Pondelok, 8. august, 2022 | Meniny má Oskar

Čo ty na to, slávny Martin?

Túto otázku sme položili verejnosti – a najmä jej reprezentantom – v čísle 41, ktoré vyšlo 17. októbra. Vyprovokoval nás k nej článok v Literárnom týždenníku z toho istého mesiaca, v ktorom (v rámci recenzie knihy Ružomberok s podtitulom Hlavný mestský c

intorín) sa okrem iného píše, že mesto pod Čebraďom koncom 19. a začiatkom 20. storočia prirodzeným spôsobom prebralo štafetu od Martina. S názorom autora tejto recenzie nechceme polemizovať. Koniec koncov, na slovné vojny o pozíciu „lídra štafety„ nie je dôvod. Martin bol a aj je centrom národnej kultúry Slovákov. Len sa nám zdá, že v poslednom čase sa dostáva akoby do tieňa okolitých miest. Nedokáže sa dostatočne „predať„ (nemocnica so svojimi odborníkmi a unikátnymi operáciami, knižnica so svojimi projektmi, samosprávna kultúra so svojimi nadčasovými aktivitami, vysoké školstvo a školstvo vôbec so svojimi reprezentantmi...), neprezentuje navonok svoje najlepšie inštitúcie, svojich súčasných občanov, ktorých práca a dielo presiahli hranice nášho regiónu, nedáva o sebe dostatočne vedieť tam, kde sa v modernom čase tvoria, takpovediac, dejiny spoločnosti a kultúra vo všeobecnosti. Martin akoby zaspal na vavrínoch. Vyzvali sme preto lídrov tohto mesta, aby v čase, keď aj Martin stojí sťaby na križovatke svojho osudu, vyslovili svoj názor na jeho smerovanie. Tu sú prvé ohlasy.
Kultúra našich predkov je bohatá a ako jeden z odkazov ich života nám zanechali dávne legendy. Jedna vraví, že kedysi dávno žil v Turci kňaz menom Turan. Ten vyriekol veštbu Turcu, ktorá bola vyslovená na Turíce v miestach Modly. Toto kultové miesto sa kedysi dávno nachádzalo pri Mlynskom potoku v Martine na Podháji. Okrem iného tam povedal: „Vidím kraj. Čo v ňom korene zapustí, nikdy nezhynie. Vidím ľudí. Hoci bude rod často trpieť, hoci často odrážať bude cudzie meče, vždy naberie silu. V doline Turca vidím potoky, vytrvalé, nič ich nezhatá. Naširoko sa rozprestierajú, život tu napájajú ako telo v žilách krv, smädným zhynúť nedajú.„
Túto legendu neuvádzam náhodne. Ak si môžem dovoliť parafrázovať túto veštbu, ktorá je súčasťou kultúry Turca, tak potom aj Kultúrne centrum je jedným z potokov, ktoré napájajú tok kultúry v našom meste. Kultúrne centrum v Martine nepochybne smeruje k širokospektrálnosti. Zachytávajúc moderné trendy v oblasti kultúry, rešpektujúc Správu Národnej kultúrnej politiky SR, vydanú Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky, Kultúrne centrum tomuto prispôsobilo svoju filozofiu a doterajšie snaženie. Od aktivít, ktoré mali do roku 2004 len veľmi úzku skupinu konzumentov, prešlo postupne aj do oblastí, ktoré preferujú najmä mladí ľudia a široká kultúrna spoločnosť.
Šíriť povedomie a záujem o vlastnú históriu a korene, sa Kultúrne centrum snaží aj prezentovaním profesionálne spracovávanej kroniky mesta Martin, za čo bola v tomto roku udelená cena za najlepšiu kroniku na Slovensku kronikárke Eve Pančuhovej. Navyše, Kultúrne centrum už v skúšobnej verzii uverejnilo na svojej internetovej stránke elektronickú podobu kroniky, kde je možné vyhľadávanie podľa kľúčových slov, a tak odpadá prácne listovanie v texte. V rámci svojho programu na podporu mladých talentov v Turci Kultúrne centrum v Martine umožnilo prezentáciu ich vlastnej tvorby v projekte Internetové výstavy, ktoré doposiaľ navštívilo viac ako
35 000 návštevníkov nielen z Martina, ale aj zo Slovenska.
Na medzinárodnom poli Kultúrne centrum nadviazalo spoluprácu s Americkou spoločnosťou pre umenie a vedu, ale aj s Lotyšskou kultúrnou agentúrou. V spolupráci s lotyšskými partnermi Kultúrne centrum prinieslo koncert chrámovej hudby, ktorý si mohlo martinské publikum vypočuť v Evanjelickom kostole v Martine. Význam bilaterálnej spolupráce medzi Kultúrnym centrom a Lotyšskou kultúrnou agentúrou v oblasti kultúry dokladá aj pozvanie pre martinské hudobné teleso Cantica Collegium Musicum na Národný hudobný festival 2007 do lotyšskej Rigy.
Kultúrne centrum v Martine pôsobí v rámci medzinárodnej spolupráce aj takpovediac „dovnútra„. Rozvinulo spoluprácu so spolkami národnostných menšín, žijúcich v Martine, a založilo nové. V súčasnosti pracujú pod záštitou Kultúrneho centra v Martine český, bulharský, poľský a maďarský spolok, ktoré prostredníctvom kultúrnych podujatí prezentujú svoju kultúru. Jedným z hlavných cieľov, ktoré si Kultúrne centrum kladie, je podieľať sa na rekonštrukcii kina Moskva na Národné kultúrne centrum s multifunkčným využitím. Samozrejme, všetko závisí od finančných prostriedkov.
V oblasti kultúrnych aktivít došlo k nárastu uskutočnených podujatí, a to aj napriek tomu, že Kultúrne centrum má len veľmi stiesnené a obmedzené priestory pre vlastnú činnosť. Na tento fakt vo svojom článku správne upozornila aj spolupracovníčka NŽT (č. 48 – 5. 11. 2006) Vlasta Kunovská. Martin je najmä mestom kultúry a tej je potrebné venovať pozornosť. Veď predsa, kultúra – to sú naše korene, to je niečo, čím sme výnimoční. A mesto Martin je výnimočné, aj keď nepatrí medzi veľkomestá.
Ďalšou oblasťou, ktorú iste najviac vníma verejnosť, sú kultúrne podujatia. Naším zámerom je orientovať sa na rôzne vekové kategórie. Snažíme sa uskutočňovať podujatia rôzneho žánru – divadlo (napríklad ...na Vaše hroby), koncerty hudobných skupín (NO NAME, Gladiátor, IMT Smile, Desmod...), koncerty vážnej hudby, akcie na pešej zóne a v Hviezdoslavovom parku, vianočné trhy, veľkonočné trhy, ale aj tvorivé dielne pre deti z materských a základných škôl, zapája sa do charitatívnej činnosti. Je toho naozaj dosť a kto pravidelne sleduje našu webovú stránku, www.kulturnecentrum.sk, vie o čom hovorím. Napriek tomu, že na naše neziskové aktivity máme z rozpočtu mesta priemerne 200 000 Sk ročne, čo je v porovnaní
s príspevkami v iných mestách smiešna suma, snažíme sa nájsť vlastné zdroje financovania. Ak môžem parafrázovať ekonomickú terminológiu a použiť ju aj pre oblasť kultúry, potom konštatovanie: má dať – dal, platí. Ak má rásť produktivita v oblasti kultúry, potom treba povedať, z čoho. Ak sa v Martine nebude v kultúre investovať, potom nemožno očakávať nič závratné. A domnievam sa, že toto tvrdenie je možné považovať za axiómu, ktorá platí pre všetky kultúrne inštitúcie v Martine. Každý Martinčan si isto spomenie na obťažné získavanie finančných prostriedkov na rekonštrukciu divad-la. No aj napriek málu, koexistencia a snaženie kultúrnych inštitúcií prispieva k rozmanitosti ponúkanej kultúry v meste.
Áno, je možné konštatovať, že Kultúrne centrum v Martine prešlo za krátke obdobie značný kus cesty. Áno, táto cesta nebola a nie je bez tŕňov, ako koniec koncov každé snaženie, ktoré má svoj zmysel. Od roku 2004 vystúpilo z tieňa organizácie, ktorá pôsobila na úrovni „izby revolučných tradícií“ a odpočívala v latentnom bezvetrí. Vykročilo smerom k modernej inštitúcii, ktorej prioritami je prezentácia národnej kultúry, osveta a vzdelávanie všetkými dostupnými prostriedkami. Kultúrne centrum v Martine je príspevkovou organizáciou mesta, čo znamená, že má na svoju činnosť príspevok schvaľovaný mestským zastupiteľstvom a zdroje príjmov z vlastnej činnosti. To však neznamená, že Kultúrne centrum je iba požívačnou inštitúciou, „visiacou„ na rozpočte mesta. Snaží sa a vždy sa snažilo získavať finančné prostriedky aj z iných zdrojov, napríklad z Európskej únie.
Aj napriek medziročným poklesom finančných prostriedkov, na ktoré je Kultúrne centrum naviazané z rozpočtu mesta Martin, sa mu podarilo plniť zverené úlohy. Tieto tvrdenia dokladá aj prieskum názorov, ktorý bol vykonaný na vzorke 462 respondentov. V oblasti predstáv a očakávaní prieskum potvrdil správne smerovanie tejto inštitúcie. V novej koncepcii bola aj na základe tohto prieskumu stanovená cieľová skupina obyvateľstva, ktorej potreby Kultúrne centrum začalo napĺňať. Tento krok sa ukázal ako správny, rozšírilo sa ním povedomie o značke „Kultúrne centrum„ a sú s ňou spájané pozitívne očakávania. Spätná väzba poukazuje na postupné etablovanie tejto značky aj mimo mesto Martin. Prostredníctvom internetu, ako komunikačného média, Kultúrne centrum získalo spätnú väzbu aj od Martinčanov, ktorí žijú v zahraničí. Asi najlepším príkladom je poďakovanie za doterajšiu prácu, ktoré vyslovila bývalá pracovníčka Mestskej polície v Martine, žijúca toho času v Taliansku. Existencia Kultúrneho centra je hodnotená obyvateľmi ako dôležitá a práca Kultúrneho centra, je vnímaná ako aktívne napredujúca a obohacujúca spoločenský a kultúrny život v meste Martin. Navyše, Kultúrne centrum ako inštitúcia má svoju kultúrnu, národnú a integrujúcu funkciu, nezastupiteľnú v meste Martin, v meste, kde sa rodila slovenská štátnosť a svojbytnosť. V meste, ktoré dalo Slovensku významné osobnosti nielen kultúrneho a spoločenského života. Ako by sa plnila dávna veštba... čo korene tu zapustí, nikdy nezhynie...
Kultúrne centrum ďakuje martinskej verejnosti a obyvateľom Turca za prejavovanú priazeň.
Ivona Hanáková, riaditeľka KC (reakcia na príspevok z NŽT č. 48)

Najčítanejšie na My Turiec

Inzercia - Tlačové správy

  1. Za vysokou spotrebou sa často skrýva zlá kondícia motora
  2. Odomknite si články na mobile a počítači. Stačí jedno predplatné
  3. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete
  4. Kde u nás kúpite domácke potraviny
  5. Na Oravskej priehrade s Kalim aj Spievankovom. Vidíme sa naživo
  6. 100 ovocných druhov, ktoré u nás dokážeme pestovať
  7. Dráčik nepúta príbehom, ale perlami ducha
  8. Miliónová autorka Táňa K. Vasilková: Po úspechu som netúžila
  1. Odomknite si články na mobile a počítači. Stačí jedno predplatné
  2. Goralské folklórne slávnosti po prvýkrát priamo v horách
  3. Za vysokou spotrebou sa často skrýva zlá kondícia motora
  4. Ktoré regionálne projekty podporí Nadácia COOP Jednota?
  5. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete
  6. Kde u nás kúpite domácke potraviny
  7. Na Oravskej priehrade s Kalim aj Spievankovom. Vidíme sa naživo
  8. Tetovanie a piercing - aké zdravotné riziká môžu spôsobiť?
  1. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete 9 465
  2. 100 ovocných druhov, ktoré u nás dokážeme pestovať 6 902
  3. Pozrite si, kedy hrá futbalové zápasy vaše mesto či dedina 6 268
  4. Miliónová autorka Táňa K. Vasilková: Po úspechu som netúžila 5 354
  5. Dráčik nepúta príbehom, ale perlami ducha 5 293
  6. Vypnite si reklamu na SME.sk a odomknite všetky články 3 931
  7. Kde u nás kúpite domácke potraviny 2 489
  8. Dobrá správa pre pacientov s cukrovkou 2 488

Blogy SME

  1. Jaroslav Polaček: Cesty a chodníky rekonštruujeme s jasným cieľom – máme plán pre budúcnosť dopravy v Košiciach
  2. Ľubomír Maretta: Riadenie
  3. Věra Tepličková: Chcete osviežiť váš imunitný systém? Prihláste sa na 4. dávku
  4. Viera Spišáková: Trapas technický
  5. Dominika Kislíková: Gazdoráň - nová turistická trasa v NP Poloniny
  6. Ľudmila Rábelyová : Prečo tá nenávisť?
  7. Otilia Horrocks: Voliči si zaslúžia viac...
  8. Ján Škerko: Kolibríky a ruskí orkovia
  1. Věra Tepličková: A to je koniec, vážení! Čaká nás už len zima, hlad a beznádej... Ak nezasiahne Matovič... 65 964
  2. Martin Sústrik: Korupcia v ruskej armáde 25 455
  3. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 10 015
  4. Ján Šeďo: Očovčania majú do zajtra hladovku, obchod "stráži" medveď ! 6 415
  5. Jana Melišová: Svet sa zmenil... 6 133
  6. Jana Žilková: Výchova detí v Mongolsku 4 498
  7. Post Bellum SK: Hromady mŕtvych a nočné mory o Varšavskom povstaní 4 217
  8. Jana Melišová: Investovať či neinvestovať? 3 840
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  2. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  3. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  4. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  5. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  6. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  7. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 44. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 2/3 - Skaza lode Karluk, 1913 - 1914
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Derby Lipovec – Turčianske Kľačany sa skončilo víťazstvom domácich.

Susedské derby medzi Lipovcom a Turčianskymi Kľačanmi lepšie zvládli domáci. Vrútky nadviazali na výbornú jarnú fazónu a očakávaný súboj Príbovce – Trebostovo nemal víťaza.


3 h
Pamätná tabuľa je venovaná rodákovi z Necpál Jozefovi Justhovi.

V Žabokrekoch si uctili pamiatku Jána Vaňa turistickým výstupom a deti sa opäť zabavili na biblickom tábore.


7 h
Urológ Švihra pracuje so špeciálnym softvérom.

Špeciálny softvér bol vyvinutý vo Francúzku.


a 1 ďalší 13 h
Zverenci Pavla Šuhaja vstúpili do súťaže tesnou prehrou.

Celok Veľkých Ludiniec predviedol v Žabokrekoch organizovanú hru, na ktorú naši veľmi ťažko hľadali recept. Navyše sa hostia tesne pred prestávkou dostali do vedenia a tesný náskok aj s prispením umného kúskovania hry a hereckého umenia ustrážili až do konca.


14 h

Blogy SME

  1. Jaroslav Polaček: Cesty a chodníky rekonštruujeme s jasným cieľom – máme plán pre budúcnosť dopravy v Košiciach
  2. Ľubomír Maretta: Riadenie
  3. Věra Tepličková: Chcete osviežiť váš imunitný systém? Prihláste sa na 4. dávku
  4. Viera Spišáková: Trapas technický
  5. Dominika Kislíková: Gazdoráň - nová turistická trasa v NP Poloniny
  6. Ľudmila Rábelyová : Prečo tá nenávisť?
  7. Otilia Horrocks: Voliči si zaslúžia viac...
  8. Ján Škerko: Kolibríky a ruskí orkovia
  1. Věra Tepličková: A to je koniec, vážení! Čaká nás už len zima, hlad a beznádej... Ak nezasiahne Matovič... 65 964
  2. Martin Sústrik: Korupcia v ruskej armáde 25 455
  3. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 10 015
  4. Ján Šeďo: Očovčania majú do zajtra hladovku, obchod "stráži" medveď ! 6 415
  5. Jana Melišová: Svet sa zmenil... 6 133
  6. Jana Žilková: Výchova detí v Mongolsku 4 498
  7. Post Bellum SK: Hromady mŕtvych a nočné mory o Varšavskom povstaní 4 217
  8. Jana Melišová: Investovať či neinvestovať? 3 840
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  2. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  3. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  4. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  5. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  6. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  7. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 44. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 2/3 - Skaza lode Karluk, 1913 - 1914

Už ste čítali?