Streda, 27. január, 2021 | Meniny má BohušKrížovkyKrížovky
PATRÍ MEDZI NAJZNÁMEJŠÍCH OCHOTNÍCKYCH HERCOV, AKÝCH TURIEC KEDY MAL.

Ochotnik

Päťdesiat rokov oživoval komediálne postavy v desiatkach hrách, s ktorými so súborom existujúcom vtedy pri ZŤS v Martine, prešiel okolité krajiny a priniesol domov pár ocenení.

Päťdesiat rokov oživoval komediálne postavy v desiatkach hrách, s ktorými so súborom existujúcom vtedy pri ZŤS v Martine, prešiel okolité krajiny a priniesol domov pár ocenení.
Chlapec so židovským menom
Preto si našinec možno myslí, že Jakubovi jeho priezvisko Súčanský celkom prirodzene patrí. V skutočnosti však nie je jeho rodným a nemá so Sučanmi nič spoločné. Jakub Súčanský si prisvojil meno rodnej Hornej Súče pri Trenčíne, keď jeho rodine so židovským menom Štern hrozilo počas vojny vyhladenie. V rodnej dedine žil do roku 1950. Mal 16 rokov, keď odišiel študovať do Martina. V rodiacich sa strojárňach sa už dva roky učil jeho starší brat. Jediný, ktorý mu zo štyroch súrodencov ostal. Ostatných spolu s mamou a starou mamou usmrtila počas slávnostného obeda v roku 1945 bomba, ktorá spadla pred dvere. V ten deň jeho mama práve oslavovala 33. narodeniny... Spomienka na túto udalosť bola jedinou, ktorá mu v ten deň, keď sme ochotníckeho herca navštívili, stiahla tvár do smutného kŕču. „Bolo to strašné. Videl som, ako mi behom sekundy umreli blízki ľudia. Bratovi vedľa mňa odtrhlo hlavu, mne bomba zranila nohu. Prežil som to zázrakom so starším bratom, otcom a starým otcom. Táto udalosť ma poznačila na celý život,„ vzdychol 72-ročný muž.
Keď sa však Jakub Súčanský preniesol o pár rokov ďalej, do Martina, tvár sa mu znova rozjasnila. „Žilo sa zrazu akosi lepšie. Strach z vojny vystriedala radosť zo slobody a mieru a pomaly sa začalo všetko budovať. Aj kultúra.„ Kultúru si pestovali aj vo veľkých závodoch. A tu je čas načrieť trochu do histórie... V roku 1951 vznikol Divadelný súbor pri Dome kultúry ROH Závodov ťažkého strojárstva, v ktorom vyrástla plejáda schopných hercov, ako M. Guťan, V. Kozoň, D. Brandýs, M. Štáliková, I. Kováčik, Ľ. Plešivčiaková, L. Fujdalová, I. Krumplíková, I. Gajdošová, A. Náčiniak, M. Preisss, M. Studeničová... Ihneď sa do súboru prihlásil aj mladý študent Jakub Súčanský. Umelecky a pohybovo nadaného chlapca, ktorý hral za Martin futbal i hádzanú (doposiaľ maľuje), to na divadelné dosky ťahalo aj predtým. Prvýkrát na nich stál ešte v roku 1947 v Hornej Súči v hre Kamenný chodníček. Neskôr sa zapojil aj do Bábkarského súboru Strojárik, ktorý vznikol v roku 1953 pod vedením Stanislava Chrena. Jakub Súčanský so súborom inicioval v roku 1963 vznik martinského Bábkarského festivalu a v roku 1971 obnovil starú tradíciu Scénickej žatvy.
Spolupráca s profesionálmi
Oba súbory si začali budovať medzi slovenskými a zahraničnými ochotníckymi súbormi meno hlavne po spolupráci s profesionálmi z martinského divadla. Divadlo im „požičiavalo„ svojich režisérov, scénografov, kostýmy, kulisy... Na nových smeroch v tvorbe a samotnom raste súboru mali zásluhu Ivan Petrovický, Stano Párnický, Jozef Ciller, Igor Galanda, Ľubomír Vajdička, Peter Scherhaufer... Chodievala medzi nich i Naďa Hejná a jej manžel Vít bol ich kritikom i učiteľom slovenčiny, hoci bol sám Čech... „Teta Naďa bola jediná, ktorá mala povolené v priestoroch kultúrneho domu, kde súbor sídlil, fajčiť. Popritom zvykla piť kávu. Keď som jej ju raz varil, nalial som ju do šálky s odtrhnutým uškom, ktorú som položil na tanierik a čakal, čo urobí. Ona si ma zaujato premeriavala, pritom fajčila a po dlhej chvíli sa spýtala: ‚Veď mi už povedz, prečo si mi tú kávu dal takto? Rozmýšľam a neviem na to prísť.‘ No a ja som odpovedal: ‚Teta Naďa, to je jednoduché. Nevedel som, ktorou rukou pijete. Tak si chyťte uško, do ktorej ruky chcete.‘ Tak sa smiala, až spadla takmer zo stoličky.„
Spolupráca s profesionálmi bol vzájomná, keď svojich kolegov z ochoty viackrát postavili na javisko vtedajšieho Divadla SNP. Medzi nimi aj Jakuba Súčanského. Poslednýkrát herecky vypomáhal pred ôsmimi rokmi, keď oba ochotnícke súbory pri ZŤS strácali stálych členov i pôdu pod nohami. Okolo roku 2000 zanikli úplne...
Kamarát s Litovanmi
Martinský ochotnícky súbor hrával po celom Československu, absolvoval niekoľko festivalov, súťaží, z ktorých sa členovia vracali s „oscarovými„ soškami. Medzi nimi sa leskol aj Stanislavského pohár, ktorý vyhrali v roku 1968. Predstavili sa aj divákom v Moskve, Maďarsku, Poľsku, Gruzínsku, Litve... So súborom v Litve udržovali dokonca Martinčania družobnú spoluprácu. Trvala 24 rokov a v rámci nej filmovali bábkové rozprávky v litovskej televízii. Stalo sa tak vďaka jej riaditeľovi, ktorý patril medzi funkcionárov tamojšieho súboru. „Bol to môj kámoš, mám s ním aj fotku,„ mávol rukou Jakub Súčanský a hneď mal aj naporúdzi spomienku: „Pamätám sa, ako ma prijímal do cechu divadelníkov. Nalial mi takú nechutnú pálenku a čakal, ako sa kyslo zatvárim a možno aj spadnem zo stoličky. Lenže ja som sa zaťal, hrkol ju do seba a vystrel k nemu ruku s prázdnym pohárom: ešte! Vypil som ho bez problémov a keď to videl, ohúrene mi núkal celú fľašu. Radšej som ju odmietol...„
Lenže medzi litovskými funkcionármi bolo mnoho oveľa významnejších postáv. Jedna z funkcionárok bola napríklad manželkou generálneho prokurátora Litvy a druhej manžel bol zas tretí komunista štátu, čo vtedy nebolo zanedbateľné... A títo ľudia si obyčajného človeka zo Slovenska, akým bol Jakub Súčanský, obľúbili. „Litovčania boli veľmi priateľskí. Páčil sa im môj spev pri spoločných posedeniach a ako som sa s nimi vedel zabávať. Skamarátili sme sa a každý potom chcel, aby som išiel na návštevu práve k nim. Išli sa o mňa potrhať,„ zasmial sa. To, s akou elitou sa kamaráti, pochopil až raz nadránom, keď martinských ochotníkov odprevádzali do hotela. Jakub Súčanský vtedy uprednostnil byt generálneho prokurátora. „Nahováral ma, aby som mu cestou spieval, ale odmietol som. Veď ak by nás chytil policajt, bolo by zle. A on na to posmešne reagoval: Ohó, a kto by sa odvážil? A ja som pochopil, že s týmito ľuďmi sa v Litve nemusím ničoho báť.„
Prvý tajomník im vzdal úctu
Veľkých a významných kamarátov získali Martinčania aj v Gruzínsku. Ale najprv im vyrazili dych. „Prišli sme na festival s hrou Skrotenie zlej ženy a spolu so Švédmi sme boli jedinými zahraničnými hosťami. Všetci ostatní pochádzali z kaukazských republík. Liezlo nám na nervy, ako všetci zo Švédov padajú na zadok. Uprednostňovali ich pred nami. Dokonca im vyhradili na skúšky čas a priestor, ktorý pôvodne patril nám. A tak sme namiesto skúšky išli do múzea nejakého veľmi významného spisovateľa a básnika, ktorým sa Gruzínci nesmierne hrdili. V múzeu, čo bol vlastne jeho rodný dom, už žila iba jeho sestra. Previedla nás jeho komnatami i životom zosnulého brata a my sme ju zas pozvali na naše vystúpenie. Prišla. Sadla si do tretieho radu. Sála bola preplnená, ľudia stáli aj pred ňou. V hľadisku vtedy sedelo veľa funkcionárov a uprostred hľadiska na zvláštnych kreslách sa na nás pozeral ten najvyšší - prvý tajomník aj s manželkou. Ako sme dohrali, zdvihol sa aplauz. Boli sme lepší ako Švédi a rozhodli sme sa to doviesť do jedinečnosti. Keď nám priniesli obrovskú kyticu karafiátov, dovezených až z Moskvy, polovicu z nej sme položili pred veľký obraz ich veľkého spisovateľa, ktorý sme postavili na javisko. Darovala nám ho jeho sestra a tej sme dali druhú polovicu. Gruzínci stratili reč. Prvý tajomník dokonca vstal a zatlieskal nám, čím nám vzdal úctu.„
Medzi tlieskajúcimi Gruzíncami bol vtedy aj muž s kniežacím pôvodom. Tohto obrovského chlapa s fúzmi, ako mal Stalin, pozvali Martinčania na festival k nám. Celý pobyt sa mu páčil, len jedno nie. Medzi vlajkami zúčastnených krajín na balkóne chýbala gruzínska. Knieža sa tento nedostatok rozhodol riešiť. „Ihneď kúpil látku, požičal si od Stana Chrena šijací stroj a večer z nej ušil štátnu zástavu! Ešte za tmavej noci pred festivalom vošiel do kulturáku a vymenil ju za sovietsku. A ráno sme mali na krku eštebákov...,„ zasmial sa a ukázal nám postavy z jeho príhod na fotografiách. Má ich plnú škatuľu. Rovnako ako spomienok. Z festivalov, predstavení, súťaží. Už ich viac nerozšíri. Teraz mu patrí v divadle miesto na opačnej strane – na strane diváka a nasáva iný druh zážitkov. Z jeho povzdychu sme vycítili, že mu to neprekáža. Len tie zážitky diváka starého dobrého Strojárika a divadelného súboru mu chýbajú... Nič viac.

Skryť Vypnúť reklamu

.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  3. Hygge ako životný štýl
  4. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  5. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  6. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  7. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  8. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  9. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  10. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  1. Garmin predstavuje Lily, svoje najmenšie inteligentné hodinky
  2. Babylon Berlín: Najdrahší nemecký seriál
  3. Potravinové intolerancie bude KRAJ riešiť aj tento rok
  4. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  5. Závod zamestnáva 500 ľudí. Tatravagónka v Trebišove má 50 rokov
  6. Spoločnosť BILLA v novom e-booku radí, ako sa stravovovať zdravo
  7. Počas koronakrízy vzrástli obavy z dopadov práceneschopnosti
  8. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  9. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  10. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 20 282
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 18 716
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 18 387
  4. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí 12 995
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 8 128
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 7 792
  7. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 7 417
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 283
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 099
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 960
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Mobilné odberové miesto pri Kine Moskva.

Niekde sa objednávalo, niekde si bolo treba vystať rad.

6 h
Ľuboš Thomka (s loptou) stratil na víťaza len osem bodov.

Vo aktuálnej zostave jedenástky TFZ je sedem mien z vlaňajška. Najstarší laureát má 42 rokov a najmladší dvadsaťjeden. Ako sa stalo v poslednom období pravidlom, na zozname dominujú tridsiatnici. Víťaza tohtoročného hodnotenia dal na svoj hlasovací lístok každý klub prvej triedy.

6 h
Ivan Kocan, primár pľúcnej kliniky Univerzitnej nemocnice v Martine.

Novinku z Univerzitnej nemocnice v Martine v pilotnej fáze vyskúšalo sedem pacientov.

10 h
Ilustračná foto.

Prednosta Okresného úradu v Martine Vladimír Polakovič tvrdí, že percento infekčnosti v rámci okresu sa nedá určiť na základe čiastkových výsledkov.

22 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Zvolen patrí medzi lepšie okresy.

26. jan

Po páchateľoch polícia intenzívne pátra.

26. jan

Výhrady zástupcov dolných Kysúc boli oprávnené.

26. jan

Mnohí vodiči odbočujú na Nedožerskej ceste v Prievidzi doľava, smerom do mestskej časti Necpaly. Podľa dopravnej značky to však robiť nemôžu, čo si mnohí doteraz neuvedomovali.

14 h

Už ste čítali?