Štvrtok, 22. október, 2020 | Meniny má SergejKrížovkyKrížovky
ČO TY NA TO, SLÁVNY MARTIN?

Aká si, kultúra - v národnom centre?

Túto otázku sme položili verejnosti – a najmä jej reprezentantom – v čísle 41, ktoré vyšlo 17. októbra. Vyprovokoval nás k nej článok v Literárnom týždenníku z toho istého mesiaca, v ktorom (v rámci recenzie knihy Ružomberok s podtitulom Hlavný mestský c

intorín) sa okrem iného píše, že mesto pod Čebraďom koncom 19. a začiatkom 20. storočia prirodzeným spôsobom prebralo štafetu od Martina. S názorom autora tejto recenzie nechceme polemizovať. Koniec koncov, na slovné vojny o pozíciu „lídra štafety“ nie je dôvod. Martin bol a aj je centrom národnej kultúry Slovákov. Len sa nám zdá, že v poslednom čase sa dostáva akoby do tieňa okolitých miest. Nedokáže sa dostatočne „predať“ (nemocnica so svojimi odborníkmi a unikátnymi operáciami, knižnica so svojimi projektmi, samosprávna kultúra so svojimi nadčasovými aktivitami, vysoké školstvo a školstvo vôbec so svojimi reprezentantmi...), neprezentuje navonok svoje najlepšie inštitúcie, svojich súčasných občanov, ktorých práca a dielo presiahli hranice nášho regiónu, nedáva o sebe dostatočne vedieť tam, kde sa v modernom čase tvoria, takpovediac, dejiny spoločnosti a kultúra vo všeobecnosti. Martin akoby zaspal na vavrínoch. Vyzvali sme preto lídrov tohto mesta, aby v čase, keď aj Martin stojí sťaby na križovatke svojho osudu, vyslovili svoj názor na jeho smerovanie. Tu sú prvé ohlasy.
Nepredpokladám, že by kritikou čohokoľvek v kultúre nášho mesta vzniklo čosi podobne poburujúco boľavé či dokonca až také trápne, ako nekonečná „športovo-turistická“ kauza Martinské hole. Veď ktože by sa už zaujímal, či nebodaj zásadne staral, o bytie-nebytie „stratovej“ kultúry?! Tento stav sa určite dlhodobo týka celej krajiny, a tak viac-menej prirodzene „sedí“ tiež na pomery v kultúre nášho vcelku neveľkého Martina.
Predsa však mi/nám ide na tomto mieste - v súvislosti s problematikou kultúry - o mesto Martin pochopiteľne „až“ na prvom mieste. Ani
v martinskom centre kultúry národa určite nieto široko-ďaleko väčšej chudery Popoluše, ako je permanentne dlhodobo a mimoriadne podvyživená kultúra naša každodenná. V kultúre sa finančná nedostatočnosť drží ruka v ruke so širokým nezáujmom o ňu. Obraz tohto stavu kultúry v spoločnosti je viditeľný v priereze odhora až nadol. Začína sa „antikoncepciou“ štátnej kultúrnej politiky, prechádza k jej prehliadaniu na poste vlády, ministerstva, plynule postupuje vyššími územnými celkami, regiónmi, mestami, až po celkom chudobnú drobnú miestnu kultúru na dedinách...
Len konštatovať tento všeobecný stav krízy v kultúre je istotne málo produktívne. Najmä, ak sa pohybujeme na pôde mesta v konkrétnom časopriestore. De jure Martin je (zo zákona aspoň na papieri), a určite aj de facto by malo byť (zo zákona o meste Martin tiež čo do „fungovania“ osobitnej kapitoly priamo rozpočtových „štátnych“ financií) a stále usiluje o výnimočný status - byť centrom národnej kultúry Slovákov. Z každodennej kultúrnej praxe je však jasné, že žiaden zákon - a tento nedokonalý už vôbec nie! - veru neurobí z nášho mesta žiaduce centrum kultúry automaticky, bez vlastného zmysluplného pričinenia. A nepomôžu nám ani také stále, históriou preverené národné atribúty, ako je Národný cintorín, Národný dom, Matica slovenská, Slovenská národná knižnica, Slovenské národné múzeum, Rada národnej kultúry... Najmä, ak slávne a neodmysliteľné národné dejiny Martina uzavrieme tuho zahľadení do dávno minulých spomienok. Ak tak urobíme bez moderného, kontinuálneho, zmysluplného premostenia do súčasných kultúrnych potrieb občana 21. storočia. Budeme smiešne nedvižní a neschopní v spoločnosti, ale vari najmä sami pred sebou.
A tak prišla celkom zákonite a vhod výzva neveľkého článočka v NŽT číslo 41. Dala podnet na kritické zamyslenie - čo my dnešní Martinčania na to,
v našom dakedy slávnom, dnes už možno nie až tak - meste? Určite nie je v každodennej kultúrnej praxi všetko tak, ako by malo, či mohlo (?) byť! Mnohé dôležité je prinajmenej súce na otvorené slovo do diskusie. Otázka znie - aká si, kultúra v centre národnej kultúry Slovákov?
Prvým, organizačne rozhodne veľmi slabým ohnivkom v sieti kultúrnych inštitúcií, tvoriacich spektrum kultúry Martina, je práve jeho Kultúrne centrum (KC). Drobnohľad naň sa natíska najmä s prihliadnutím na fakt, že ide o inštitúciu patriacu do priamej kompetencie mesta. Na palete kultúry je KC cítiť nevýrazne, určite zďaleka neudáva tón martinskej kultúre, hoci by možno malo. Aktivity ním organizované zriedka ponúkajú podujatia v hodnotových parametroch hodných centra národnej kultúry. Funguje stereotypne, bez sviežeho závanu nápaditosti sa napríklad strnulo drží zabehnutého spôsobu v organizovaní (inak potrebných) výtvarných výstav. Na mesto nášho rangu a 21. storočia je to určite zúfalo nepostačujúce. Navyše, v Martine je na výstavné aktivity dostatok súcejších, špecializovaných a profesionálne orientovaných i fundovaných zariadení (Turčianska galéria, Slovenské národné múzeum, Galéria umenia a literatúry SNK SNLM, viaceré súkromné výstavné priestory...). Kultúrne centrum v meste - centre národnej kultúry Slovákov - produkuje kultúru bez väčšej invencie, bez manažérskych nápadov, bez modernej realizácie, či nebodaj ešte aj bez dostatočného osobného zaujatia pracovníkov. Už počujem prvý argument na sebaobranu - nevyhovujúce priestory! To však je i nie je pravda a nemalo by slúžiť na sebauspokojenie, ani ospravedlnenie podriemkavania zotrvávajúc v minulom čase...
Najmenej už druhý rok (či viac?, čas tak divo letí!) sme v meste šťastnými majiteľmi vytúženého koncertného krídla. No prsty jednej ruky by postačili na spočítanie, koľkokrát sa na ňom za ten čas aj ozaj koncertovalo. Pravda, vo vonkoncom nevyhovujúcej „sobáške“ sa isto ani nieto čomu čudovať. A tak si tam zapadá prachom každodennej nepoužívanosti. Práve tak, ako zapadol do rýchleho zabudnutia skvelý, pre plnší kultúrny život v meste prepotrebný projekt viacúčelového centra kultúry. Mal vzniknúť z „prerobeného“ kina Moskva, štúdia na papieri bola skvelá a mnohosľubná. So štúdiou „odišiel“ do stratena koncept strechy nad hlavou pre väčší rozmach martinskej kultúry, práve tak, ako už tiež, žiaľ, dávno odumrel akýkoľvek systematický hudobný život v Martine. Pokiaľ ide o krídlo a možnosť organizovania pravidelnej koncertnej činnosti (vážna hudba, využitie krídla možno aj
s orchestrom, priestor mladým interpretom, martinský džezový festival ...), možno by stačilo seriózne sa dohodnúť s Biblickou školou. Veď sú to vždy ústretoví, overení, veľmi zodpovední, v kultúre spolupracujúci ľudia. Aj ich sála je pre koncertné účinkovanie ako stvorená. „Mestský“ klavír by v tomto priestore dostal potrebné zastrešenie (aspoň dočasné) a martinská kultúrna verejnosť konečne hudobný život na úrovni, akú si vo svojom meste - národnom centre zaslúži...
To je iba zopár dobre mienených, doteraz nepovšimnutých námetov na prácu v kultúre nášho mesta. Kto
z kompetentných sa ujme myšlienky, organizácie, realizácie? Sú tu ešte takí? Kde žijú? Alebo už tiež iba tichučko zapadajú prachom nečinnej nedvižnosti?!...
Dovoľte pripomenúť ešte jeden z puknutých orieškov v kultúrnej problematike mesta Martin. Aspoň len na jeho letmé prelúskanie, ku ktorému dala priamy podnet konkrétna otázka v polemickom článku. Reč bude o kupodivu málo známej, akoby utajenej Rade národnej kultúry. V kultúrnom živote nášho mesta ju určite neregistruje nielen laik, ale ani v kultúre zorientovaný prijímateľ. Tak ako je dôkladne v organizme mestského života „inkognito“ samotná Rada národnej kultúry, rovnako je vonkoncom neznáma, neobjavená, nezviditeľnená činnosť a poslanie Rady pre obyvateľov. Treba preto aspoň zaznamenať, že v období snáh o novelizáciu zákona o Martine ako centre národnej kultúry Slovákov vyvíjali členovia RNK spolu s vedením mesta a mestským zastupiteľstvom značnú iniciatívu až na pôde Národnej rady SR. Napriek úsiliu, novela zákona neprešla. V dobrej pamäti uchovávam niekoľko polemizujúcich protinacionalistických vystúpení na rozbúrenej hladine spoločenskej klímy krátko po nežnej revolúcii, kde RNK vystúpila
s principiálnym stanoviskom. Svojho času sa mi dostalo do rúk niekoľko výtlačkov historického občasníka, ktorý RNK vydávala v nízkokapacitnom náklade, zrejme viac-menej pre účelovú potrebu.
Pracovné tímy odborníkov, ktoré mali z iniciatívy RNK spracovávať koncepciu kultúrneho rozvoja Martina ako centra národnej kultúry Slovákov v širokom spektre potrieb, záujmov, smerovaní, odvetví a žánrov, nepriniesli potrebné výsledky. Škoda, že sa ich činnosť nepodarilo koordinovať
k potrebným „výstupom“ a nenašli tak náležitý odraz v konkrétnom kultúrnom živote nášho mesta. Pôvodná myšlienka koncipovania Rady národnej kultúry ako stáleho poradného orgánu v oblasti rozkrytia bohatej histórie mesta a s prepojením na súčasné kultúrne potreby obyvateľov, sa v živote Martina celkom neosvedčila. Možno treba problém očakávaného naplnenia zámerov hľadať v tom, že Rada národnej kultúry sa vo svojej podstate zamerala dôsledne najmä na minulosť. Je to pochopiteľné, veď členmi boli a tvoria ju staršie osobnosti vzdelancov z radov predovšetkým historikov. Mapovanie bielych, dlho zamlčovaných miest národnej histórie je určite nevyhnutné, zmysluplné a prepotrebné. No každodenný život, aj ten kultúrny, určite tiež v meste Martin, nepostojí, nevyžije len z minulosti, žiada si svoje dnes a tu.
Historická zahľadenosť a na Slovensku často taká typická nedvižnosť v zotrvávaní v tradíciách neosoží žiadnej obci či mestu, a tým menej nášmu Martinu. Už preto, že sa chce hlásiť k idei mesta - centra národnej kultúry naozaj.
V podmienkach martinskej kultúry, v celom jej širokom spektre, bude preto určite produktívne, ak sa k nej dokážu kompetentní „konšeli“ mesta postaviť síce s nevyhnutne dobrou znalosťou dejín, ale tiež s posunom k dnešku, k životaschopnej, modernej nadstavbe. Urobia tak viac ako doteraz, pre dobro a k všeobecnému úžitku kultúrychtivých obyvateľov Martina i širšieho okolia.
Vlasta Kunovská

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vitajte v postapokalyptickom svete
  2. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  3. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  4. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  5. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  6. Päť chýb pri zateplení strechy
  7. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  8. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  9. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  10. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  1. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  2. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  3. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  4. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  5. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  6. Úprava osobného motorového vozidla
  7. Important information for Brazilians living in Slovakia
  8. Prečo sú dnes ryby také dôležité?
  9. Vitajte v postapokalyptickom svete
  10. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  1. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 17 430
  2. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 15 756
  3. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 15 245
  4. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 12 625
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 891
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 9 937
  7. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 9 812
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 537
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 460
  10. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 258
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Takmer polovicu zo štátnej bezúročnej pôžičky využijú na financovanie mestskej autobusovej dopravy

Týždeň pred vypršaním termínu na podávanie žiadostí o nenávratnú finančnú pomoc od štátu v súvislosti s koronakrízou sa rozhodli ju využiť aj v Martine.

Patrik Myslovič si už zahral v základnej zostave dvadsaťjednotky

Talentovaný futbalista Patrik Myslovič už v devätnástich rokoch hráva za reprezentačnú dvadsaťjednotku.

Patrik Myslovič (vpravo).
Akcia platí len 24 hodín

LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY

Akcia platí pre nových aj existujúcich predplatiteľov, ktorí si ho predĺžia.

Táto akcia platí len 24 hodín a nebude sa opakovať.
Ján Danko, primátor Martina.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Prinášame informácie o pripravovanom testovaní na Orave

Získať dobrovoľníkov ku odberom je v niektorých dedinách ťažké, v Sihelnom bude pomáhať aj starosta.

Zoznam odberných miest v Dolnom Kubíne, Námestove, Trstenej a Tvrdošíne

Samosprávy finišujú s prípravami na pilotné testovanie na COVID-19, ktoré sa začne už zajtra ráno.

V kraji sú na tom najhoršie okresy Banská Bystrica a Brezno

Včera zistili na Slovensku viac ako 2 200 nakazených. 210 z toho v Banskobystrickom kraji. 56 v okrese Banská Bystrica a 45 v okrese Brezno.

Už ste čítali?