Nedeľa, 25. október, 2020 | Meniny má AurelKrížovkyKrížovky
JÁNA STRKÁČA RÓMSKA MATKA ODVRHLA, OSVOJILI SI HO BIELI RODIČIA A JEHO ŽIVOT SA ZMENIL PO NÁVRATE Z VÄZENIA

Dieťa štátu a služobník Bambusiek

Rómske komunity v Martine síce nie sú také početné ako na niektorých miestach východného Slovenska, ale dostávajú sa do rovnakých problémov. Vďaka Fondu sociálneho rozvoja pracovali medzi martinskými Rómami komunitní konzultanti, ktorým pomáhal aj 26-ročn

ý dobrovoľník Ján Strkáč. Narodil sa pri Košiciach, ale svojich rodičov vôbec nepoznal. Väčšinu svojho života prežil v Detskom domove v Necpaloch, adoptovali si ho bieli rodičia, nejaký čas pobudol aj vo väzení, potom sa jeho život podstatne zmenil. Našiel si prácu, partnerku a snaží sa meniť k lepšiemu život Rómov v Bambuskách.
Odmalička v detskom domove
„Matka ma hneď potom, ako som sa narodil, odvrhla. Neviem, v akom prostredí žila, ale určite v chudobnom. Z pôrodnice som sa dostal do dojčenského ústavu, kde som padol do očí vychovávateľovi necpalského Detského domova Jánovi Dvorskému. Neviem, ako to zariadil, ale nedosahoval som ešte vek na prijatie do detského domova, keď ma vzal so sebou do Necpál. Ján Dvorský, muž s fúzami a bradou a jeho manželka, ktorá už žiaľ nie je medzi nami, boli mojimi prvými náhradnými rodičmi. Správal sa prirodzene otcovsky, nikdy nemal zábrany vziať si láskavo na ruky rómske dieťa, ale ani priložiť chovancom na zadok, keď si to zaslúžili. Bol perfektným vychovávateľom, s ktorým som nikdy nemal problémy, ani keď sme sa pohádali. Samozrejme, mám už iné hodnoty, aj autority, ale Ján Dvorský je človekom, za ktorým vždy budem stáť,„ rozhovoril sa Ján Strkáč.
Zaujímali nás prvé spomienky Jána Strkáča, na ktoré si z detstva ešte pamätá. Viažu sa k Necpalom. „Prvá udalosť, na ktorú si pamätám, sa stala v detskom domove. Sedel som na chodbe, mal som oblečený nejaký kockovaný kabát a plakal som, lebo ma nechali samého. A prvý pozitívny zážitok z Necpál, na ktorý si pamätám, boli Vianoce v rodinnej atmosfére. Dovtedy som nič také nespoznal. Pochádzam síce z jedenástich súrodencov, ale poznám iba dvoch z nich. Stretávam sa iba s jedným, lebo druhý o mňa nemá záujem. V necpalskom domove som mal viac ľudí, ktorým som dôveroval. Boli to vychovávateľky a tety, s ktorými som mohol hovoriť nielen o vlastných problémoch, ale aj o starostiach iných ľudí,„ pokračoval Ján Strkáč.
Rómski bratia a bieli rodičia
Jeho adoptívni rodičia bývajú v Čechách. Nie sú Rómovia a spoznal sa s nimi prostredníctvom ich vlastných detí, ktoré museli umiestniť do detského domova.
„Viaceré manželské páry mali záujem adoptovať si ma, ale odmietol som ich. Potom som zistil, že rodičia mojich malých priateľov z domova budú tí praví. Zistili si, kedy mám narodeniny a meniny a nosili mi darčeky. Prvý raz som bol u nich doma na návšteve ako šesťročný. Pred adopciou musela najskôr uplynúť polročná čakacia lehota. Bol som dieťa štátu a štátni úradníci rozhodoval aj o mojich adoptívnych rodičov. Oni sami mali tri deti – dvoch chlapcov a dievčatko. Pravdepodobne mali materiálne a bytové problémy, preto sme raz bývali doma potom nejaký čas v detskom domove... Dlhší čas som u nich nebýval, ale ich deti boli doma. Nikdy som sa nevyzvedal, prečo to tak bolo. Obidvaja adoptívni rodičia sú bieli, ale mama nemala deti so svojím manželom, ale s Rómom, preto ani mne nemohla vykrikovať, že som cigán alebo pes. Adoptívny otec je pre mňa skôr starším priateľom a oslovujem ho Ondro, lebo medzi nami nie je veľký vekový rozdiel. Adoptívni súrodenci majú 17 až 20 rokov a v súčasnosti občas prídu bývať ku mne, najmä keď ich to u rodičov prestane baviť. Detstvo v Necpaloch sa mi páčilo. Stačilo preliezť plot a bol som v škole. Tam som robil zle ako každý chlapec. Keď som sa rozhodoval, kde sa mám učiť po ukončení základnej školy, vyberal som si medzi Piešťanmi a Martinom. V Piešťanoch si dali podmienku, že sa musím dať ostrihať, ale ja nie som stavaný na eleganciu, preto som si vybral, že sa budem učiť za kuchára a čašníka v strojárskom učilišti v Martine. Zostal som v Necpaloch, ku ktorým ma pripútalo krásne prostredie, vynikajúci ľudia a atmosféra rodinného krbu. Do školy v Martine som dochádzal. Potom prišlo zlomové obdobie môjho života a dostal som sa do väzenia. Nechcem o tom rozprávať, ale bol som zver. Jednoducho nepríjemný chlap. Taký istý som aj teraz, ale dnes už vopred premýšľam a snažím sa predísť konfliktom a problémom. Vo väzení sa niečo vo mne pohlo a odvtedy uvažujem racionálne,„ sebakriticky povedal Ján Strkáč.
Potrebujú ciele a motiváciu
Po skončení učilišťa pracoval na stavbách. Keď sa vrátil z väzenia, kurátor na neho tlačil, aby si zariadil svoj vlastný život a bol sám sebe pánom. Naučil sa miešať maltu, čo dovtedy nevedel, a robil každú prácu, ktorú mu život priniesol. Dostal byt na Šoltésovej ulici v Martine a našiel si prácu.
„Robil som upratovača v Tescu, potom som bol vedúcim nočnej zmeny a mohol som si dovoliť lepšie žiť. Rómske komunity som vôbec nepoznal. Raz som sa stretol s Rómom v Martine, ktorý mi ukázal, ako žije on aj iní Rómovia v Martine. Predstavil mi svoju sestru, s ktorou sme si padli do oka a začali sme spoločne žiť. Rok bývala u mňa na Šoltésovej ulici a potom mi povedala, aby som sa presťahoval k nej do Bambusiek. Pristal som a vyskúšali sme si, ako sa nám bude spoločne dariť. Družka má dve deti z predchádzajúcich manželstiev a spoločne máme syna Janka, ktorý má jeden a pol roka. Na podmienky na Bambuskách som si musel zvyknúť. Netečie tam teplá voda, čo bol pre mňa zo začiatku šok. Treba ju zohrievať a kúriť tuhým palivom. Rómom z Bambusiek sa snažím pomôcť. Robím to bez akejkoľvek podpory. V dvoch prípadoch mi to vyšlo super. Nikto nemusel ísť do väzenia a problém vyriešili peňažné pokuty. Ľudia z mesta si myslia, že Rómovia v Bambuskách sú niečím zvláštni. Ja ale viem, že niektorí sú na tom inteligenciou a sociálne lepšie ako Rómovia v meste. Bambusky sú samozrejme iné. Nechodí tam autobus, ani poštárka, ale to nie je v mojich silách zmeniť. Som presvedčený, že Rómov v Bambuskách najviac ťažia finančné problémy. Aj keď robím ako strážnik, rozhodol som sa, že okrem toho sa budem venovať sociálnej práci ako dobrovoľník. Škoda, že nemám na to vzdelanie. Ale baví ma komunikovať s ľuďmi a pomáhať im. Rómske deti vediem v tanečnom hip–hopovom krúžku a oni vydajú zo seba maximum. Nie som žiadny profesionál, ale niečo som odkukal z tanečných klubov a televízie a snažím sa to naučiť rómske deti. Treba im ukázať, že sa dá žiť aj inak, ako sú zvyknutí, motivovať ich, aby rozvíjali záľuby, akými sú kreslenie, maľovanie, tanec. Potom spoznajú, že je pre nich lepšie, ak nemyslia na nezbedníctva. Aj ja som sa v detstve väčšinou hral a nemyslel som na hlúposti. A aj teraz vidím, že deti, ktoré navštevujú krúžok, s hrdosťou o tom hovoria svojim kamarátom,„ vysvetlil nám problémy Bambusiek Ján Strkáč. Vo „výmenníčke„ tepla pri Obchodnej akadémii v Martine pomáha budovať rómske komunitné centrum. Všetko v centre si chcú zariadiť a vybudovať sami.
Na úradoch by mali byť aj Rómovia
Ako zmeniť Bambusky? „Obyvatelia Bambusiek sa v prvom rade musia naučiť platiť si za bývanie. Snažím sa im ukázať, že sa to dá. Pracujem nielen ja, ale aj družkin otec. Aj oni musia začať od seba, stanoviť si priority. Chcel som mať dieťa až v 25 rokoch a splnil som to. Aj teraz mám svoje ciele a robím kroky, aby som ich dosiahol. Bolo by super mať maturitu. Aj môj švagor má cieľ stať sa stolárom. Uvedomuje si, že ľudia bez vzdelania si ťažko hľadajú prácu,„ pokračoval Ján Strkáč.
Z úst Rómov, ktorí žijú v Turci, často počuť, že sú diskriminovaní. Bieli im nechcú dať prácu, úradníci im nepomáhajú a v Matre vraj nechápu ich sociálnu situáciu. Kde je problém? V predsudkoch, nepochopení? „Rómovia nemajú problém rozprávať sa s bielymi. Nemajú predsudky. Ja mám dobré skúsenosti aj z rozhovorov s pracovníkmi Matry. Deložovanie neplatičov nie je iba problémom Rómov. Bol som pri deložovaní matky s dvojmesačným dieťaťom. Viem, že v Matre nikoho nedeložujú bez príčiny. Ak si platím, nikto ma nemôže z bytu vyhodiť, to musí pochopiť každý. Ak to niekto nechápe, treba mu to vysvetliť. Myslím si, že na každom úrade by mal byť jeden rómsky pracovník. Ak by Rómom vysvetlil problém tak, aby ho pochopili, nikto z nich by nemohol povedať, že ich úradníci diskriminujú,„ vysvetľuje Ján Strkáč.
Podľa neho by bolo najlepšie, keby žiadne Bambusky neexistovali a miestna rómska komunita by žila v meste s ostatnými obyvateľmi Martina. Tento cieľ je ale maratónom, nie behom na krátkej trati. Ak by bolo viac takých ľudí ako Ján Strkáč, nebol by to nedosiahnuteľný cieľ.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  3. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  4. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  5. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  6. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  8. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  9. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  10. Zelená Bratislava
  1. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  2. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  3. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  4. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  5. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  6. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  7. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  8. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  9. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  10. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 19 102
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 15 180
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 215
  4. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 12 331
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 323
  6. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 11 128
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 10 939
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 984
  9. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 9 832
  10. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 775
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Lekár z martinského infekčného: Koronavírus je zákerný, ubližuje slabším

S Martinom Babušíkom, lekárom Infekčnej kliniky a cestovnej medicíny Univerzitnej nemocnice Martin, sme sa rozprávali o chorobe, ktorá hýbe celým Slovenskom. Koronavírus podľa neho mnohí ustoja aj bez príznakov, no pre nemálo ľudí má aj fatálne následky. A na tých musíme myslieť.

 Martin Babušík, vedúci lekár na jednotke intenzívnej starostlivosti 
Kliniky infektológie a cestovnej medicíny v Univerzitnej nemocnici Martin.

Vo Veľkom Čepčíne mali pilné leto

Tešia sa novým priestorom.

vo Veľkom Čepčíne zrekonštruovali aj obecný dom.
Od soboty 24. októbra do nedele 1. novembra bude na celom Slovensku platiť zákaz vychádzania s výnimkou ciest na testovanie, do práce a zabezpečenia nevyhnutných potrieb či pobytu v prírode v okrese bydliska.
Predlžujeme akciu o 24h

Ak nemôžete za novinami, noviny prídu k vám. Dnes to máte s 50% zľavou na celý rok

Akcia platí pre nových aj existujúcich predplatiteľov, ktorí si ho predĺžia.

Táto akcia platí len 24 hodín a nebude sa opakovať.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Koronavírus na Orave: V sobotu zachytili 1600 pozitívnych prípadov (minúta po minúte)

Na Orave bol o celoplošné testovanie na Covid-19 opäť záujem.

Nemocnica v Nitre má 104 infikovaných zamestnancov

Reprofilizovaných je už 92 lôžok. Na Zobor zatiaľ preložili trinásť ľudí, ktorí potrebujú doliečenie.

Nitrania dnes išli na veľké nákupy aj na cintoríny

Načo budú otvorené obchody, keď môžeme ísť len do potravín a lekární? pýtajú sa ľudia aj Zväz obchodu.

V breznianskej nemocnici zomrel pacient, nepomohla ani liečba remdesivirom

Za dva týždne evidovala nemocnica desať vyliečených pacientov.

Už ste čítali?