rí mali túžbu nás na poslednú chvíľu osloviť, podať nám ruku, odovzdať kvietok, rozprávať sa s nami. Teda, aspoň raz za štyri roky a v čase, ktorý sa im (nádejným starostom, primátorom a poslancom) najviac hodí, čiže pred voľbami. Schránky nám agitátori preplnili letákmi a predvolebnými novinami, okná autobusov zahltili plagáty, vianočná reklama na bilbordoch ustúpila rôznym volebným výzvam, heslám a posolstvám. Jednoducho, aj Turiec zasiahol volebný ošiaľ, z ktorého sme však boli aj poriadne unavení a otrávení. Patrí to však k životu, veď slobodné voľby sú na to, aby sme sa rozhodli a vybrali toho, koho chceme. Dnes už voľby berieme ako niečo samozrejmé, ale vždy to tak v našich končinách nebolo. Preto je škoda, ak chodí k volebným urnám čoraz menej ľudí, hoci aj ignorovanie volieb je voľba, ktorú treba rešpektovať. Veď aj apatia je výsledkom fungovania spoločnosti.
K volebnej kampani celkom logicky patria aj predvolebné sľuby. Kandidáti na lukratívne posty „chcú a vedia“ všetko zmeniť k lepšiemu. Pýtali sa nás stručne, zároveň lákavo. Chcete zlepšiť podmienky v sociálnej oblasti, v zdravotníctve, v podnikateľskom prostredí - žiadny problém. Len si treba zvoliť toho správneho. Chcete viac peňazí do školstva, kultúry a športu - opäť žiadny problém, veď len my politici to vieme zabezpečiť. Chcete dobudovať Martinské hole, postaviť nový dom smútku, chcete mať bezplatný internet, menej úradníkov na úrade, čistejšie a bezpečnejšie mesto – opäť žiadny problém. Stačí nás voliť, veď my to už potom zariadime. Volebných sľubov je teda viac ako dosť, všetky sa ani nedajú vymenovať. Je ich toľko, že keby sa dali odvážiť, tak by sme v zberných surovinách na nich poriadne zarobili. Tam zvyčajne, obrazne povedané, totiž aj skončia.
Je po voľbách. V sobotu v noci, niekde možno až v nedeľu nad ránom, sme spoznali nielen víťazov, ale aj porazených v tohtoročných voľbách do orgánov samosprávy. Tí prví budú ešte chvíľu oslavovať, ti druhí možno ešte nejaký čas smútiť. Bude sa analyzovať, hovoriť
o sile či bezduchosti agitácie, bude sa hovoriť o politických protivníkoch a ľuďoch, ktorí ich obklopujú. A potom sa na štyri roky na vedenie predvolebnej propagácie zabudne. Noví, resp. staronoví, primátori a starostovia, ale aj poslanci mestských a obecných zastupiteľstiev, sa onedlho ujmú svojich funkcií. Budú stáť pred viacerými výzvami, úlohami, ale aj pokušeniami. Závisí len od nich, na akú cestu sa vydajú. Buď si vyberú službu občanovi, alebo zatúžia po odmene pre seba samého či pre tých, ktorí im na zastupiteľský post pomohli. Takémuto postoju, žiaľ, mnohokrát nahráva pasivita občanov-voličov. Mnohokrát sú ľahostajní k tomu, čo sa deje v ich okolí a nevedia „pritlačiť“ svojho poslanca k aktivite. Kontrola ich zástupcov a záujem o verejné veci by sa pritom mohla stať hnacím motorom rozvoja miest a obcí a riešenia mnohých problémov, na ktoré občania dlhodobo poukazujú. Politici majú pred kontrolou, najmä tou verejnou, rešpekt. Preto by sme sa im my voliči mali pripomínať. Nielen chvíľu pred voľbami, ale počas celého trvania ich mandátu.