jú žiadne kompetencie, ani financie, aby spomínaný zákon obyvatelia Martina pociťovali aj v praxi. Pokračujeme v ankete spred budovy Slovenskej národnej knižnice v Martine, kde sme pristavovali návštevníkov tejto inštitúcie s otázkou: Viete, že existuje Zákon o Martine ako centre národnej kultúry Slovákov a Rada národnej kultúry a ako pociťujete jej činnosť? Väčšina oslovených, najmä mladých ľudí, nám nechcela na túto otázku odpovedať, lebo o týchto fenoménoch nič nevedeli.
J. A., Žilina:
– Nie som z Martina, takže neviem nič o Rade národnej kultúry ani o zákone o Martine. Do Slovenskej národnej knižnice som prišiel kvôli tomu, že potrebujem nejaké knihy, inde ich nemali a verím, že v Martine si ich budem môcť požičať. Martin je známy svojou históriou, takže zákon o Martine ako národnom kultúrnom centre Slovákov je potrebný.
Ladislav S., Priekopa:
– Nie, neviem nič o Rade národnej kultúry, ani o spomínanom zákone. Keď o tom hovoríte, takýto zákon je potrebný, aby sme Martin úplne neutopili. Myslím si, že v Martine sa čosi robí, aby bolo viditeľné, že je kultúrnym centrom Slovenska Rada národnej kultúry by mala byť poradným orgánom pri prideľovaní peňazí pre inštitúcie, ktoré chcú napĺňať spomínaný zákon.
Zita K., Galanta:
– Neviem nič o Rade národnej kultúry ani o zákone o Martine. Do Martina som prišla na školenie. Spomínaný zákon podľa mňa nie je potrebný. Každé mesto sa má prezentovať svojou kultúrou samé. Kultúra sa má tvoriť zdola a nie zhora. Čo je financované a tvorené zhora, sa mení s vládnou garnitúrou a nemá trvalú hodnotu. Nemám nič proti tomu, aby peniaze dostávali na svoju činnosť a projekty kultúrne inštitúcie v Martine, ale nevidím dôvod, prečo by nejaké peniaze malo dostávať mesto.