Štvrtok, 22. október, 2020 | Meniny má SergejKrížovkyKrížovky
PATRÍ MEDZI NAJZNÁMEJŠÍCH OCHOTNÍCKYCH HERCOV, AKÝCH TURIEC KEDY MAL.

Ochotnik

Päťdesiat rokov oživoval komediálne postavy v desiatkach hrách, s ktorými so súborom existujúcom vtedy pri ZŤS v Martine, prešiel okolité krajiny a priniesol domov pár ocenení.

Päťdesiat rokov oživoval komediálne postavy v desiatkach hrách, s ktorými so súborom existujúcom vtedy pri ZŤS v Martine, prešiel okolité krajiny a priniesol domov pár ocenení.
Chlapec so židovským menom
Preto si našinec možno myslí, že Jakubovi jeho priezvisko Súčanský celkom prirodzene patrí. V skutočnosti však nie je jeho rodným a nemá so Sučanmi nič spoločné. Jakub Súčanský si prisvojil meno rodnej Hornej Súče pri Trenčíne, keď jeho rodine so židovským menom Štern hrozilo počas vojny vyhladenie. V rodnej dedine žil do roku 1950. Mal 16 rokov, keď odišiel študovať do Martina. V rodiacich sa strojárňach sa už dva roky učil jeho starší brat. Jediný, ktorý mu zo štyroch súrodencov ostal. Ostatných spolu s mamou a starou mamou usmrtila počas slávnostného obeda v roku 1945 bomba, ktorá spadla pred dvere. V ten deň jeho mama práve oslavovala 33. narodeniny... Spomienka na túto udalosť bola jedinou, ktorá mu v ten deň, keď sme ochotníckeho herca navštívili, stiahla tvár do smutného kŕču. „Bolo to strašné. Videl som, ako mi behom sekundy umreli blízki ľudia. Bratovi vedľa mňa odtrhlo hlavu, mne bomba zranila nohu. Prežil som to zázrakom so starším bratom, otcom a starým otcom. Táto udalosť ma poznačila na celý život,„ vzdychol 72-ročný muž.
Keď sa však Jakub Súčanský preniesol o pár rokov ďalej, do Martina, tvár sa mu znova rozjasnila. „Žilo sa zrazu akosi lepšie. Strach z vojny vystriedala radosť zo slobody a mieru a pomaly sa začalo všetko budovať. Aj kultúra.„ Kultúru si pestovali aj vo veľkých závodoch. A tu je čas načrieť trochu do histórie... V roku 1951 vznikol Divadelný súbor pri Dome kultúry ROH Závodov ťažkého strojárstva, v ktorom vyrástla plejáda schopných hercov, ako M. Guťan, V. Kozoň, D. Brandýs, M. Štáliková, I. Kováčik, Ľ. Plešivčiaková, L. Fujdalová, I. Krumplíková, I. Gajdošová, A. Náčiniak, M. Preisss, M. Studeničová... Ihneď sa do súboru prihlásil aj mladý študent Jakub Súčanský. Umelecky a pohybovo nadaného chlapca, ktorý hral za Martin futbal i hádzanú (doposiaľ maľuje), to na divadelné dosky ťahalo aj predtým. Prvýkrát na nich stál ešte v roku 1947 v Hornej Súči v hre Kamenný chodníček. Neskôr sa zapojil aj do Bábkarského súboru Strojárik, ktorý vznikol v roku 1953 pod vedením Stanislava Chrena. Jakub Súčanský so súborom inicioval v roku 1963 vznik martinského Bábkarského festivalu a v roku 1971 obnovil starú tradíciu Scénickej žatvy.
Spolupráca s profesionálmi
Oba súbory si začali budovať medzi slovenskými a zahraničnými ochotníckymi súbormi meno hlavne po spolupráci s profesionálmi z martinského divadla. Divadlo im „požičiavalo„ svojich režisérov, scénografov, kostýmy, kulisy... Na nových smeroch v tvorbe a samotnom raste súboru mali zásluhu Ivan Petrovický, Stano Párnický, Jozef Ciller, Igor Galanda, Ľubomír Vajdička, Peter Scherhaufer... Chodievala medzi nich i Naďa Hejná a jej manžel Vít bol ich kritikom i učiteľom slovenčiny, hoci bol sám Čech... „Teta Naďa bola jediná, ktorá mala povolené v priestoroch kultúrneho domu, kde súbor sídlil, fajčiť. Popritom zvykla piť kávu. Keď som jej ju raz varil, nalial som ju do šálky s odtrhnutým uškom, ktorú som položil na tanierik a čakal, čo urobí. Ona si ma zaujato premeriavala, pritom fajčila a po dlhej chvíli sa spýtala: ‚Veď mi už povedz, prečo si mi tú kávu dal takto? Rozmýšľam a neviem na to prísť.‘ No a ja som odpovedal: ‚Teta Naďa, to je jednoduché. Nevedel som, ktorou rukou pijete. Tak si chyťte uško, do ktorej ruky chcete.‘ Tak sa smiala, až spadla takmer zo stoličky.„
Spolupráca s profesionálmi bol vzájomná, keď svojich kolegov z ochoty viackrát postavili na javisko vtedajšieho Divadla SNP. Medzi nimi aj Jakuba Súčanského. Poslednýkrát herecky vypomáhal pred ôsmimi rokmi, keď oba ochotnícke súbory pri ZŤS strácali stálych členov i pôdu pod nohami. Okolo roku 2000 zanikli úplne...
Kamarát s Litovanmi
Martinský ochotnícky súbor hrával po celom Československu, absolvoval niekoľko festivalov, súťaží, z ktorých sa členovia vracali s „oscarovými„ soškami. Medzi nimi sa leskol aj Stanislavského pohár, ktorý vyhrali v roku 1968. Predstavili sa aj divákom v Moskve, Maďarsku, Poľsku, Gruzínsku, Litve... So súborom v Litve udržovali dokonca Martinčania družobnú spoluprácu. Trvala 24 rokov a v rámci nej filmovali bábkové rozprávky v litovskej televízii. Stalo sa tak vďaka jej riaditeľovi, ktorý patril medzi funkcionárov tamojšieho súboru. „Bol to môj kámoš, mám s ním aj fotku,„ mávol rukou Jakub Súčanský a hneď mal aj naporúdzi spomienku: „Pamätám sa, ako ma prijímal do cechu divadelníkov. Nalial mi takú nechutnú pálenku a čakal, ako sa kyslo zatvárim a možno aj spadnem zo stoličky. Lenže ja som sa zaťal, hrkol ju do seba a vystrel k nemu ruku s prázdnym pohárom: ešte! Vypil som ho bez problémov a keď to videl, ohúrene mi núkal celú fľašu. Radšej som ju odmietol...„
Lenže medzi litovskými funkcionármi bolo mnoho oveľa významnejších postáv. Jedna z funkcionárok bola napríklad manželkou generálneho prokurátora Litvy a druhej manžel bol zas tretí komunista štátu, čo vtedy nebolo zanedbateľné... A títo ľudia si obyčajného človeka zo Slovenska, akým bol Jakub Súčanský, obľúbili. „Litovčania boli veľmi priateľskí. Páčil sa im môj spev pri spoločných posedeniach a ako som sa s nimi vedel zabávať. Skamarátili sme sa a každý potom chcel, aby som išiel na návštevu práve k nim. Išli sa o mňa potrhať,„ zasmial sa. To, s akou elitou sa kamaráti, pochopil až raz nadránom, keď martinských ochotníkov odprevádzali do hotela. Jakub Súčanský vtedy uprednostnil byt generálneho prokurátora. „Nahováral ma, aby som mu cestou spieval, ale odmietol som. Veď ak by nás chytil policajt, bolo by zle. A on na to posmešne reagoval: Ohó, a kto by sa odvážil? A ja som pochopil, že s týmito ľuďmi sa v Litve nemusím ničoho báť.„
Prvý tajomník im vzdal úctu
Veľkých a významných kamarátov získali Martinčania aj v Gruzínsku. Ale najprv im vyrazili dych. „Prišli sme na festival s hrou Skrotenie zlej ženy a spolu so Švédmi sme boli jedinými zahraničnými hosťami. Všetci ostatní pochádzali z kaukazských republík. Liezlo nám na nervy, ako všetci zo Švédov padajú na zadok. Uprednostňovali ich pred nami. Dokonca im vyhradili na skúšky čas a priestor, ktorý pôvodne patril nám. A tak sme namiesto skúšky išli do múzea nejakého veľmi významného spisovateľa a básnika, ktorým sa Gruzínci nesmierne hrdili. V múzeu, čo bol vlastne jeho rodný dom, už žila iba jeho sestra. Previedla nás jeho komnatami i životom zosnulého brata a my sme ju zas pozvali na naše vystúpenie. Prišla. Sadla si do tretieho radu. Sála bola preplnená, ľudia stáli aj pred ňou. V hľadisku vtedy sedelo veľa funkcionárov a uprostred hľadiska na zvláštnych kreslách sa na nás pozeral ten najvyšší - prvý tajomník aj s manželkou. Ako sme dohrali, zdvihol sa aplauz. Boli sme lepší ako Švédi a rozhodli sme sa to doviesť do jedinečnosti. Keď nám priniesli obrovskú kyticu karafiátov, dovezených až z Moskvy, polovicu z nej sme položili pred veľký obraz ich veľkého spisovateľa, ktorý sme postavili na javisko. Darovala nám ho jeho sestra a tej sme dali druhú polovicu. Gruzínci stratili reč. Prvý tajomník dokonca vstal a zatlieskal nám, čím nám vzdal úctu.„
Medzi tlieskajúcimi Gruzíncami bol vtedy aj muž s kniežacím pôvodom. Tohto obrovského chlapa s fúzmi, ako mal Stalin, pozvali Martinčania na festival k nám. Celý pobyt sa mu páčil, len jedno nie. Medzi vlajkami zúčastnených krajín na balkóne chýbala gruzínska. Knieža sa tento nedostatok rozhodol riešiť. „Ihneď kúpil látku, požičal si od Stana Chrena šijací stroj a večer z nej ušil štátnu zástavu! Ešte za tmavej noci pred festivalom vošiel do kulturáku a vymenil ju za sovietsku. A ráno sme mali na krku eštebákov...,„ zasmial sa a ukázal nám postavy z jeho príhod na fotografiách. Má ich plnú škatuľu. Rovnako ako spomienok. Z festivalov, predstavení, súťaží. Už ich viac nerozšíri. Teraz mu patrí v divadle miesto na opačnej strane – na strane diváka a nasáva iný druh zážitkov. Z jeho povzdychu sme vycítili, že mu to neprekáža. Len tie zážitky diváka starého dobrého Strojárika a divadelného súboru mu chýbajú... Nič viac.

Skryť Vypnúť reklamu

.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  2. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  3. Päť chýb pri zateplení strechy
  4. Vitajte v postapokalyptickom svete
  5. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  6. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  7. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  8. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  9. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  10. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  1. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  2. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  3. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  4. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  5. Úprava osobného motorového vozidla
  6. Important information for Brazilians living in Slovakia
  7. Prečo sú dnes ryby také dôležité?
  8. Vitajte v postapokalyptickom svete
  9. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  10. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 21 226
  2. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 17 200
  3. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 15 002
  4. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 12 665
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 860
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 9 916
  7. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 603
  8. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 510
  9. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 292
  10. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 9 282
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Patrik Myslovič si už zahral v základnej zostave dvadsaťjednotky

Talentovaný futbalista Patrik Myslovič už v devätnástich rokoch hráva za reprezentačnú dvadsaťjednotku.

Patrik Myslovič (vpravo).
Akcia platí len 24 hodín

LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY

Akcia platí pre nových aj existujúcich predplatiteľov, ktorí si ho predĺžia.

Táto akcia platí len 24 hodín a nebude sa opakovať.
Ján Danko, primátor Martina.

Hrozí prepúšťanie aj krach

Kaviarne a reštaurácie majú pred sebou veľmi krušné chvíle.

Šéfkuchár a spolumajiteľ reštaurácie Michal Knoško si nevie predstaviť robiť v živote inú prácu. V gastre pracuje viac ako 22 rokov a miluje to.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Prinášame informácie o pripravovanom testovaní na Orave

Získať dobrovoľníkov ku odberom je v niektorých dedinách ťažké, v Sihelnom bude pomáhať aj starosta.

V kraji sú na tom najhoršie okresy Banská Bystrica a Brezno

Včera zistili na Slovensku viac ako 2 200 nakazených. 210 z toho v Banskobystrickom kraji. 56 v okrese Banská Bystrica a 45 v okrese Brezno.

Už ste čítali?