Streda, 17. august, 2022 | Meniny má Milica

Vianoce v zhraničí

Vianoce – sviatky radosti a pokoja, prekvapení a splnených prianí, sviatky, keď sa celá rodina stretne pri spoločnom stole. Doma to poznáme. Ale, aké sú v zahraničí? V čom sa líšia od slovenských? Túto otázku sme položili zahraničným študentom, ktorí tent

o rok študujú na Gymnáziu Jozefa Lettricha v Martine a aj jednému nášmu študentovi, ktorý je tento školský rok v Kanade. Ako sa na Vianoce pripravujú? Čo nesmie chýbať na ich štedrovečernom stole? Ako oslavujú Nový rok?
Kalli Wells (17) pochádza z Oregonu. Je to štát ležiaci na severozápade USA pri Tichom oceáne. Kedysi bol okupovaný Veľkou Britániou, roku 1834 vzniklo teritórium Oregonu a od roku 1853 má dnešnú rozlohu. Toľko pre orientáciu. Teraz prejdime k Vianociam. Kalli je katolíčka. Namiesto čokoládiek v adventnom kalendári si počet dní do Vianoc pripomína jej rodina v kostole, kde na reťazi nájdu zavesené modlitby na každý deň do Vianoc. Tak ako na Slovensku aj oni si pripomínajú štyri adventné nedele a pripravia veniec so štyrmi sviečkami. Jedna má inú farbu ako ostatné. Tú zapália ako poslednú. Ďalší veniec im visí na dverách a Kallina mama prispôsobí sviatočnej nálade aj ostatnú domácu dekoráciu. Dokonca aj záclony a kuchynské rukavice majú u nich vianočný motív. Cookies, podobné nášmu čajovému pečivu, majú odložené v plechovke v tvare snehuliaka. Pri dverách visí imelo. Kalli tradíciu bozkávania pod ním považuje za jednu z najkrajších vianočných zvyklostí. Keďže v Oregone sneží veľmi zriedka a už pár rokov tu videli sneh len v televízii, čas Vianoc pripomínajú zvonka aspoň svetelné reťaze natiahnuté okolo domu.
Veľkým zážitkom je kúpa vianočného stromčeka. Celá rodina sa vyberie do „Christmas tree farm“ a spoločne vyberajú, niekedy aj hodiny, kým nenájdu ten pravý. Zdobia ho už dva týždne pred Štedrým dňom a odvtedy ho majú stále zasvietený. Pred Vianocami sa Kalli a jej kamaráti stretnú, nazbiera sa ich okolo tridsať a od dverí k dverám chodia spievať koledy. Na Štedrý deň si dajú len bohaté raňajky a potom čakajú do piatej-šiestej hodiny na slávnostnú večeru. Jedlo nie je tradičné, väčšinou je to moriak alebo šunka so zemiakmi. Po večeri si každý člen rodiny rozbalí jeden darček a o polnoci idú do kostola. Ráno na nich čaká zvyšok prekvapení, ktoré pre nich nachystal Santa Claus. Balíčky sú pod stromčekom, na krbe visia pančuchy plné sladkostí. Darčeky zvyknú rozbaľovať po jednom a členovia rodiny sa striedajú.
Silvestra oslavujú u známych, kde sa zíde asi osemdesiat ľudí. Majú tu bazén so šmýkačkou, ktorý hojne využívajú hlavne mladí. Posledné sekundy starého roka sú rovnaké ako u nás. Ľudia odpočítavajú, pijú šampanské, bozkávajú sa, dávajú si predsavzatia. O polnoci pozerajú v televízii prenos z ohňostroja v New Yorku. V Amerike jazdia v tento deň taxíky zadarmo, aby sa zabránilo nehodám.
Zo slnečného Mexika k nám zavítala Diana Lucila Rocha Gomez (17). Horúca krajina s dávnou mayskou a aztéckou kultúrou má aj vianočné zvyky špecifické. Dni odpočítavajú pomocou stromčeka zaveseného na stene, kde každý deň pridajú jednu vianočnú ozdobu. Dianina rodina má doma ozdobený vianočný stromček už od novembra, atmosféru im dotvárajú vankúše s vianočnými motívmi. Na Štedrý deň navštívia najprv starú mamu, potom prastarkú. Večeru tak ako Kalli tradičnú nemajú, čo nás prekvapilo, keďže Mexiko je známe svojou typickou kuchyňou. Zvyčajne jedávajú moriaka s ryžou a chlebom. Deti sa tešia špeciálnemu zvyku, a to takzvanej pinata. Ide o guľu s desiatimi trojuholníkmi na bokoch, ktoré symbolizujú desať prikázaní. Táto guľa je naplnená cukríkmi a deti sa ju so zaviazanými očami snažia pomocou palice rozbiť. O polnoci uložia do Betlehema bábiku – Ježiška.
Aj rozdávanie darčekov je v Mexiku spojené so špeciálnym zvykom. Asi dva týždne pred Vianocami si každý člen rodiny ťahá spomedzi papierikov s menami. Tomu príbuznému, ktorého meno stojí na papieri, musí potajomky pripraviť vianočný darček. Darčeky sa rozdávajú okolo tretej v noci z 24. na 25. decembra, keď sa vrátia z rodinných návštev. Na Silvestra si zvyknú do stredu izby postaviť glóbus, peniaze a cestovnú tašku. Desaťkrát ich obehnú, čo im má umožniť v budúcom roku veľa cestovať. Večer trávia opäť u prastarkej alebo s priateľmi. Pred polnocou jedia bobule hrozna a s každou bobuľou si do nového roku niečo želajú.
Pristavme ešte Daniela Ratisa (16) zo severovýchodu horúcej Brazílie – krajiny samby, futbalu, karnevalu v Rio de Janeiro, rodiska Paula Coelha a najväčšieho štátu Južnej Ameriky. Vianoce sú tu na naše pomery úplne atypické – v Brazílii je v decembri leto, približne 35 – 40 stupňov a študenti majú prázdniny, ktoré trvajú od 1. decembra do 4. februára. Stromček majú tiež už od novembra, zdobia ho guľami, reťazami s drobnými napodobeninami vianočných darčekov a umelými šiškami. Väčšina Brazílčanov býva v apartmánoch, kde si zdobia balkóny vianočnými svetlami. Štedrý večer sú u známych. Na večeru si dajú moriaka a zemiakový šalát a potom rozbaľujú darčeky, ktoré v Brazílii nosí Papai Noel. Na druhý deň ráno zvyknú raňajkovať v hoteli. Posledný večer roka trávi Daniel v plážovom dome svojej tety. Zíde sa tu 50 - 60 ľudí a oslavujú príchod Nového roka na pláži. Tam majú porozkladané stoly s jedlom. Zvykom je v tento večer urobiť sedem skokov v mori. Vraj to prináša šťastie do ďalšieho roka. Polnoc vyzerá ako hocikde inde na svete. Počítajú sa sekundy a nasleduje bublinková sprcha – striekajúce šampanské. V Rio de Janeiro majú štyridsaťminútový ohňostroj.
Gymnazista Peter Žila je už od konca augusta v Mont-Tremblant. Ide o mestečko s 8 000 obyvateľmi, ktoré leží v provincii Québec asi hodinu a pol autom od Montrealu. Je vychýreným lyžiarskym strediskom, ktoré hojne navštevujú Kanaďania a Američania. Vianoce sú v Québecu viac-menej komerčným sviatkom. Len čo sa skončí Halloween, už niektorí začnú vyťahovať kadejaké ozdoby. Vysvetielkujú si domy a stromy pred nimi, aby „ich bolo dobre vidno“. Postupne v záhradách pribúdajú svietiace snehuliaky, Santa Clausovia a Rudolfovia s červenými žiariacimi nosmi. Vyzerá to vraj presne ako v amerických filmoch. Vianočný stromček sa zdobí dva týždne pred Vianocami a dolu ho zvyknú dávať dva–tri týždne po Vianociach. Zväčša tu mávajú živé jedličky.
Každý slávi Vianoce inak – niektorí robia veľké party v hoteloch s rodinou, iní ostanú doma. No jedno tu majú spoločné - Vianoce sú sviatok rodiny, s kamarátmi sa slávi na Silvestra. Dvadsiateho štvrtého decembra sa pripravuje jedlo a schádza sa rodina. Niekedy každý člen rodiny donesie jeden druh jedla, ktorý sa potom bude jesť. Zväčša by už malo byť všetko pripravené, lenže aj tu sa dorába veľa vecí na poslednú chvíľu. Takže štedrovečerná večera (le Réveillon) by sa mala podľa knihy receptov začínať ustricovou polievkou (la soupe des huîtres), ale tú v Mont-Tremblant nikto nerobí. Tradičným hlavným chodom na Vianoce je morka s brusnicovou omáčkou, ktorú tu volajú atocas. Ďalším variantom hlavného chodu je ragú (le Ragout). Sú to bravčové mäsové guľky, ktoré sa podávajú s repou a celé sú predtým marinované v octe. Ďalším chodom je skutočne typické frankokanadské jedlo – la tourtiére. Je to mäsový koláč – cesto, ktoré vyzerá ako skutočný koláč s tým rozdielom, že je plnené mäsom – mletým teľacím, bravčovým, hovädzím alebo aj mixom všetkých troch. Tieto tri typy mäsa sú veľmi obľúbené.
Čo sa týka dezertov, ponúkajú údajne neuveriteľne dobré zákusky – napríklad les pets-de-sur („sestrine prdy„). Iným zákuskom je ovocný koláč (le gâteau aux fruits). Konečný produkt vyzerá ako bochník ražného chleba, s tým rozdielom, že je naplnený zaváraným ovocím – pomarančami, citrónmi, grepmi, čerešňami, orechmi a hrozienkmi. Toto všetko sa obalí v cukre, potom zabalí do nejakej tkaniny (bavlna), poleje rumom a nechá starnúť. Čím staršie, tým lepšie. Zvyčajne by sa mal tento koláč pripravovať asi tak dva týždne pred sviatkami. Majú tu tiež medovníky – „vyzerá to presne ako perníkový panáčik v Shrekovi“. Tradičným vianočným koláčom sú aj les beignets – čiže naše šišky. Rovnako ako Francúzi, aj tu majú na stole la buche de Noël (˝vianočné poleno˝). Vyzerá to skutočne ako poleno, ale je to len piškótová roláda poliata čokoládou. Na stole sa môžu vyskytnúť aj rôzne ozdoby – stromčeky, gule, sviečky atď.
Samozrejme, ešte sa v Québecu nájdu aj ľudia, ktorí slávia Vianoce trochu viac tradične. Cez deň pripravujú le Réveillon, o polnoci idú do kostola na polnočnú omšu a jedia až potom, keď sa vrátia. To isté platí aj o darčekoch. Tie sa rozbaľujú po večeri – a pritom už nezáleží na tom, či rodina bola v kostole alebo nie. Ak áno, tak darčeky rozbaľujú dvadsiateho piateho. Ak nie, darčeky sa rozbaľujú po večeri ešte dvadsiateho štvrtého. Na prvý vianočný sviatok sa rodina vyberie na návštevu príbuzných. Deň sa končí večerou u niektorého z nich. Na Nový rok sa schádzajú priatelia a oslavujú, alebo organizujú veľké oslavy.
Možno sme vás práve presvedčili, aby ste si vyskúšali prežiť Vianoce a Nový rok v cudzine. S istotou ale vieme, čo by si radi vyskúšali Kalli, Diana a Daniel. Pravé slovenské Vianoce. Veľmi sa na ne tešia a dúfajú, že bude veľa snehu.

Najčítanejšie na My Turiec

Inzercia - Tlačové správy

  1. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu
  2. Auto bez čakania? VW T-Cross môžete mať hneď a aj so zľavou
  3. Radi si veci vyrábate sami? Tento nový časopis je pre vás
  4. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur
  5. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane
  6. Energetici prinavrátia Pečnianskemu lesu pôvodnú biodiverzitu
  7. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur
  8. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky
  1. 365.bank si naďalej upevňuje svoju pozíciu plnoformátovej banky
  2. FoodCycler definitívne skoncuje s muškami v kuchyni
  3. Nadácia COOP Jednota pomáha dlhodobo chorým pacientom
  4. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu
  5. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur
  6. Auto bez čakania? VW T-Cross môžete mať hneď a aj so zľavou
  7. Radi si veci vyrábate sami? Tento nový časopis je pre vás
  8. Toto sú výhody, ktoré majú prémioví predplatitelia na SME.sk
  1. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur 27 505
  2. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane 22 459
  3. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku 16 826
  4. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky 16 760
  5. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur 7 881
  6. Nie som superman, ale viem, že Prešov má na to byť supermestom. 3 547
  7. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu 3 410
  8. Radi si veci vyrábate sami? Tento nový časopis je pre vás 2 540

Blogy SME

  1. Zuzana Valachovičová: Súľovské skaly
  2. Maťo Chudík: Odtlačky
  3. Jiří Ščobák: Fungujú sankcie proti Rusku? Nečaká krach aj nás?
  4. Martin Gajdoš: O chaose a trpezlivosti. Ako zaparkovať v centre?
  5. Peter Gašparovič: Kandidát na predsedu TSK Jaroslav Baška: Prioritou je poskytovanie komplexnej zdravotnej starostlivosti na jednom mieste
  6. Miroslav Ferkl: Putin obviňuje Washington.
  7. Kristína Jakubičková: Kým dorazí zásielka, bude zo mňa Matuzalem!
  8. Peter Slamenik: Good idea Slovenia
  1. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave 17 411
  2. Milan Pilip: Čaká nás rozvrat spoločnosti ak nezasiahneme proti konšpirátorom 7 132
  3. Peter Gregor: Cena slobody sa vždy počíta iba v stratených ľudských životoch. 5 781
  4. Post Bellum SK: Dovolenka v Juhoslávii ako príležitosť na emigráciu 4 225
  5. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu. 3 960
  6. Pavel Macko: Máme ľutovať podnikateľa Hambálka alebo vojnové obete jeho kumpánov? 3 903
  7. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 3 798
  8. Roman Kebísek: Jánošík prepadával ľudí na cestách vyše roka. Od jesene 1711 do zimy 1712/3 3 758
  1. Jiří Ščobák: Fungujú sankcie proti Rusku? Nečaká krach aj nás?
  2. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  4. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  5. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  6. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  7. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  8. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Prípravný zápas našich v Žiline sa premenil na gólovú prestrelku.

Hokejová odveta v Žiline sa premenila na dvanásťgólovú prestrelku. Aj keď išlo „len“ o prípravný duel, na ľade nechýbali emócie.


1 h

Registrácia je bezplatná.


14 h
Bystrička doma nedala gól, a tak body nezískala.

Ani počas druhého ligového víkendu turčianskym celkom body na ich kontá veľmi nepribúdali. Jediný sa podarilo získať Sučanom za domácu remízu s Rabčou.


13 h
Na mieste zasahovali horskí záchranári.

Polícia začala trestné stíhanie vo veci trestného činu usmrtenia.


a 1 ďalší 15 h

Blogy SME

  1. Zuzana Valachovičová: Súľovské skaly
  2. Maťo Chudík: Odtlačky
  3. Jiří Ščobák: Fungujú sankcie proti Rusku? Nečaká krach aj nás?
  4. Martin Gajdoš: O chaose a trpezlivosti. Ako zaparkovať v centre?
  5. Peter Gašparovič: Kandidát na predsedu TSK Jaroslav Baška: Prioritou je poskytovanie komplexnej zdravotnej starostlivosti na jednom mieste
  6. Miroslav Ferkl: Putin obviňuje Washington.
  7. Kristína Jakubičková: Kým dorazí zásielka, bude zo mňa Matuzalem!
  8. Peter Slamenik: Good idea Slovenia
  1. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave 17 411
  2. Milan Pilip: Čaká nás rozvrat spoločnosti ak nezasiahneme proti konšpirátorom 7 132
  3. Peter Gregor: Cena slobody sa vždy počíta iba v stratených ľudských životoch. 5 781
  4. Post Bellum SK: Dovolenka v Juhoslávii ako príležitosť na emigráciu 4 225
  5. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu. 3 960
  6. Pavel Macko: Máme ľutovať podnikateľa Hambálka alebo vojnové obete jeho kumpánov? 3 903
  7. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 3 798
  8. Roman Kebísek: Jánošík prepadával ľudí na cestách vyše roka. Od jesene 1711 do zimy 1712/3 3 758
  1. Jiří Ščobák: Fungujú sankcie proti Rusku? Nečaká krach aj nás?
  2. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  4. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  5. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  6. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  7. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  8. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško

Už ste čítali?