O rady nikto nestojí

é, nevládne je nahradzované životaschopnejším a aktívnejším. Vyhynuli národy, zanikli mestá, štáty, kultúry... Ak niečo zaniká, nenesie na tom vinu to, čo je aktívnejšie a životaschopnejšie. Ak sa usiluje niektoré mesto na Slovensku prevziať „štafetu„ od Martina ako kultúrneho centra Slovákov, má na to legitímne právo. Je ale na Martinčanoch, či chcú len nostalgicky spomínať na slávne dávne časy, alebo aj v prítomnosti a budúcnosti pokračovať v tradíciách a niečo pre to aj vykonať.
Martin je kozmopolitné mesto, s najvyšším priemerom vzdelanosti na Slovensku. Sú tu teda základné predpoklady, aby v tradíciách mohlo pokračovať. Musím však použiť už „otrepané“, že ryba smrdí od hlavy. Keď som bol v roku 2002 menovaný do RNK, pokladal som to za česť, že niekto v tomto meste stojí o moju radu, hoci nepôsobím vo sfére kultúry. V zmysle zákona o meste Martin ako centre národnej kultúry Slovákov je RNK poradným orgánom vedenia mesta a mestského zastupiteľstva. Členovia RNK sú predstavitelia a osobnosti z rôznych sfér a ich činnosť je nezištná, bez nároku na akúkoľvek odmenu. Po niekoľkých mojich účastiach na zasadnutiach RNK som veľmi rýchle vytriezvel a dospel som k názoru, že o moje rady a tiež rady ostatných členov vlastne ani nikto nestojí. RNK má svoj zmysel, sú tam múdri ľudia, intelektuáli, ale nesmú sa zaoberať napríklad tým, ako dosiahnuť, aby volení zástupcovia mesta - počnúc primátorom, zastupiteľstvom a ostatnými zamestnancami - ich vypočuli, brali na vedomie a zabezpečovali realizáciu podstaty mesta Martin ako centra národnej kultúry Slovákov. Pokiaľ teda vedenie mesta bude vytvárať konflikty, kauzy a rozpory, ktoré nemajú nič spoločné s kultúrou, môže Martin „vyhynúť„ ako centrum národnej kultúry Slovákov a ostane už len „vznešená“ minulosť. Som presvedčený, že platí, či už v rodine, regióne alebo štáte, že máme to, čo si zaslúžime. Je to zrkadlo nášho postoja, činnosti, mysle.