Martinský herec František Výrostko pochádza z východu, konkrétne z Valalík pri Košiciach, kde sa 14. mája 1954 aj narodil. Po Strednej všeobecno-vzdelávacej škole v Košiciach vyštudoval herectvo na VŠMU v Bratislave. Odtiaľ prišiel v roku 1976 rovno do Martina. Účinkoval v televízii, pre deti uvádzal rozprávkové pásmo Poďte s nami (alebo Kuko) a natočil mnoho rozprávok. Popri účinkovaniu v Slovenskom komornom divadle v Martine sa venuje dabingu, rozhlasu, moderovaniu, siedmy rok učí na Akadémii umenia v Banskej Bystrici a je poslancom na VÚC v Žiline a členom jej kultúrnej komisie. V súčasnosti hosťuje na Novej scéne v muzikáli Maľované na skle. Je držiteľom niekoľkých cien, naposledy dostal výročnú cenu Literárneho fondu za postavu Tartuffa z rovnomennej Moliérovej komédie. František Výrostko je ženatý a má jedného syna.
František Výrostko ml., študent VŠMU a kontrabasista, syn Františka Výrostku st.
Aký najdramatickejší zážitok prežil váš rodič na rodičovskom združení?
Neviem.
Chodili ste spolu do kina?
Občas.
Absolvovali ste klasické dovolenky?
Neviem, čo sú klasické dovolenky, ale áno, dovolenkujeme spolu.
Aké vlastnosti ste zdedili po rodičoch?
Tie najlepšie i najhoršie.
Pomáhali vám pri výbere povolania?
Áno, ale až vtedy, keď som si vybral.
Čím vás otec najviac prekvapil?
Určite nejakou otázkou.
A vy jeho?
Asi nejakou odpoveďou.
Kedy ste si začali uvedomovať, že ten druhý je osobnosť?
Pre deti sú rodičia vždy osobnosti.
Ako komentuje vašu kariéru?
Je rád, že sa mi darí.
Máte spoločné zákutia na relax?
Chatu na Orave. Chodíme tam dosť často.
Čo by ste na ňom zmenili?
Ja by som na ňom nič nemenil.
V čom je pre vás vzorom?
V mnohom. Napríklad v dôslednosti, svedomitosti, cieľavedomosti...
Kvôli čomu sa viete pohádať?
Keď my sa nehádame...
Čo si najčastejšie navzájom vyčítate?
Nič, lebo každý robí to, čo vie najlepšie. Tak prečo výčitky?
Čo si viete dožičiť?
Ak je to možné tak to, na čo mám práve chuť.
A čo si neviete odoprieť?
To, čo si chcem dožiť.
František Výrostko st., herec, otec Františka Výrostka ml.
Váš najdramatickejší zážitok z rodičovského združenia?
Keď som išiel na rodičko a nevedel som nájsť jeho triedu, lebo som netušil, či chodí do A, B, C alebo D.
Chodili ste spolu do kina?
Občas áno. Hlavne on chodí často.
Absolvovali ste klasické dovolenky?
Za tých 26 rokov sme boli asi osemkrát pri mori. Podstatnú časť leta však trávime na Orave.
Aké vlastnosti po vás zdedilo vaše dieťa?
On bol a aj je také dobré decko (to tvrdia mnohí), že nemôže byť po nás. Manželka je presvedčená, že jej ho v nemocnici po pôrode vymenili.
Pomáhali ste mu pri výbere povolania?
Nie, vybral si ho sám. Ak nerátam, že som manželke za pôrod venoval krásnu farebnú drevenú plastiku ľudového muzikanta s kontrabasom od akademického sochára Vladimíra Kompánka. Možno to dostal odo mňa do vienka.
Čím vás syn najviac prekvapil?
Že má hudobný sluch.
A vy jeho?
Keď som z „fleku„ zahral na jeho kontrabase Kohútika jarabého.
Kedy ste si začali uvedomovať, že ten druhý je osobnosť?
Keď som si porovnával raz v diári mesačný plán mojich a jeho vystúpení, ja som tam mal Martin, Prešov, Dolný Kubín, Lučenec... a on Varšava, Berlín, Brusel, Paríž...
Ako komentuje vašu kariéru?
Regionálne!!!
Máte spoločné miesta na relax?
V lete huby, ryby. V zime lyžujeme.
Čo by ste na ňom zmenili?
Natiahol by som ho na škripec, aby mal aspoň o 10 centimetrov viac.
V čom je pre vás vzorom?
Nepije, nefajčí a „maká“ na sebe od rána do večera.
Kvôli čomu sa viete pohádať?
Nehádame sa.
Čo si najčastejšie navzájom vyčítate?
Skoro nič.
Čo si viete dožičiť?
Občas sa dobre napapkať.
A čo si neviete odoprieť?
Večer neotvoriť chladničku.