Streda, 27. január, 2021 | Meniny má BohušKrížovkyKrížovky
MATEJ SIVA: PONUKA HRAŤ ZA RUŽOMBEROK, BOLA PRE MŇA OBROVSKÁ VÝZVA

Plní si svoje futbalové sny

Martinský futbal už roky stoná. Mnohí dokonca tvrdia, že po prechode pod krídla Rimavskej Soboty do úlohy jej rezervy vlastne prestal existovať. Našťastie je tu ešte zopár zábleskov, ktoré ho pripomínajú. Jedným z nich je aj odchovanec Matej Siva, ktorý o

blieka dres majstrovského Ružomberka. Dnes 22-ročný odchovanec Fomatu Martin, ktorý začal s futbalom v športových triedach a prešiel žiackymi a dorasteneckými kategóriami a ako nádejný talent sotva osemnásťročný začal hrávať za mužov, je hráčom popredného slovenského futbalového mužstva – majstrovského Ružomberka. Zimnú prestávku v lige, keď majú hráči po náročnej jeseni trocha oddychu, sme využili na rozhovor s Matejom Sivom, ktorý prechodom do Ružomberka začal kráčať v ústrety sľubnej kariére.
Vráťme sa na začiatok vašej futbalovej cesty. Kto nasmeroval vaše prvé kroky za futbalom?
Futbal som hrával odmalička a raz som stretol kamaráta, ktorý ma nahovoril, aby som začal chodiť na futbalové tréningy do školy na Tomášikovej ulici. Chodil tam aj vtedajší šéf Fomatu Martin Kramár, ktorý si vyberal hráčov. Padol som mu do oka, takže ma oslovil, či by som neprešiel do tohto klubu a ja som išiel.
Na ktorých trénerov si najviac a najlepšie spomínate?
Určite najviac mi dali dvaja - Peter Kurek a Peter Bučko, lebo pod ich vedením som hrával najdlhšie.
V čase, keď ste prešli do martinského dorastu, bolo tam viacero talentovaných chlapcov, pred ktorými sa otvárala sľubná futbalová budúcnosť...
Je to tak. V dorasteneckej lige to bolo silné mužstvo. Hrávali v ňom Rado Tomka, Rasťo Kucian, Roman Volna, Struhár, brankár Juraj Martvoň a mohol by som spomenúť aj ďalších chalanov. Rád si na tento kolektív spomínam. Neskôr ale začalo mať prvé mužstvo Martina problémy, preto hráčov, ktorí vekovo už mohli hrávať za mužov, potiahli do tohto mužstva. Na jednej strane to bola výhoda, ale na druhej sa zasa výrazne oslabil dorast a ten začal mať problémy.
Vôbec sa netajíte tým, že donedávna jedným z najsilnejších zážitkov vo vašej futbalovej kariére bol práve postup Martina do tretej ligy. Prečo?
Jednoducho preto, lebo to bola vydarená sezóna. Ročník predtým sme po domácom zápase s Liptovským Mikulášom vypadli, ale už o sezónu neskôr sme sa vrátili do tretej ligy. Zaslúžene, lebo v štvrtej lige sa nám darilo, hoci sme mali mladé mužstvo. Navyše cez zimnú prestávku do neho prišiel skúsený Marek Hollý. Boli sme výborná partia. Bol to mladý kolektív, ale vyvážený aj skúsenejšími hráčmi. A čo bolo dôležité, mali sme aj kvalitného trénera Petra Kureka. Najviac si spomínam na zápas s Liskovou, v ktorom sa rozhodovalo a aj rozhod-lo o našom postupe. Stačila nám na postup remíza a my sme vyhrali 3:2.
Mnohí si pamätajú, že už vtedy, keď vás vytiahli z dorastu do kádra mužov, ste boli univerzálnym hráčom schopným hrať v obrane, ale aj v útoku. Nemali ste ambíciu hrávať radšej v útoku a dávať góly?
Ak mám pravdu povedať, lepšie sa cítim v obrane, ale keď nemal kto hrať v útoku, tak som zaskakoval. Niekedy sa mi to aj celkom darilo, ale platí, že vždy som sa lepšie cítil v obrane.
V tom čase, ako ste už spomínali, bolo v martinskom mužstve viacero talentovaných mladých futbalistov, ktorí mohli mať pred sebou sľubnú futbalovú budúcnosť. Žiaľ, kým vy už dnes beháte po extraligových trávnikoch, oni neprerástli rámec regionálnych súťaží. V čom si myslíte, že to bolo, keď vám sa zadarilo a oni sa uspokojili so štvrtou ligou? Bola to len otázka ambícií, trpezlivosti, alebo aj niečo iné?
Určite veľkú úlohu zohralo aj kusisko šťastia, lebo to k tomu patrí. Ale ono to má korene aj inde. Napríklad Rasťo Kucian alebo aj Roman Volna by teraz určite tiež hrávali ligu, keby vtedy nebola ich situácia iná, ako bola tá moja. V klube sme hrávali zadarmo. Lenže kým ja som bol ešte školák, oni už mali po škole a chtiac-nechtiac sa museli nejako začať živiť. Navyše boli bez roboty a jednoducho potrebovali peniaze, preto zrejme využili prvé ponuky do klubov, kde im aspoň niečo dali. Mňa vtedy našťastie takýto problém neťažil, takže to bola moja výhoda. Určite keby mali chalani viac šťastia, dnes by hrávali najmenej prvú ligu.
Ani vy ste však nemierili hneď najvyššie. Z Martina ste prešli do mužstva druhej ligy, do neznámeho Lapáša, ktorý bol vtedy nováčikom súťaže. Prečo ste si vybrali práve ten klub?
Mal som ísť do Podbrezovej. Dokonca som tam bol aj na skúške, ale necítil som tam veľmi spokojný, tak som sa vrátil do Martina. Pravda ale je, že už v Podbrezovej si ma všimol majiteľ lapášskeho klubu, do ktorého som neskôr išiel na skúšku. Keď som tam prišiel, trénoval mužstvo Marián Sütö, mladý tréner, bývalý futbalista Nitry. V kádri mal veľa kvalitných futbalistov. Bol som tam rok. Spočiatku sa mi darilo striedavo, ale neskôr sa začalo mužstvu dariť a to pomohlo aj mne. Lenže na jar prišlo zranenie a musel som sa podrobiť operácii. Z vtedajšej základnej jedenástky Lapáša je nás dnes osem v najvyššej súťaži. A to už je čo povedať.
Potom prišla veľká výzva prejsť do popredného extraligového mužstva, do Ružomberka. Ako sa to „upieklo„?
Už keď som z Martina odchádzal do Lapáša, hovorili sme s výkonným šéfom martinského futbalu pánom Stehlíkom, že by mi najradšej dohodol skúšku v ligovom mužstve. Ale zhodli sme sa na tom, že bude lepšie, keď to pre mňa nebude priveľký skok. A urobili sme dobre. Po vydarenej sezóne v Lapáši sa naskytla šanca absolvovať letnú prípravu s Ružomberkom. Samozrejme, bol by hriech nevyužiť takú šancu. A tak som absolvoval prípravu v Ružomberku pod dohľadom trénerov Komňackého a Hýravého.
Pomerne rýchlo ste sa zapracovali do ružomberskej základnej jedenástky. Vôbec vám netrvalo dlho vysedávanie na lavičke náhradníkov...
Ale priznám sa, že zo začiatku to bolo ťažké. Zranenie sa mi po operácii nezahojilo najlepšie, mal som stále problémy s kolenom, cítil som, že nie som zdravotne stopercentne fit. Ale hrať za Ružomberok to bola pre mňa veľká výzva a motivácia. Pomohlo mi, že som tam našiel výbornú partiu a tréner Komňacký si ma už pred začiatkom prípravy zavolal na pohovor. Povzbudil ma a zdôraznil, že keď ho presvedčím na tréningoch a v prípravných zápasoch, že si ma nechajú.
Pamätáte si na prvý zápas v najvyššej súťaži?
Pamätám, ale nespomínam naň moc dobre. V prvom kole sme doma prehrali s Interom a v druhom kole sme hrali v Trnave. Nastúpil som v základnej zostave od začiatku. Atmosféra na štadióne bola doslova vybičovaná a už v prvom polčase som videl žltú kartu. Cez polčas ma tréner vystriedal, lebo nechcel riskovať moje prípadné vylúčenie. Presadiť sa v kvalitnom kádri do základu, to nebolo najľahšie, sedel som viac na lavičke. Pre mňa to bola dosť ťažká a zložitá situácia, pretože nikdy predtým som nebol v takejto úlohe. Ale bol som na to pripravený, počítal som s tým, takže sa mi to prekonávalo ľahšie. Ružomberok mal vtedy kvalitnú a osvedčenú obrannú štvoricu, v ktorej dostávali príležitosť Kotrys, Dvorník, Laurinec a Pospíšil. Po odchode Kotrysa sa, hoci prišli ďalší hráči do kádra, uvoľnila pozícia pre mňa.
S Ružomberkom ste sa dostali do futbalovej Európy. V predkole Ligy majstrov ste nastúpili aj proti skvelému mužstvu CSKA Moskva. Ako si spomínate na stretnutia s týmto popredným európskym mužstvom?
Dá sa povedať, že o postupujúcom sa rozhodlo už v prvom zápase v Moskve. Keby sme prvý zápas hrali doma, možno by sme súpera viac potrápili, alebo vtedy sa aj v lige potvrdzovalo, že doma sme boli oveľa silnejší ako na ihriskách súpera. To ale nič nemení na fakte, že CSKA Moskva určite bolo nad naše sily. V kádri malo špičkových hráčov a bolo samozrejmé, že takto kvalitné mužstvo si už v prvom zápase pripraví pozíciu na postup. Ale doma sme s nimi hrali celkom otvorenú partiu.
Momentálne je Ružomberok v najvyššej súťaži v tieni Žiliny a Artmedie. Na jar vás teda čaká ťažká situácia, ak chcete zamiešať kartami v boji o titul...
Žilina má pred nami náskok deviatich bodov, a to je ozaj dosť. Navyše má dobré mužstvo a darí sa jej vyhrávať doma aj vonku. Ale určite nie je nič stratené, lebo tak, ako sme pred koncom jesene mali krízu my, môže na jar prísť na Žilinu. Všetko sa ukáže na ihrisku. Napokon, ani náskok deviatich bodov nie je nezmazateľný.
Ružomberok žije futbalom. Aké podmienky ste tam našli?
Na slovenské pomery je Ružomberok stabilizovaný klub. Všetko funguje, ako má. Je len na mne, aby som tieto podmienky zužitkoval na svoj futbalový rast.
Po dobrých výkonoch v lige vám prišla aj pozvánka do reprezentácie Slovenska hráčov do 21 rokov...
Veľmi si to vážim. Do reprezentácie ma nominoval tréner Ladislav Petráš. V drese reprezentačnej dvadsaťjednotky som odohral päť zápasov, z toho boli tri kvalifikačné zápasy. Bola to pre mňa veľká a cenná skúsenosť. Priznám sa ale, že nominácia bola pre mňa dosť veľkým prekvapením, pretože len čo som vhupol do najvyššej súťaže, prišla nečakane. Bolo to v čase, keď sa nám v lige darilo, hrali sme o titul. Takže jedno súviselo s druhým.
Aký je váš futbalový sen a cieľ?
Aby sa Ružomberku darilo a rovnako, aby sa darilo aj mne. Mojím perspektívnym cieľom je zahrať si ligu niekde v zahraničí. Určite by som to chcel, ak bude možnosť, niekedy skúsiť.
Vráťme sa ale tam, kde ste vyrastali a kde žijete – do Martina. Martinský futbal dokonca zmizol z mapy Slovenska. Čo vy na to?
Samozrejme, že ma to mrzí. Martin ma vychoval a je to veľmi zvláštne, že keď sa pozriem do novín a píše sa tam o béčku Rimavskej Soboty. Žiaľ, taká je martinská futbalová súčasnosť. Keby sa tu hrávala liga, najradšej by som bol doma. Možno raz, keď sa vrátim, sa tu bude hrať už opäť pod hlavičkou Martina vyššia súťaž.
Ján Kŕč

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  3. Hygge ako životný štýl
  4. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  5. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  6. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  7. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  8. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  9. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  10. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  1. Garmin predstavuje Lily, svoje najmenšie inteligentné hodinky
  2. Babylon Berlín: Najdrahší nemecký seriál
  3. Potravinové intolerancie bude KRAJ riešiť aj tento rok
  4. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  5. Závod zamestnáva 500 ľudí. Tatravagónka v Trebišove má 50 rokov
  6. Spoločnosť BILLA v novom e-booku radí, ako sa stravovovať zdravo
  7. Počas koronakrízy vzrástli obavy z dopadov práceneschopnosti
  8. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  9. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  10. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 20 276
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 18 658
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 18 407
  4. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí 13 461
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 8 118
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 7 779
  7. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 7 404
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 281
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 100
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 958
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Mobilné odberové miesto pri Kine Moskva.

Niekde sa objednávalo, niekde si bolo treba vystať rad.

7 h
Ľuboš Thomka (s loptou) stratil na víťaza len osem bodov.

Vo aktuálnej zostave jedenástky TFZ je sedem mien z vlaňajška. Najstarší laureát má 42 rokov a najmladší dvadsaťjeden. Ako sa stalo v poslednom období pravidlom, na zozname dominujú tridsiatnici. Víťaza tohtoročného hodnotenia dal na svoj hlasovací lístok každý klub prvej triedy.

7 h
Ivan Kocan, primár pľúcnej kliniky Univerzitnej nemocnice v Martine.

Novinku z Univerzitnej nemocnice v Martine v pilotnej fáze vyskúšalo sedem pacientov.

11 h
Ilustračná foto.

Prednosta Okresného úradu v Martine Vladimír Polakovič tvrdí, že percento infekčnosti v rámci okresu sa nedá určiť na základe čiastkových výsledkov.

22 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Zvolen patrí medzi lepšie okresy.

26. jan

Výhrady zástupcov dolných Kysúc boli oprávnené.

26. jan

Po páchateľoch polícia intenzívne pátra.

26. jan

Mnohí vodiči odbočujú na Nedožerskej ceste v Prievidzi doľava, smerom do mestskej časti Necpaly. Podľa dopravnej značky to však robiť nemôžu, čo si mnohí doteraz neuvedomovali.

14 h

Už ste čítali?