Pondelok, 26. september, 2022 | Meniny má Edita

Aká si, kultúra - v národnom centre?

Túto otázku sme položili verejnosti – a najmä jej reprezentantom – v čísle 41, ktoré vyšlo 17. októbra. Vyprovokoval nás k nej článok v Literárnom týždenníku z toho istého mesiaca, v ktorom (v rámci recenzie knihy Ružomberok s podtitulom Hlavný mestský c

intorín) sa okrem iného píše, že mesto pod Čebraďom koncom 19. a začiatkom 20. storočia prirodzeným spôsobom prebralo štafetu od Martina. S názorom autora tejto recenzie nechceme polemizovať. Koniec koncov, na slovné vojny o pozíciu „lídra štafety“ nie je dôvod. Martin bol a aj je centrom národnej kultúry Slovákov. Len sa nám zdá, že v poslednom čase sa dostáva akoby do tieňa okolitých miest. Nedokáže sa dostatočne „predať“ (nemocnica so svojimi odborníkmi a unikátnymi operáciami, knižnica so svojimi projektmi, samosprávna kultúra so svojimi nadčasovými aktivitami, vysoké školstvo a školstvo vôbec so svojimi reprezentantmi...), neprezentuje navonok svoje najlepšie inštitúcie, svojich súčasných občanov, ktorých práca a dielo presiahli hranice nášho regiónu, nedáva o sebe dostatočne vedieť tam, kde sa v modernom čase tvoria, takpovediac, dejiny spoločnosti a kultúra vo všeobecnosti. Martin akoby zaspal na vavrínoch. Vyzvali sme preto lídrov tohto mesta, aby v čase, keď aj Martin stojí sťaby na križovatke svojho osudu, vyslovili svoj názor na jeho smerovanie. Tu sú prvé ohlasy.
Nepredpokladám, že by kritikou čohokoľvek v kultúre nášho mesta vzniklo čosi podobne poburujúco boľavé či dokonca až také trápne, ako nekonečná „športovo-turistická“ kauza Martinské hole. Veď ktože by sa už zaujímal, či nebodaj zásadne staral, o bytie-nebytie „stratovej“ kultúry?! Tento stav sa určite dlhodobo týka celej krajiny, a tak viac-menej prirodzene „sedí“ tiež na pomery v kultúre nášho vcelku neveľkého Martina.
Predsa však mi/nám ide na tomto mieste - v súvislosti s problematikou kultúry - o mesto Martin pochopiteľne „až“ na prvom mieste. Ani
v martinskom centre kultúry národa určite nieto široko-ďaleko väčšej chudery Popoluše, ako je permanentne dlhodobo a mimoriadne podvyživená kultúra naša každodenná. V kultúre sa finančná nedostatočnosť drží ruka v ruke so širokým nezáujmom o ňu. Obraz tohto stavu kultúry v spoločnosti je viditeľný v priereze odhora až nadol. Začína sa „antikoncepciou“ štátnej kultúrnej politiky, prechádza k jej prehliadaniu na poste vlády, ministerstva, plynule postupuje vyššími územnými celkami, regiónmi, mestami, až po celkom chudobnú drobnú miestnu kultúru na dedinách...
Len konštatovať tento všeobecný stav krízy v kultúre je istotne málo produktívne. Najmä, ak sa pohybujeme na pôde mesta v konkrétnom časopriestore. De jure Martin je (zo zákona aspoň na papieri), a určite aj de facto by malo byť (zo zákona o meste Martin tiež čo do „fungovania“ osobitnej kapitoly priamo rozpočtových „štátnych“ financií) a stále usiluje o výnimočný status - byť centrom národnej kultúry Slovákov. Z každodennej kultúrnej praxe je však jasné, že žiaden zákon - a tento nedokonalý už vôbec nie! - veru neurobí z nášho mesta žiaduce centrum kultúry automaticky, bez vlastného zmysluplného pričinenia. A nepomôžu nám ani také stále, históriou preverené národné atribúty, ako je Národný cintorín, Národný dom, Matica slovenská, Slovenská národná knižnica, Slovenské národné múzeum, Rada národnej kultúry... Najmä, ak slávne a neodmysliteľné národné dejiny Martina uzavrieme tuho zahľadení do dávno minulých spomienok. Ak tak urobíme bez moderného, kontinuálneho, zmysluplného premostenia do súčasných kultúrnych potrieb občana 21. storočia. Budeme smiešne nedvižní a neschopní v spoločnosti, ale vari najmä sami pred sebou.
A tak prišla celkom zákonite a vhod výzva neveľkého článočka v NŽT číslo 41. Dala podnet na kritické zamyslenie - čo my dnešní Martinčania na to,
v našom dakedy slávnom, dnes už možno nie až tak - meste? Určite nie je v každodennej kultúrnej praxi všetko tak, ako by malo, či mohlo (?) byť! Mnohé dôležité je prinajmenej súce na otvorené slovo do diskusie. Otázka znie - aká si, kultúra v centre národnej kultúry Slovákov?
Prvým, organizačne rozhodne veľmi slabým ohnivkom v sieti kultúrnych inštitúcií, tvoriacich spektrum kultúry Martina, je práve jeho Kultúrne centrum (KC). Drobnohľad naň sa natíska najmä s prihliadnutím na fakt, že ide o inštitúciu patriacu do priamej kompetencie mesta. Na palete kultúry je KC cítiť nevýrazne, určite zďaleka neudáva tón martinskej kultúre, hoci by možno malo. Aktivity ním organizované zriedka ponúkajú podujatia v hodnotových parametroch hodných centra národnej kultúry. Funguje stereotypne, bez sviežeho závanu nápaditosti sa napríklad strnulo drží zabehnutého spôsobu v organizovaní (inak potrebných) výtvarných výstav. Na mesto nášho rangu a 21. storočia je to určite zúfalo nepostačujúce. Navyše, v Martine je na výstavné aktivity dostatok súcejších, špecializovaných a profesionálne orientovaných i fundovaných zariadení (Turčianska galéria, Slovenské národné múzeum, Galéria umenia a literatúry SNK SNLM, viaceré súkromné výstavné priestory...). Kultúrne centrum v meste - centre národnej kultúry Slovákov - produkuje kultúru bez väčšej invencie, bez manažérskych nápadov, bez modernej realizácie, či nebodaj ešte aj bez dostatočného osobného zaujatia pracovníkov. Už počujem prvý argument na sebaobranu - nevyhovujúce priestory! To však je i nie je pravda a nemalo by slúžiť na sebauspokojenie, ani ospravedlnenie podriemkavania zotrvávajúc v minulom čase...
Najmenej už druhý rok (či viac?, čas tak divo letí!) sme v meste šťastnými majiteľmi vytúženého koncertného krídla. No prsty jednej ruky by postačili na spočítanie, koľkokrát sa na ňom za ten čas aj ozaj koncertovalo. Pravda, vo vonkoncom nevyhovujúcej „sobáške“ sa isto ani nieto čomu čudovať. A tak si tam zapadá prachom každodennej nepoužívanosti. Práve tak, ako zapadol do rýchleho zabudnutia skvelý, pre plnší kultúrny život v meste prepotrebný projekt viacúčelového centra kultúry. Mal vzniknúť z „prerobeného“ kina Moskva, štúdia na papieri bola skvelá a mnohosľubná. So štúdiou „odišiel“ do stratena koncept strechy nad hlavou pre väčší rozmach martinskej kultúry, práve tak, ako už tiež, žiaľ, dávno odumrel akýkoľvek systematický hudobný život v Martine. Pokiaľ ide o krídlo a možnosť organizovania pravidelnej koncertnej činnosti (vážna hudba, využitie krídla možno aj
s orchestrom, priestor mladým interpretom, martinský džezový festival ...), možno by stačilo seriózne sa dohodnúť s Biblickou školou. Veď sú to vždy ústretoví, overení, veľmi zodpovední, v kultúre spolupracujúci ľudia. Aj ich sála je pre koncertné účinkovanie ako stvorená. „Mestský“ klavír by v tomto priestore dostal potrebné zastrešenie (aspoň dočasné) a martinská kultúrna verejnosť konečne hudobný život na úrovni, akú si vo svojom meste - národnom centre zaslúži...
To je iba zopár dobre mienených, doteraz nepovšimnutých námetov na prácu v kultúre nášho mesta. Kto
z kompetentných sa ujme myšlienky, organizácie, realizácie? Sú tu ešte takí? Kde žijú? Alebo už tiež iba tichučko zapadajú prachom nečinnej nedvižnosti?!...
Dovoľte pripomenúť ešte jeden z puknutých orieškov v kultúrnej problematike mesta Martin. Aspoň len na jeho letmé prelúskanie, ku ktorému dala priamy podnet konkrétna otázka v polemickom článku. Reč bude o kupodivu málo známej, akoby utajenej Rade národnej kultúry. V kultúrnom živote nášho mesta ju určite neregistruje nielen laik, ale ani v kultúre zorientovaný prijímateľ. Tak ako je dôkladne v organizme mestského života „inkognito“ samotná Rada národnej kultúry, rovnako je vonkoncom neznáma, neobjavená, nezviditeľnená činnosť a poslanie Rady pre obyvateľov. Treba preto aspoň zaznamenať, že v období snáh o novelizáciu zákona o Martine ako centre národnej kultúry Slovákov vyvíjali členovia RNK spolu s vedením mesta a mestským zastupiteľstvom značnú iniciatívu až na pôde Národnej rady SR. Napriek úsiliu, novela zákona neprešla. V dobrej pamäti uchovávam niekoľko polemizujúcich protinacionalistických vystúpení na rozbúrenej hladine spoločenskej klímy krátko po nežnej revolúcii, kde RNK vystúpila
s principiálnym stanoviskom. Svojho času sa mi dostalo do rúk niekoľko výtlačkov historického občasníka, ktorý RNK vydávala v nízkokapacitnom náklade, zrejme viac-menej pre účelovú potrebu.
Pracovné tímy odborníkov, ktoré mali z iniciatívy RNK spracovávať koncepciu kultúrneho rozvoja Martina ako centra národnej kultúry Slovákov v širokom spektre potrieb, záujmov, smerovaní, odvetví a žánrov, nepriniesli potrebné výsledky. Škoda, že sa ich činnosť nepodarilo koordinovať
k potrebným „výstupom“ a nenašli tak náležitý odraz v konkrétnom kultúrnom živote nášho mesta. Pôvodná myšlienka koncipovania Rady národnej kultúry ako stáleho poradného orgánu v oblasti rozkrytia bohatej histórie mesta a s prepojením na súčasné kultúrne potreby obyvateľov, sa v živote Martina celkom neosvedčila. Možno treba problém očakávaného naplnenia zámerov hľadať v tom, že Rada národnej kultúry sa vo svojej podstate zamerala dôsledne najmä na minulosť. Je to pochopiteľné, veď členmi boli a tvoria ju staršie osobnosti vzdelancov z radov predovšetkým historikov. Mapovanie bielych, dlho zamlčovaných miest národnej histórie je určite nevyhnutné, zmysluplné a prepotrebné. No každodenný život, aj ten kultúrny, určite tiež v meste Martin, nepostojí, nevyžije len z minulosti, žiada si svoje dnes a tu.
Historická zahľadenosť a na Slovensku často taká typická nedvižnosť v zotrvávaní v tradíciách neosoží žiadnej obci či mestu, a tým menej nášmu Martinu. Už preto, že sa chce hlásiť k idei mesta - centra národnej kultúry naozaj.
V podmienkach martinskej kultúry, v celom jej širokom spektre, bude preto určite produktívne, ak sa k nej dokážu kompetentní „konšeli“ mesta postaviť síce s nevyhnutne dobrou znalosťou dejín, ale tiež s posunom k dnešku, k životaschopnej, modernej nadstavbe. Urobia tak viac ako doteraz, pre dobro a k všeobecnému úžitku kultúrychtivých obyvateľov Martina i širšieho okolia.
Vlasta Kunovská

Najčítanejšie na My Turiec

Inzercia - Tlačové správy

  1. Šliapnuť do pedálov – a ide sa na to!
  2. Morca-della a Pali. Tatrakon stojí na osvedčenej klasike
  3. Zákazníci OMV môžu vrátiť prírode kúsok lesa
  4. Najradšej by ste sa pri čítaní správ nechali zahrabať?
  5. Štát zvyšuje dotácie na nájomné bývanie
  6. Bublina: Hravý a kreatívny časopis pre deti v denníku SME
  7. Osem cestovateľských tipov, kam sa vybrať cez jesenné prázdniny
  8. Sledujte príjem živín u starých rodičov
  1. J&T BANKA upriamuje pozornosť na ochranu morských ekosystémov
  2. Najradšej by ste sa pri čítaní správ nechali zahrabať?
  3. Spolu tvoríme inkluzívne susedstvá
  4. Zákazníci OMV môžu vrátiť prírode kúsok lesa
  5. Štát zvyšuje dotácie na nájomné bývanie
  6. Industriálna Spilka Offices je súčasťou Týždňa zelených budov
  7. Hagyari: Som pripravený intenzívne a tvrdo pracovať
  8. Osem cestovateľských tipov, kam sa vybrať cez jesenné prázdniny
  1. Tejto zelenine patrí štvrté miesto na svete. Máte ju doma? 12 483
  2. Osem cestovateľských tipov, kam sa vybrať cez jesenné prázdniny 10 377
  3. OMV mení kuchynský olej za kávu. Teraz na celom Slovensku 3 841
  4. Najradšej by ste pri čítaní správ odleteli preč? 3 447
  5. Morca-della a Pali. Tatrakon stojí na osvedčenej klasike 3 298
  6. Bublina: Hravý a kreatívny časopis pre deti v denníku SME 2 306
  7. Viete, ktorá je najvzácnejšia komodita? Budete prekvapení! 1 749
  8. Najradšej by ste sa pri čítaní správ nechali zahrabať? 1 706

Blogy SME

  1. Matúš Lazúr: Čo bude špendlíkom ktorý spôsobí prasknutie realitnej bubliny?
  2. Andrej Csino: Prax Dr. Schamana 17 / Mier
  3. Ľubomír Belák: Slovensko vyhlásilo vojnu? Komu?
  4. Martin Kiňo: RODINNÉ FIRMY: Najvýhodnejšou formou pre rodinný holding je s.r.o. alebo a.s. (3. časť)
  5. Jozef Bednár: Prečo súčasný riaditeľ TANAPu neuvádza vo svojom životopise všetko úplne a pravdivo?
  6. Miroslav Daniš: Mráz prichádza z Kremľa (a u nás zo Súmračnej) - II
  7. Café Európa: Správa o stave Európskej únie 2022
  8. Pavel Macko: Ako von z energetickej krízy?
  1. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú. 15 222
  2. Ján Valchár: Prečo je čiastočná mobilizácia v Rusku dobrou správou? 13 535
  3. Martin Majzlan: Pamír, miesto kde som zanechal kus svojho srdca (+Video) 6 265
  4. Janka Bittó Cigániková: Katarína Hatráková a Romana Tabák sa dnes stali symbolom pokrytectva a bezcharakternosti 5 242
  5. Milan Removčík: Vlakom do Splitu. 5 178
  6. Tereza Krajčová: Grécke Atény 2/4 - Majestátny Acropolis, antická atmosféra v Agore a stopy Rimanov 4 572
  7. Miroslav Lukáč: Viete že ruský trpaslík je najväčší na svete, ruské hodinky najrýchlejšie a Červená armáda nie je krvavočervená, ale ružová? 4 071
  8. Ján Valchár: Denacifikované kormorány a úspešná ruská protidefenzíva 3 432
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926
  8. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Jarmok je vždy miestom priateľských stretnutí.

Obnovená tradícia na martinské námestie prilákala množstvo ľudí.


3 h
Košťany sa po víťazstve nad Príbovcami dostali na čelo tabuľky.

Hráčske akvizície Koštian sa začínajú oplácať. Tím trénera Romana Marguša porazil v šlágri kola Príbovce a zároveň ich vďaka lepšiemu skóre zosadil z čela tabuľky. V druhej triede zakopli Teplice.


6 h

Osobná doprava dnes patrí k bežnému štandardu, vozíme sa do práce, na nákupy, dovolenky, za koníčkami.


(PR) 7 h
Dva turčianske okresy bude dokopy zastupovať 9 poslancov.

V Martine sa volí 8 poslancov, v Tepliciach jeden.


12 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Interiér je vybavený z veľkej časti vecami, ktoré majú viac ako 50 rokov.


25. sep

Len sedem gólov v prvých štyroch kolách? Najmenej od roku 2013.


23 h

Na trase nedávno skončilo auto, zranilo cyklistov.


25. sep

Mnohí sa správajú agresívne, sú vulgárni a robia neporiadok.


24. sep

Blogy SME

  1. Matúš Lazúr: Čo bude špendlíkom ktorý spôsobí prasknutie realitnej bubliny?
  2. Andrej Csino: Prax Dr. Schamana 17 / Mier
  3. Ľubomír Belák: Slovensko vyhlásilo vojnu? Komu?
  4. Martin Kiňo: RODINNÉ FIRMY: Najvýhodnejšou formou pre rodinný holding je s.r.o. alebo a.s. (3. časť)
  5. Jozef Bednár: Prečo súčasný riaditeľ TANAPu neuvádza vo svojom životopise všetko úplne a pravdivo?
  6. Miroslav Daniš: Mráz prichádza z Kremľa (a u nás zo Súmračnej) - II
  7. Café Európa: Správa o stave Európskej únie 2022
  8. Pavel Macko: Ako von z energetickej krízy?
  1. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú. 15 222
  2. Ján Valchár: Prečo je čiastočná mobilizácia v Rusku dobrou správou? 13 535
  3. Martin Majzlan: Pamír, miesto kde som zanechal kus svojho srdca (+Video) 6 265
  4. Janka Bittó Cigániková: Katarína Hatráková a Romana Tabák sa dnes stali symbolom pokrytectva a bezcharakternosti 5 242
  5. Milan Removčík: Vlakom do Splitu. 5 178
  6. Tereza Krajčová: Grécke Atény 2/4 - Majestátny Acropolis, antická atmosféra v Agore a stopy Rimanov 4 572
  7. Miroslav Lukáč: Viete že ruský trpaslík je najväčší na svete, ruské hodinky najrýchlejšie a Červená armáda nie je krvavočervená, ale ružová? 4 071
  8. Ján Valchár: Denacifikované kormorány a úspešná ruská protidefenzíva 3 432
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926
  8. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)

Už ste čítali?