenníku z toho istého mesiaca, v ktorom (v rámci recenzie knihy Ružomberok s podtitulom Hlavný mestský c


intorín) sa okrem iného píše, že mesto pod Čebraďom koncom 19. a začiatkom 20. storočia prirodzeným spôsobom prebralo štafetu od Martina. S názorom autora tejto recenzie nechceme polemizovať. Koniec koncov, na slovné vojny o pozíciu „lídra štafety“ nie je dôvod. Martin bol a aj je centrom národnej kultúry Slovákov. Len sa nám zdá, že v poslednom čase sa dostáva akoby do tieňa okolitých miest. Nedokáže sa dostatočne „predať“ (nemocnica so svojimi odborníkmi a unikátnymi operáciami, knižnica so svojimi projektmi, samosprávna kultúra so svojimi nadčasovými aktivitami, vysoké školstvo a školstvo vôbec so svojimi reprezentantmi...), neprezentuje navonok svoje najlepšie inštitúcie, svojich súčasných občanov, ktorých práca a dielo presiahli hranice nášho regiónu, nedáva o sebe dostatočne vedieť tam, kde sa v modernom čase tvoria, takpovediac, dejiny spoločnosti a kultúra vo všeobecnosti. Martin akoby zaspal na vavrínoch. Vyzvali sme preto lídrov tohto mesta, aby v čase, keď aj Martin stojí sťaby na križovatke svojho osudu, vyslovili svoj názor na jeho smerovanie. Tu sú prvé ohlasy.
predsa sa ma napokon zmocnil pocit, že sa vlastne stalo veľmi dobre, ak kritická poznámka na adresu Rady národnej kultúry v Martine, ktorá vyšla v Novom ŽIVOTE TURCA 17. októbra 2006, uzrela „svetlo sveta“. Bol by som síce býval privítal, ak by sa autor, ktorý sa zakryl značkou „(pn)“, bol postavil so svojou kritickou glosou „zoči-voči“. Ale prosím: proti kryptonymite žiaden dišputát – ja sa na rozdiel od autora podpíšem. Najprv a predovšetkým: rád podpisujem jeho kritickú reakciu na recenziu v predposlednom čísle Literárneho týždenníka,
v ktorom bol publikovaný návrh vyhlásiť ružomberský cintorín za národnú kultúrnu pamiatku, prípadne za „národný cintorín“, pretože ružomberský panteón vraj je – ak sa myslí na „varietu“ pochovaných osobností – vlastne cintorínom „reprezentatívnejším“ ako martinský. Takto to sformuloval autor recenzie, oceňujúcej vydanie nového reprezentatívneho sprievodcu ružomberského mestského cintorína. Na stránkach Literárneho týždenníka označil osobnosti martinského národného cintorína za jednostranne orientované, nereprezentatívne – za „literátov“. Tým na martinskom cintoríne spochybnil prívlastok „národný“.
Je len prirodzené, že tento sporne formulovaný náhľad nečítal iba náš glosátor, ale prečítal ho celý rad ľudí. Niektorí z nich mi poslali rozhorčené maily o „hurálokálpatriotizme“ a neváhali sa adresu predloženého návrhu vysloviť čo najtvrdšie. A mali – majú pravdu v tom základnom: Národný cintorín v Martine nie je cintorínom „literátov“, ale je dedičstvom výnimočných osobností, múdrych a statočných ľudí, ktoré v dobrom a zlom viedli slovenský národ najťažšími obdobiami národných dejín a vyviedli ho – obrazne povedané – z „babylonského zajatia“ na slobodu. Preto je cintorínom doslova a do písmena národným. Na martinskom Národnom cintoríne spia svoj večný sen vrcholoví slovenskí politici, kňazi, architekti, stavitelia, právnici, budovatelia peňažných ústavov, priemyslu, remesiel, poľnohospodárstva, duchovného, vedeckého, kultúrneho a umeleckého života, spolkového života a korporácií, pedagógovia, budovatelia štátnej správy a samosprávy, vydavatelia, redaktori, knihovníci, osobitne výnimoční exiloví pracovníci atď. Nepochybne aj jedineční spisovatelia. Z každej spomenutej oblasti (a vonkoncom sme nevypočítali oblasti všetky) možno toto tvrdenie doložiť radom vynikajúcich osobností a prostredníctvom nich i vyslovene nezastupiteľné a neopakovateľné národno-reprezentatívne, duchovné a mravné posolstvo martinského Národného cintorína. Ukotvené je v jedinečnej pamäti statočných a verných, národu oddaných rozlúčok, ktoré sa na martinskom cintoríne ako odvážne, statočné prejavy, sľuby vernosti i doslova prísahy národného života odohrávali v tých najťažších časoch, v ktorých sa takrečeno celý národ bez váhania dokázal na martinskom cintoríne – napriek víchrom doby – otvorene rozlúčiť so svojimi vedúcimi osobnosťami. Práve takto – v mohutnom a jednoznačnom mravnom vypätí – stával sa národ národom a jeho cintorín spontánne posväcoval prívlastok národný. K tomuto neodškriepiteľnému faktu, ktorý môžu popierať iba tí, ktorí na martinskom Národnom cintoríne nikdy neboli (alebo sú jednostranne vzdelaní), treba pridať i ďalšiu kritickú repliku.
Podľa recenzenta Literárneho týždenníka Ružomberok prevzal koncom 19. storočia z rúk Martina rolu „národného centra“. Nepochybne ani v tomto nemá dotyčný pravdu. Neexistuje slovenský historik, ktorý by takéto tvrdenie mohol oprávnene vysloviť alebo vecne obhájiť. Turčiansky Svätý Martin – napriek mnohému, čo by sa mohlo a má vidieť kriticky na jeho účinkovaní – doviedol Slovákov až na samotný prah Česko-Slovenskej republiky, a to ako skutočné ohnisko slovenského odporu voči uhorskej protislovenskej politike. Martin bol jednoducho centrom. To nikto nemôže spochybniť.
Moje tvrdenia, ktoré chcú byť obranou Martina, však nechcú nijako znevažovať Ružomberok. Ctia si a budú si ctiť všetko pozitívne a jedinečné, čo Ružomberok v národe vykonal, priniesol a daroval, doslova obetoval, podobne ako si národné odkazy a posolstvá cintorínov v Bratislave, Dolnom Kubíne, Liptovskom Mikuláši, Trenčíne, Banskej Bystrici, Senici a kdekoľvek inde, v tej najmenšej slovenskej dedinke, vážime vždy vtedy, keď v mene národnej inštitúcie kladieme veniec na hrob nezabudnuteľnej osobnosti.
A ak ide alebo má ísť o reprezentatívneho sprievodcu: rád oznamujem martinskej verejnosti, že mesto Martin, Matica slovenská a Slovenská národná knižnica v najbližšom období spoločne vydajú autorsky už zavŕšený rukopis reprezentatívneho Sprievodcu po Národnom cintoríne v Martine, ktorý po dlhoročnom výskume pripravil na vydanie naslovovzatý odborník Zdenko Ďuriška, významný slovenský genealóg. Práve tento sprievodca ukáže, akým jedinečným panteónom je práve panteón martinský, ako si ho treba ctiť a vážiť, ako oko v hlave opatrovať a brániť. Tento sprievodca, ako sa domnievam, môže presvedčiť každého o nespochybniteľnosti martinského Národného cintorína: spochybniť ho môže iba naša vlastná ľahostajnosť, neschopnosť komunikovať a obhajovať jeho hodnoty.
To je nepochybne a naisto i úloha Rady národnej kultúry v Martine, o ktorej, podľa kritickej glosy v Novom ŽIVOTE TURCA, „nepočuť“ a ktorú „nevidieť“. Kritik môže mať v tejto veci do istej miery pravdu. Radu národnej kultúry možno naozaj „nevidieť“. A predsa žije a pracuje: aj napriek osobnostným stratám ostatných rokov usiluje sa svoje rady stabilizovať a má – podľa mojej mienky – odvahu tak pre naše mesto, ako i pre celé Slovensko vykonať niečo, čo môže byť podstatným vkladom do budúcnosti. Je to myšlienka „európskeho hlavného kultúrneho mesta“, ktorým by sa Martin mohol stať a to na obdobie jedného roka – v roku 2013. Môže sa tak stať v prípade súhrnu priaznivých okolností. Aj preto sa Rada národnej kultúry (za ostatného necelého poldruha roka aj za mojej moderátorskej účasti) usilovala pripraviť dôstojné podujatia – napríklad medzinárodnú konferenciu k 10. výročiu svojho založenia – za účasti Jána Fígeľa, člena Európskej komisie. Bol to práve on, kto Martinčanov pozval k úvahám získať pre Martin poctu európskeho hlavného mes-ta kultúry. Vydali sme sa touto cestou. A hoci mnohí váhali, podarilo sa – práve za účasti Rady národnej kultúry a v mnohom aj v jej priamej gescii – pripraviť neobyčajne dôstojné a akceptované vedecko-kultúrne medzinárodné podujatia pod názvom Dni Milana Hodžu 2005, Dni Milana Hodžu 2006, ktoré – tak národným, ako aj európskym akcentom vytvorili veľmi dobrý základ pre uvažovanie o koncepcii Martina – európskeho hlavného kultúrneho mesta 2013.
Túto myšlienku si zásluhou agility Rady národnej kultúry, ktorá môže Martinu priniesť mnoho dobrého aj z ekonomickej stránky, osvojili v ostatných mesiacoch kultúrne grémiá mesta Martin, mestské zastupiteľstvo atď., a viaceré martinské kultúrne inštitúcie, osobitne Slovenská národná knižnica, ktoré prijali príslušné rozhodnutia, ustanovili pracovisko, ktoré má príslušné uznesenia o európskom kultúrnom hlavnom meste naplniť. Delegácie mesta Martin a Slovenskej národnej knižnice s cieľom poučiť sa navštívili grécky Patras, ktorý je v roku 2006 európskym hlavným mestom kultúry. Pripravujú sa podklady pre rozhodnutie Ministerstva kultúry SR o slovenskom európskom hlavnom kultúrnom meste, etc. Rada národnej kultúry si uvedomuje konkurenciu medzi slovenskými mestami – kandidatúru ohlásili napríklad Košice – preto chce s mestom Martin a jeho kultúrnymi inštitúciami vidieť tému komplexne a v tejto súvislosti vytýčila „generálny plán“ prezentácie kultúrneho Martina do roku 2013: na rok 2007 pripravuje podľa scenára M. K. Adamova veľké uličné divadlo pri 300. výročí Onódskeho snemu, pri tej istej príležitosti dôstojnú pamätnú tabuľu na historickej budove Župného domu, medzinárodnú vedeckú konferenciu a výstavu. Onódsky snem bol predsa jedinečnou historickou udalosťou a Turčania sa jeho prostredníctvom výnimočne zapísali do dejín slovenskej integrácie. Prípravou dokumentu Memorialis i obetovaním vlastných životov sa do dejín Slovenska zapísali ako predstavitelia humanizmu, pokoja a politickej rozvahy. V dobrom preslávili Turčiansku župu.
A to sú kvality, na ktorých i dnes stojí a buduje svoje perspektívy tak Slovensko, ako aj Európska únia. Na rok 2008 – pri 90. výročí Martinskej deklarácie – Rada národnej kultúry rozpracúva myšlienku, podľa ktorej by sa v Martine uskutočnil summit prezidentov Českej republiky a Slovenskej republiky. Veríme, že je to produktívna myšlienka a mohla by mať i širšie stredoeurópske dimenzie. Na rok 2009 predpokladáme veľké slovenské slávnosti, ktoré Slovákom ozrejmia, že to bol v roku 1849 práve Turčiansky Svätý Martin a jeho veľké zhromaždenia, ktoré prvýkrát v slovenských dejinách vyslovili myšlienku slovenskej štátnosti. Do roku 2013 to môže byť celý rad ďalších významných, tak martinských, ako i celoslovenských príležitostí, medziiným osvedčených martinských podujatí, napríklad Slovesnej – Martinskej literárnej jari, Scénickej žatvy a a celého radu ďalších podujatí, ktorými sa Martin môže v dobrom zapísať do slovenského i medzinárodného vedomia. A rok 2013, v ktorom sa Slovensku dostane cti mať európske hlavné mesto kultúry, bude predsa rokom 150. výročia založenia Matice slovenskej! S týmito zámermi, ktoré sme tu mohli iba stručne načrtnúť, oboznámila Rada národnej kultúry najvyššie inštancie Slovenskej republiky.
Čo ďalej treba? Predovšetkým treba Radu národnej kultúry posilniť, obnoviť, doplniť mladými silami. Oddane a obetavo ju moderovať. Združovať. Ja sám, ktorý som len zástupne jej úsilia v ostatnom poldruha roku moderoval, pomáhal prekonávať osobnostné straty i animozity, videl som predovšetkým to hlavné: dobrú vôľu. Som vďačný Rade národnej kultúry za mnoho podnetného. Z vážnych zdravotných dôvodov som sa však musel pred dvoma mesiacmi v jej moderovaní nechať vystriedať. V nej samotnej i v jej okolí vidím nádej – vidím, aj keď ich nie je veľa, predsa len zapálených – konštruktívnych ľudí a verím, že sa im mnohé z načrtnutého podarí uskutočniť. Myšlienky, ktoré som sa usiloval predstaviť, si vyžadujú odhodlanú mladú generáciu. Okolo seniorov, ktorí oddali myšlienke Martina celý svoj život, treba zhromaždiť energických Martinčanov, ktorí sa bez váhania pridajú a priložia ruku k dielu. A obohatia ho i svojím videním budúcnosti. Som presvedčený, že majú šancu prežiť v Martine a s Martinom zaujímavú dejinnú kapitolu a svoje mesto si zamilovať. Ak sa tak stane, príde čas, keď Martinčania Radu národnej kultúry uvidia v najlepšom svetle a vyjadria jej svoju vďaku.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Fresh Market má novú predajňu Sanagro. Takto to tam vyzerá
  2. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  3. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  4. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  5. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  6. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  7. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  8. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  9. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  10. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  1. Duálnu prax v dm nahradilo počas pandémie online vzdelávanie
  2. Chief of Slovak Telekom: We care about the future of Slovakia
  3. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  4. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  5. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  6. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  7. Kvalitné sporenie si dokážete vybaviť z pohodlia domova
  8. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  9. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  10. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  1. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 20 694
  2. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 19 628
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 15 480
  4. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 12 840
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 679
  6. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 754
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 550
  8. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 11 298
  9. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 724
  10. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 476
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

MY PLUS: Pokojne zostaňte doma, náš týždenník MY si teraz prelistujete už aj online

23 regionálnych titulov MY a niekoľkoročný archív online plus odomknutý exkluzívny obsah na 27 weboch MY - to je MY PLUS.

Primár pľúcnej kliniky sa infikoval od kolegu. Dúfa, že sa bude môcť čím skôr vrátiť do práce.

Pri strete auta so zverou dochádza aj k zraneniam posádky

Dopravné nehody s lesnou zverou sú prakticky zriedkavé. Keď k nim ale dôjde, neskončí sa to len usmrtením zvieraťa a zničením auta, ale dochádza aj k zraneniam posádky.

Zničené BMW po nedávnej zrážke s jeleňom.

Sahajdovi nový tartan šťastie nepriniesol

Ostrý pretekársky krst nového atletického štadióna dopadol veľmi dobre. Menili sa na ňom slovenské historické tabuľky v behu na 10 000 metrov.

Tibor Sahajda.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Padol ďalší rekord. V Trenčianskom kraji odhalili takmer 400 prípadov nákazy

Ide o pozitívnych ľudí identifikovaných klasickou cestou pomocou PCR testov.

Pacientov pribúda, nemocnica v Čadci prosí zdravotníkov o pomoc

Situácia v nemocnici je podľa riaditeľa vážna.

Ako sa penzistom zvýšia dôchodky

Aj od januára budúceho roku môžu dôchodcovia počítať so zvyšovaním penzií o valorizáciu. V tom istom mesiaci sa zvýšené dôchodky začnú aj vyplácať.

Už ste čítali?