Povýšila výrobu medovníkov na umenie

. Vzorované medovníky vystavovala vo Francúzsku, v Česku, Poľsku, Taliansku, Nemecku, Anglicku, Maďarsku, Belgicku, Holandsku, USA, Japonsku, Afrike... Vytvára vlastné vzory a má osobitú techniku zdobenia, čím vybočila z tradície. „Nerobím si nákresy, nápady prichádzajú spontánne. Neviem to vysvetliť, ide to jednoducho zo mňa,„ povedala nedávno na slávnostnom otvorení výstavy medovníčkov v Kultúrnom dome v Košťanoch nad Turcom. Jej ukážky z tvorby sprevádzali drevorezby syna Romana Balačina a kvetinové dekorácie Jitky Novákovej.
Mária Balančinová sa odmalička venovala ručným prácam, ku ktorým patrilo aj zdobenie výrobkov. Pre ne sa rozhodla v roku 1995 po tom, ako stratila zamestnanie ekonómky. Už onedlho si našla miesto skladovej účtovníčky, no deň pred nástupom ju navštívila Katka Kalinová z Turčianskeho osvetového strediska a prosila ju, či by neurobila pred Vianocami kurz zdobenia medovníkov. Avšak bála sa, že by to časovo nezvládala, a tak odmietla. Priateľka jej vtedy povedala naoko bežnú vetu: „Ty ideš s tvojimi rukami robiť do skladu?„, ktorá jej neschádzala z mysle a napokon zmenila jej život. V deň nástupu zmluvu nepodpísala a novému zamestnávateľovi sa ospravedlnila, že sa rozhodla ísť vlastnou cestou. Trvalo jej to však rok, kým si urobila prieskum trhu, zvážila možnosti odbytu, zariadila miesto podnikania. Živnosť si otvorila 15. decembra 1996, čím sa stala prvou profesionálkou medzi medovnikármi. Začiatkom januára si zriadila v záhradných priestoroch rodinného domu v Košťanoch nad Turcom výrobňu so skladom a okolo voňavých hnedých dobrôt sa krúti sama. „Vždy som bola cieľavedomá a vďaka tomu sa mi podarilo dosiahnuť to, čo som si zaumienila, do konca,„ vidí podstatu svojho úspechu Mária Balančinová. Druhá polovica jej úspechu má podobu neustáleho stresu. „Veľakrát som počula, že vtedy dokáže človek vyťažiť zo seba najviac. Platí to aj o mne. Keď som v strese, robím divy.„ A vtedy povyšuje výrobu medovníkov na umenie. Jej cukrovinky nemajú podobu obyčajných jarmočných srdiečok, ale raz sú svietnikom na svadobnom stole, raz maturitným tablom, odznakom, vianočnou ozdobou na stromček a inokedy rozprávkovou krajinkou s postavami... Fantázia Márii Balačinovej pomáha stále vynikať a neuberať jej síl z práce. Hoci je na ňu sama. Počas desiatich rokov sa preto často stretáva s otázkami, či ju ešte pečenie a zdobenie medovníkov baví. Ona sa iba usmeje a odpovie: „Čím ďalej, tým viac. Fascinuje ma to a priťahuje.„