este, s deväťbodovou stratou na predposledné Humenné a desiatu Dunajskú Stredu. Strata však bude pred jarnou časťou oveľa menšia, pretože v skupine, ktorá bude bojovať o prvoligové miestenky zaručujúce miesto aj v ďalšom ročníku, sa nezapočítavajú body s mužstvami, ktoré postúpili do baráže. Keďže Aqua s Rimavskou Sobotou, Šaľou, Zlatými Moravcami a Močenkom vo všetkých stretnutiach prehrala, tak na rozdiel od jej jarných súperov sa z jej z bodového účtu krátiť nič nebude. Toľko kritizovaný hrací model, ktorému naozaj chýba logika, nováčikovi poriadne zahral do karát. Dáva mu totiž nielen novú nádej, ale aj reálnu šancu zabojovať o prvoligovú príslušnosť.
Vráťme sa však na začiatok sezóny. Dlho sa v turčianskej futbalovej verejnosti špekulovalo, či Aqua ako víťaz vtedajšej tretej ligy bude mať záujem postúpiť vyššie. Špekulácie sa rýchlo rozplynuli, Turiec sa po dlhých rokoch dočkal druhej najvyššej slovenskej futbalovej súťaže. Napriek súčasnému, aj keď neradostnému postaveniu nášho zástupcu si myslíme, že to bolo správne rozhodnutie. Už aj preto, že sa Aqua ocitla v kvalitnejšej spoločnosti, ktorá ju môže, samozrejme aj hráčov, posúvať dopredu.
Predstavitelia klubu nemali pred novou sezónou veľké oči, nelietali v oblakoch a nestavali vzdušné zámky. Základnou ambíciou nováčika bola a stále je záchrana v súťaži. Iný cieľ, napriek začiatočným výborným výsledkom, by sa nedal chápať ináč ako velikášstvo, ktoré by nemalo reálny základ a ani opodstatnenie.
Tepličania hrajú v poloprofesionálnych podmienkach, no napriek tomu sa dokážu po hernej stránke vyrovnať súperom, ktorých podmienky sú neporovnateľne lepšie. Vo futbale však veľakrát rozhodujú maličkosti a tie v porovnaní s konkurenciou vyznievajú v ich neprospech. Tréner Šimček mal na jeseň k dispozícii pomerne úzky káder, aj preto nemohol základnú jedenástku viackrát zostaviť podľa vlastných predstáv. V priebehu náročnej jesennej časti odohrali futbalisti Aquy 22 majstrovských zápasov, niekoľkokrát okrem soboty, nastupovali na stretnutia aj v utorok, resp. v stredu. Logicky sa hromadili karty, pribúdali občasné vylúčenia, objavili sa zranenia. Všetky tieto okolnosti hrali v neprospech Aquy, ktorá zo 66 možných bodov získala len 13. Pritom začiatok súťaže bol z pohľadu nováčika viac ako nádejný. Po štyroch kolách malo mužstvo na svojom konte 9 bodov, pohybovalo sa na vrchných poschodiach tabuľky. Lenže každý kto rozumie futbalu, predpokladal, že kritické chvíle ešte len prídu. Po domácom víťazstve nad Humenným prišla prehra v Prešove, kde sa odštartovala nepríjemná čierna séria neúspechov. Teplická partia nevyhrala v trinástich zápasoch po sebe, pričom v nich získala len bod. Eufória z postupu rýchlo vyprchala, mužstvo postupne stratilo iskru, po prehrách aj rešpekt súperov, a čo je horšie - aj vlastné sebavedomie. Hráči si prestali veriť, to, čo im na začiatku ročníka bežne vychádzalo, sa v jeho ďalšom priebehu často javilo ako neriešiteľný problém. Výsledok sa logicky dostavil, nováčik sa prepadol na samý spodok tabuľky.
Najvernejší teplickí fanúšikovia trpezlivo čakali na obrat vo vývoji súťaže, ten však už na jeseň neprišiel. Pritom možno stačil jeden, dva impulzy, ktoré by mužstvo prebudili. Tepličania, až na tri - štyri výnimky, zohrali viacero dobrých zápasov. Najmä v domácom prostredí si dokázali vypracovať šance, ale v rozhodujúcej chvíli ich nedokázali premeniť. Na druhej strane sa hráči nevyhli niekoľkominútovým skratom v obrannej činnosti, ktoré dokázali súperi potrestať a využiť vo svoj prospech. Veľakrát sme v našich komentároch zo zápasov napísali, že chalanom nemožno uprieť snahu a bojovnosť, ale ako sa napokon ukázalo, tá sama osebe nestačí. Dnes na ihriskách bojuje každý, preto ak chcete uspieť, musíte ponúknuť viac.
Doterajšie prvoligové účinkovanie Aquy možno vyzlieklo teplický a s ním aj turčiansky futbal donaha, ale stále nie je nič stratené. Nastáva obdobie, ktoré treba rozumne využiť. S čistou hlavou a bez emócií treba zhodnotiť jesennú časť a prijať opatrenia, ktoré by teplickému futbalu nielen na jar, ale dlhodobejšie pomohli. Jar bude ťažká, veľmi ťažká, ale nádej umiera posledná. Kým žije, treba o ňu bojovať.
