Pondelok, 25. január, 2021 | Meniny má GejzaKrížovkyKrížovky

Spomienky komparzistu

Turiec má nádhernú scenériu. Vôbec nie je náhodou, že sa tento región často stáva aj vyhľadávaným miestom pre filmové exteriéry. Aj vďaka tomu som náhodou, a ozaj len tak letkom, niekedy v polovici sedemdesiatych rokov pričuchol k filmovaniu ako jeden z m

nohých turčianskych komparzistov dvoch filmov, ktorých niektoré scény sa nakrúcali v Martine a jeho okolí.
Do komparzu filmu režiséra Martina Ťapáka Deň, ktorý neumrie som sa ozaj dostal čírou náhodou. V roku 1974 som bol na vojenskom cvičení v martinských kasárňach. A práve naše družstvo záložákov bolo rozkazom odvelené robiť dva dni vojenský komparz pri nakrúcaní scén filmu. Náš prvý filmovací deň sme prežili za kasárňami na blízkych Bukovinách. Poobliekali nás do mundúrov nemeckých vojakov a za briežkom, ktorý mal byť akýmsi obranným zákopom, sme mali postavený mínomet. Hoci som bol vyslúžený vojak, priznám sa takú zbraň som vtedy videl prvýkrát. Vojenský odborný poradca nám vysvetlil, že našou úlohou bude obsluhovať túto „rúru„. Zo zásobníka sme mali vybrať mínu a pomalým pohybom ju, „akože„ pustiť do rúry. Keď sa to podarilo, režisér stopol záber. Potom pyrotechnik odpálil náložku a búchalo to, ako vo vojne. Pamätám si, že sme tento záber skúšali na viackrát. Po niekoľkých záberoch som si musel ešte viac zašpiniť ruky.
Pri „filmovačke„, hoci už nebolo najteplejšie, panovala dobrá nálada. Medzi nami záložákmi, aj medzi štábom. A tak pri niektorom z opakovaní záberu som si dovolil utrúsiť vetu: „Zasa sa točí nejaká kovbojka.„ Pomocný režisér sa ma hneď opýtal: „Prečo si to myslite?„ „Lebo strieľame, strieľame a zásobníky s mínami sú stále plné,„ odpovedal som dosť nesmelo, lebo v pozadí stál náš prísny kapitán, ktorý bol odborným poradcom tohto filmu. Vzápätí prišiel režisérov pokyn: Odobrať z mín v zásobníku! No, ako som sa neskôr presvedčil, ani to nebolo treba. Keď v som v kine hľadel na zostrihaný záber, bol som sklamaný. Našu mínometnú paľbu som v ňom síce zaznamenal, ale zo mňa len v mihote čierne ruky, ktoré hádzali míny do mínometu.
Utkvela mi aj ďalšia príhoda z tohto filmovacieho dňa. Pamätám si, že keď sme sa z Bukovín vracali do kasárni na Podháji, oblečení v uniformách nemeckých vojakov, ako na potvoru z „vozovej„ brány martinských strojárni práve vychádzali v tvare zoradení sovietski vojaci, ktorí v tom čase v strojárňach pracovali. Verte, bol to úžasný pohľad na ich zdesené tváre, ktoré pred sebou videli pochodovať komparzistov oblečených v uniformách vermachtu. Našťastie boli bez zbraní, ak by ich mali, asi by sa nám aj zatriasli kolená.
Na druhý deň sme my, záložáci, mali filmovačku vo Zvolene v depe. Zaodetí sme tentoraz boli v uniformách slovenských vojakov a našou úlohou bolo „naskakovať„ na pancierový vlak. Bola to celodenná úloha s mnohými opakovačkami. Všetko nakoniec vyšlo a dnes viacerí (pre mňa už po 32 rokoch neznámi) môžeme povedať, že sme boli aspoň chvíľku na pľaci so Štefanom Kvietikom (hlavný predstaviteľ filmu) a ďalšími slovenskými pánmi hercami -Ivanom Rajniakom, Júliusom Vašekom, Antonom Mrvečkom, Dušanom Tarageľom... Nič to, že pri sledovaní filmu, som sa na plátne ani nespoznal. Ale aspoň som tušil, kde som pri tom slávnostnom nástupe pred odchodom vlaku na filmový front stál.
Druhé nakrúcanie filmu som už absolvoval cielene. Nepamätám si, kto ma oslovil, či si nechcem zarobiť ako komparzista. Ak áno, mám vraj prísť v sobotu ráno na martinskú železničnú stanicu oblečený v tom najstaršom, čo mám doma. Ráno sa nás na martinskej železničnej stanici, písal sa rok 1975, zišla takmer tridsiatka. Pri nakrúcaní štvordielneho filmu Vojaci slobody známym režisérom z veľkofilmu Oslobodenie sme „hrali„ čakajúcich na vlak. Tým vlakom nemal ísť nik iný, ako nemecký generál Otto. Predtým, ako mal do stanice prísť vlak, robil kameraman skúšobný záber. Pri ňom sa do očka kamery pozrel sám Ozerov a zakričal. – Stop! Nelzja! Čosi povedal členovi štábu a ten ukázal prstom práve na mňa. Podišiel bližšie a ukazoval mi na cigaretu. Fajčil som vtedy Astry s filtrom a práve ten filter bol tŕňom v oku detailistu režiséra. Aby sa mohlo pokračovať v nakrúcaní, musel som ho odtrhnúť.
Po „zatknutí“ generála Ottu sa pre niektorých už nakrúcanie skončilo. Ďalší, na ktorých ukázali prstom, sadli do autobusu. Bol som medzi nimi aj ja. Priviezli nás do kultúrneho domu v Záturčí. Tam nás čakala celkom príjemná fešná dáma – kostymérka. Mala to byť manželka režiséra - Dela Ozerová. Pozrela si ma, ako všetkých, od hlavy po päty a vo veľkej sále záturčianskeho kultúrneho domu z vešiaka plného kostýmov mi vybrala uniformu nemeckého majora. Stojaceho s vešiakom a filmovým „oblekom„ v ruke ma odprevadila o poschodie vyššie. Usadila ma do kresla a vzápätí som už len počul zvuk mašinky - „kosačky„ na vlasy. Keď som sa na ňu udivene pozrel, akoby pochopila, čo som jej chcel povedať a bez toho, aby som mal čas to aj vysloviť, odzbrojila ma slovami: Nemecký oficer... a potom len naznačila cmuk. Pochopil som, že moje vtedy bohaté kučery musia padnúť za obeť filmovačke.
Aj padli. Zanedlho sme v kasárňach na Podháji, pred štábnou budovou, pochodovali ako členovia misie generála Ottu, aby sme po niekoľkých krokoch pred kamerou padli. Niekoľkokrát sme sa pohádzali na zem, a potom sme už iba sledovali, ako si vojaci poradili s generálom Ottom. Keď som prišiel po filmovačke domov, manželka ma takého vykoseného takmer nepoznala. Čo je ale zaujímavé, ten film, hoci viem, že sa aj v Martine premietal, som doteraz nevidel. Vždy som ho nejako prepásol. Napokon asi by som sa medzi tou masou cez ktoré švenkovala kamera, tiež ani nespoznal.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  6. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  7. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  8. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  1. Arval Slovakia: Spoliehajú na nás firmy z kľúčových sektorov
  2. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  3. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  4. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  5. Operatívny lízing zmierni dopady krízy na váš biznis
  6. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  8. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  9. Hygge ako životný štýl
  10. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 43 636
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 24 605
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 15 666
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 258
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 808
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 733
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 542
  8. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 453
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 432
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 298
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Vo Vrútkach stihli otestovať za víkend 2069 ľudí. Štyria z nich mali pozitívny test na covid-19.

Miera pozitivity v meste Martin za víkend je 0,46%. Ide však len o výsledky dočasných (víkendových) odberových miest. Do súhrnu sa ešte započítajú výsledky z mobilných odberových miest a PCR testov.

5 h
Viliam Sokolík sa narodil vo Vrútkach.

Narodil sa vo Vrútkach, dlhé roky pracoval v Matici slovenskej, kde bol vedúcim oddelenia fotodokumentačných zbierok v jej literárnom archíve.

9 h
Mužstvo sa formuje.Náročný program ukáže či ho ešte treba doplniť.

Po doplnení štyrmi novými bekmi získala martinská obrana potrebnú dávku skúseností i zdravej agresivity. Káder môže vedenie klubu posilňovať do 15. februára.

11 h
Ján Danko, primátor Martina počas testovania na Kolónii Hviezda.

Primátor Martina Ján Danko ocenil spolupatričnosť a ľudskosť všetkých, ktorí sa na testovaní podieľali. Aj preto bolo úspešné.

14 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Mestá a obce v okrese Prievidza postupne zverejňujú počty ľudí, ktorí využili skríningové testovanie v ich obci.

24. jan

Dobre skončilo v Bobote, Čachticiach, Stankovciach. Výborne v Dolnej Porube a Trenčianskych Miticiach.

9 h

Policajti prosia verejnosť o pomoc.

24. jan

Skríningové testovanie na Kysuciach prebehlo bez problémov.

24. jan

Už ste čítali?