Takmer lapal zlodejov
Minulý týždeň v stredu telefonoval kolegovi Braňovi na mobilný telefón starosta Turčianskej Štiavničky Peter Očka. Vraj sú v miestnom révaiovskom kaštieli zlodeji, ktorí kradnú zo strechy plechy. O chvíľu mala prísť polícia a dolapiť zlodejov. Braňo prišiel do Turčianskej Štiavničky ešte skôr ako polícia. Napokon vysvitlo, že zlodeji, hoci sa starosta snažil ustrážiť únikové východy, si našli nepozorovane cestu von a z lapania zlodejov nič nebolo.
Má dvojníčky
Našu kolegyňu Mirku si ľudia na ulici bežne mýlia a zdravia ju ako svoju príbuznú. Vraj sa im na ne podobá. Naposledy ju oslovila dievčina, ktorá jej tvrdila, že sa spoznali na vernisáži výstavy fotografií. Keďže jej náplňou práce je často navštevovať aj takéto podujatia, musela hlboko siahnuť do dní minulých, pretože výstav absolvovala niekoľko. Keď sa trochu nejasne na neznámu pozrela, tá jej upresnila dátum i to, čo mala mať vraj na sebe – oranžovú blúzku. V mysli prebehla svoj šatník, ale takú nenašla. A po vete: „Chodíš s tým fotografom, nie?„ už vedela, že sa stala obeťou ďalšieho omylu. Neskôr jej napadlo, že tou dotyčnou by mohla byť priateľka nášho spolupracovníka Igora Pĺža. Týmto oboch pozdravujeme. A ak sa na tej vernisáži nezoznámili s neznámou oni, pozdravujeme tých druhých.
Mikuláš nás (ne)obišiel
Každý rok k nám do redakcie príde Mikuláš. Nebudeme napínať, veď sme dospelí – väčšinou sa do červeného zaodeje a bielu bradu si nalepí jeden z majiteľov známeho martinského fitnescentra. Tým, čo chodia cvičiť, dá čokoládku, tým, čo nechodia – uhlík. Netušíme, kde ho v dnešnej rádiátorovej dobe berie, ale má ho. My sľúbime, tak ako každý rok, že sa polepšíme. Poniektorí z nás sa už polepšili – cvičiť chodia, a tak si „Mikuláš„ možno myslel, že sa už pripomínať netreba... Nuž, čo – chýbal nám. A tak sme si čokoládky a keksíky v redakcii rozdali sami.
„Otík„ zase mešká
Odkedy sme si v redakcii k diktafónom nakúpili veľké slúchadlá, stáva sa, že tým, ktorí si ich nasadia, zastane čas. Prosto, odrušia sa, prepisujú nahrané a nevnímajú ani ruch okolo seba a ani čas. V redakčnej miestnosti niekedy máte až troch „otíkov„ nie kvôli odstávajúcim ušiam, ale preto, aby stihli do uzávierky všetko tak ako treba. A keďže pred sviatkami je tej práce dosť, odrušených kolegov necháme ich povinnostiam. Až natoľko, že zmeškajú autobusy (však Braňo?). Najskôr sa vyrútia s taškou dverami a po chvíli sa nimi pokorne vrátia. Vraj majú ešte ďalšiu hodinu k dobru. A opäť si nasadia slúchadlá...
Tepovali sme
Aj naša redakčná Kia mala Vianoce. Nechali sme ju vyumývať, povysávať, navoskovať a vytepovať. Prevoňali nám ju a odovzdali. A hoci v umyvárni sa sušila a vetrala celú noc, ešte pár dní sme sa na kľúčových sedadlách rozvážali s igelitom pod zadkom. Inak by sme museli vysvetľovať, prečo máme mokro tam, kde sa to nepatrí.
Vianoce v Turanoch
Minulý týždeň sme na tomto mieste písali, že naša grafička sa rozhodla ozdobiť stromček pred bytovkou vianočnou výzdobou nie preto, že jej zvýšila, ale preto, že hľadala inšpiráciu pre obrázok na titulku nášho predvianočného dvojčísla. A kým ona fotila stromček, niekto odfotil ju. Minulý týždeň našla v poštovej schránke obálku so svojím menom a darček od neznámeho fotografa.