Piatok, 27. november, 2020 | Meniny má MilanKrížovkyKrížovky

Chce mať možnosť rozhodnúť sa sám

Husľový virtuóz Dalibor Karvay. Narodil sa 24. júla 1985 v Martine. Na husliach sa začal učiť hrať ako trojročný pod vedením svojho otca, ktorý hru na tomto nástroji vyučuje na základnej umeleckej škole. Inšpiráciu a obdiv k nástroju zas našiel u starš

leftHusľový virtuóz Dalibor Karvay. Narodil sa 24. júla 1985 v Martine. Na husliach sa začal učiť hrať ako trojročný pod vedením svojho otca, ktorý hru na tomto nástroji vyučuje na základnej umeleckej škole. Inšpiráciu a obdiv k nástroju zas našiel u staršieho brata, ktorý svoj mnohoročný vzťah k husliam v súčasnosti zmenil na profesionálny a patrí tiež k vynikajúcim interpretom i učiteľom. Rozvoj Daliborovho talentu podporili viacerí pedagógovia. V súčasnosti študuje u svetoznámeho pedagóga a husľového virtuóza Borisa Kuschnira na konzervatóriu vo Viedni a zároveň študuje na hudobnej akadémii v Grazi. Zúčastnil sa na viacerých medzinárodných súťažiach. Mimoriadne si cení víťazstvo na ôsmom Medzinárodnom stretnutí mladých hudobníkov v Córdobe v Argentíne v roku 1996 a získanie Grand Prix na jedenástom ročníku Eurovíznej súťaže mladých hudobníkov roku 2002 v Berlíne. Mimoriadne vzácnu cenu - titul New Talent 2005 získal v medzinárodnej súťaži mladých hudobníkov, ktorá je pravidelnou súčasťou Bratislavských hudobných slávností. Účinkoval na mnohých medzinárodných hudobných festivaloch a opakovane na Bratislavských hudobných slávnostiach. Ako sólista spolupracuje s viacerými domácimi i zahraničnými orchestrami. Koncertoval v rôznych štátoch sveta. Ako desaťročný nahral svoje prvé CD...
Napriek tomu (alebo možno práve preto), že husľový život Dalibora Karvaya sledujem od jeho prvých verejných vystúpení až po súčasnosť, tento „rozhovor„ je pre mňa jeden z najťažších. Mám totiž pred sebou nespočetne mnoho výstrižkov, poznámok, katalógov, fotografií... No najmä osobných spomienok, zážitkov zo stretnutí, z účasti na podujatiach, ktoré som absolvovala s týmto naším redakčným „dieťaťom„ – pravdaže dovtedy, kým sme ho takto mohli zaraďovať. Veľmi rýchlo som pochopila, že naozaj nemáme dočinenia s nejakým „maskotom„, ktorý prizdobuje spoločenské a kultúrne podujatia (boli časy, keď sa nemohli udiať bez jeho účasti), ale že ide o nevídaný talent, už v tom detskom veku významnú osobnosť, človeka, ktorý rozumie hudbe, svojmu nástroju, svetu, v ktorom sa ocitá, keď vystúpi na javisko a začne hrať... Niečo sme spolu precestovali, skúsili, spolu sme sa rozprávali a hrávali počas dlhých ciest za novými obzormi... Väčšina z tých rozhovorov zostala len v mojom vnútri, na papier sa zaznamenávali najmä fakty, výsledky, ohlasy, dozvuky.
Raz som mu zo žartu povedala: „Dalibor, nie že na mňa zabudneš, keď budeš slávny chodiť po svete... Mohol by si ma potom raz pozvať na niektorý tvoj veľký koncert...„ A on sa tými svojimi krásnymi detskými očkami na mňa pozrel a bez odpovede som vedela, že ani nebudem musieť dlho čakať. Zažila som veľa jeho úspechov, koncertov, počula som na jeho adresu nie jedno nadšené „bravóóó“ z úst renomovaných osobností, a tak sa pokúsim pripojiť nielen rozhovor, ale aj priblíženia takýchto chvíľ. Budú to však iba stručné obrázky...
Viac vám priblíži kniha Rozdané zostáva. Dnes si na stránkach môžete prečítať nepublikovaný rozhovor, ktorý vznikol pred rokom a ktorý predstavuje už zrelého cieľavedomého mladého muža.
Čas veľmi rýchle letí. Nedávno si stál na pódiách ako zázračné dieťa, už si dospelý muž. Ako teraz vnímaš svoju hru pred publikom? Zbadal si, že ťa už prijíma inak, než keď si bol čarovný chlapec so zázračnou hrou?
Keď som bol menší a keď som niekde zahral, tak sa to bralo ako nejaká rarita. Určite to bolo aj pre mňa pekné a určite to bolo aj v tom čase potrebné. Teraz, keď mám už dvadsať rokov, je to o niečom inom. Už nehrám ako atrakcia a nie je dôležité, koľko mám teraz rokov. Porovnávajú ma so všetkými ostatnými najlepšími huslistami na svete. Celkom mi to vyhovuje, pretože vždy som sa sem chcel dostať. Nechcem byť len jeden najlepší. Ale bol by som rád, keby som sa dostal do úplnej špičky, kde povedia: Áno, je to jeden z tých najlepších huslistov... Možno ich je desať na svete. V tej špičke sa už nedá povedať, kto je najlepší na svete. Tam už ide o to, aký štýl sa komu páči.
Dokážeš stále cvičiť a hrať s nadšením? Stále sa učíš všetko naspamäť?
Keď si chcem udržať formu, musím strašne veľa cvičiť. Teraz je to tak, že keď viem, že je predo mnou nejaký koncert, tak tri-štyri týždne musím na sebe „makať„, musím cvičiť... Cvičím najmä to, čo budem hrať, ale súčasne musím cvičiť aj nové veci, pretože si chcem urobiť nový repertoár. Stále je strašne veľa skladieb, ktoré som nezahral, ale jednoznačne si ich zahrať chcem. Všetky sólové veci musím hrať spamäti. Vyžaduje sa to u špičky. Všetci hrajú najväčšie koncerty bez nôt. Sú však veci, ktoré sa môžu, a aj sa majú hrať z nôt - virtuózne veci, koncerty s orchestrom, tie by sa mali hrať naspamäť, pretože úplná istota je veľmi dôležitá. No a moderné koncerty, ktoré majú štyridsať-päťdesiat minút, je veľmi ťažké nacvičiť, nie je to jednoduché. Aj svetový huslista Rachlin, môj spolužiak z triedy, to zo začiatku hrával z nôt.
Ako je možné naučiť sa celý koncert naspamäť? Musíš ovládať všetky nástroje? Je to ťažké?
Ťažko viem posúdiť, či je to ťažké. Odmalička som sa vedel rýchlo naučiť všetko naspamäť . Veľmi veľa som doma počúval nahrávky veľkých huslistov, ku ktorým som sa mohol dostať. Dva-trikrát som si to vypočul a už som to dielo vedel naspamäť.
Čím to je, že si to vieš tak úžasne zapamätať? Je to bežné aj u iných veľkých umelcov?
Asi to bežné nie je, pretože aj môj profesor a spolužiaci, ktorí sú fantastickí a patria už asi medzi najlepších huslistov sveta, sa často čudujú, že dokážem nacvičiť napríklad Čajkovského koncert, ktorý som hral a vyhral s ním aj na súťaži, tak rýchlo. Prvý raz som ho hral na koncerte a nacvičil som to za osem dní. Pracoval som na tom dvanásť hodín denne. Aj sám som chcel vedieť, za aký čas to zvládnem. No a za osem dní som to už dokázal zahrať na koncerte. Teraz to už nie je bežné, ale veľmi dôležité je, ako dlho to v hlave zostane.
A necítiš to potom ako príťaž, že máš svoj „hard disk„ preplnený hudbou?
Myslím si, že nie, že tam je ešte strašne, strašne veľa miesta, aspoň dúfam. Mám hudobné trio, s ktorým mám veľa koncertov, tam sa patrí, aby sa to hralo z nôt, ale všetci traja ovládame skladby naspamäť...
Vždy si hovoril, že hráš rád, že ťa to baví. Predsa ma zaujíma, či si neprežil nejakú krízu, nejaký vnútorný boj - či ideš správnym smerom, či to má zmysel obetovať sa hudbe do takých krajností...
Samozrejme, každý má v živote občas nejaké krízy. Mám už dvadsať rokov, tiež som niečo zažil, nedá sa však povedať, že to boli krízy. Ne-
uvažoval som o tom, či to je správne, čo robím, lebo o tom som presvedčený stále, robí mi to veľkú radosť. Keď idem na javisko, je to pre mňa ten najlepší pocit, čo môže byť, že môžem zahrať niečo pre ľudí... Je to pre mňa ten správny pocit. Ale keď som videl napríklad Rachlina, s ktorým sa vidím možno dva razy za rok (má sto, stodvadsať koncertov za rok)... tak som videl, aký je strašne vyčerpaný, ako nemá čas ani na kamarátov, stále je vlastne sám, na cestách, v hoteloch. Perfektne je o neho postarané, ale je to neuveriteľne náročné. Všade hrať iný repertoár, skúšať, všade sú iné podmienky. Jeden deň hrá v Japonsku a o dva–tri dni je už v Európe... Celý život sa to takto robiť nedá. Sám som to zažil, že som mal v jednom mesiaci veľmi veľa koncertov... Bol to zvláštny pocit. Zahral som pre dvetisícpäťsto ľudí v sále, kde sú reflektory, potlesk, úspech, prídu za mnou ľudia, všetko je veľmi pekné... Ale potom prichádza iný čas - naraz sa idete sám najesť, ráno zasa musíte zavčasu vstať, naraňajkovať sa, ísť cvičiť a potom zas odletieť niekam preč... Samozrejme, nie je to jednoduché. Ale ja som to vždy chcel a minimálne si to chcem vyskúšať aspoň na rok, dva, aby som potom mohol povedať: áno, ja som tam bol v tej špičke, a zhodnotiť to: Až tak sa mi nepáčilo na tom poste, chcem mať viac súkromný život..., alebo sa rozhodnúť pokračovať. Jednoducho – chcem mať možnosť sám sa rozhodnúť, ako ďalej...
Máš vo Viedni nejakého blízkeho človeka, s ktorým sa vieš naladiť na jednu strunu?
Určite je pre mňa veľmi dôležité naše trio. Veľmi si rozumieme, najmä s Milanom si veľmi, veľmi dobre rozumieme. Stretávame sa každý deň, o všetkom hovoríme. Vo Viedni mám ešte dvoch-troch dobrých kamarátov... Nemám ich veľa, ale s tými, ktorých mám, si veľmi dobre rozumiem.
A kamarátka?
No... mal som trojročný vzťah a cez leto sme sa dohodli, že nebudeme spolu. Nejako sme si spolu prestali rozumieť... Určite však ani sami ešte nevieme, čo a ako bude ďalej...
Máš obrovský talent, ktorý sa stále rozvíja. Okrem všetkého, čím môžeš ty k tomu prispieť, vždy si bol limitovaný nástrojom, na ktorom hráš. Tvoja virtuozita predsa vynikne najmä na vynikajúcich husliach! Dočkal si sa ich? Zažil si už to súznenie svojho talentu a talentu toho, kto ich vytvoril? Aký je to pocit?
Naozaj je veľmi ťažké zohnať tri-štyri milióny eur... Tie najlepšie nástroje nemôže vlastniť človek sám. Väčšinou je to tak, že banky alebo firmy, ktoré sú veľmi bohaté, investujú do kúpy drahých nástrojov, pretože sú to fantastické investície. Starých nástrojov je čoraz menej, ich ceny stúpajú... Tí, ktorí ich vlastnia, ich potom požičiavajú domácim umelcom. Na Slovensku žiadny takýto nástroj nie je, ani sa nedajú u nás také peniaze zohnať. Momentálne mám jeden výborný moderný nástroj, s ktorým som spokojný. Je od kamaráta, ktorý robí vo firme, ktorá mi husle požičiavala. Urobil vynikajúci moderný nástroj, kópiu starých talianskych huslí, som s ním veľmi spokojný. Nie je to originál. Ale myslím si, že za tú sumu, za ktorú by som ho mohol kúpiť, aj keď nie je malá, je to to najlepšie, čo momentálne môžem získať.
Iste je rozdiel, keď hráš na súťažiach alebo na koncertoch. Kde hráš radšej?
Určite na koncertoch. Na súťažiach je prítomný silný pocit zodpovednosti. Ale určite všetko závisí od prípravy. Keď viem, čo viem, tak vždy je to potom také, aké si to predstavujem. Aj na súťaže sa snažím ísť s pocitom, že je to koncert. Musí tam byť aj porota, no to sú tiež ľudia, takže väčšinou aj na súťažiach hrám normálne - tak ako na koncerte. Pre mňa je dôležité, ako ma prijme publikum.
Cítiš sa už byť profesionálom? Čo to pre teba znamená?
Vždy som sa ním snažil byť, takže si myslím, že som. Mne samému je to ťažké posúdiť. Ale keď to mám brať z pohľadu, že sa venujem len hre, že to je pre mňa podstatné, tak asi áno. A budem to robiť určite aj ďalej. Snažil som sa vždy všetko na to zamerať.
Kedysi si hovoril, že hráš, lebo to máš rád, lebo máš rád hudbu. Ako to vnímaš teraz po skúsenostiach, ktoré si s ňou zažil?
Inak by som to nerobil, keby to tak nebolo. Hudba ma ovplyvňuje k životu a môj život zas ovplyvňuje hudbu. Je samozrejmé, že všetko, čo zažijem, sa snažím dať do hudby. Aspoň si myslím, že keď som už čosi zažil, a ešte určite toho veľa zažijem, tak viem hudbu lepšie pochopiť, a teda aj tlmočiť.
Keď si bol malý a častejšie som ťa počúvala hrať, mala som pocit, že cez hudbu sa niekam strácaš. Je hudba tým pomyselným štvrtým rozmerom žitia, do ktorého môžu len vyvolení? Vnímaš hudbu ako svet, ako priestor, ktorý možno objaviť, do ktorého možno prechádzať akoby cez neviditeľnú stenu a tebe je kľúčom k tomu zvuk huslí, vďaka ktorému ho môžeš po-otvoriť aj pre iných?
Určite sa to nepodarí vždy. Ale keď sa snažím o to, aby to bolo vždy také, ako si to ja predstavujem a chcem sa priblížiť k ideálu, niekedy sa to tak podarí, že zabudnem, kde som... Je to neuveriteľné a ťažko sa to dá vyjadriť slovami. Je to veľmi zvláštny pocit, nikde inde som to doteraz nezažil. Nikdy sa mi to nepodarilo na skúške, vždy iba keď hrám na koncerte a keď je úžasná atmosféra, publikum...
Stávaš sa svetobežníkom. Aké miesto má v zozname tvojich životných hodnôt Slovensko, rodný Turiec, Vrútky?
Sú pre mňa najdôležitejšie a vždy to tak aj zostane.
Myslíš si, že máš dosť síl na to, čo chceš dosiahnuť? Už poznáš, z vlastnej skúsenosti, čo znamená byť najlepší.
Potrebujem k tomu určite veľa ľudí. Ale najdôležitejšie je, aby som mal tú silu sám. Až potom mi ostatní ľudia môžu k tomu dopomôcť. No bez toho, aby som to sám stopercentne chcel a aby som to sám aj dokázal, sa to nemôže podariť.
Mnoho ľudí dnes hovorí, že žijú zo dňa na deň, bez perspektívy. To určite nie je tvoj prípad. Vieš si predstaviť svoju budúcnosť? Nebojíš sa jej? Čo máš pred sebou? Čo chceš dosiahnuť? Kam až chceš dôjsť?
Už som to hovorieval aj dávno, teraz to vidím zreteľnejšie. Keby som vedel, že môj kalendár 2008 je úplne plný, tak asi by som bol dosť šťastný, možno na jednej strane. No možno na druhej strane by som hovoril, že to bude tvrdý rok, ťažký... Ale určite to chcem.
Prídeš niekedy znova hrať na Slovensko? Do Vrútok?
Určite. Ale musím povedať, že tu mám niekedy väčší stres. Ľudia ma poznajú a čakajú, či budem zas lepší, čím sa ešte predstavím, či som sa rozvinul ďalej a či mi Viedeň niečo dala... Mám pocit, že tu chcem vždy zahrať najlepšie. Snažím sa o to, aby som bol stále lepším. Cvičím, hrám a dúfam, že sa mi podarí dosiahnuť veľa a dostať sa dosť ďaleko, ale vždy sa sem budem rád vracať...

Skryť Vypnúť reklamu


Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zodpovedné podnikanie je témou aj pre slovenské spoločnosti
  2. Počúvaním hluku chránime váš sluch
  3. Ako vybrať AKU reťazovú pílu
  4. Bývanie v meste predlžuje život
  5. Rozbiehať biznis v čase korony? Ide to
  6. Slovensko spoznalo najlepšie farmy minulého roka
  7. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi
  8. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  9. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  10. Koronakríza: Ako vyzerá jeden deň operátorky infolinky?
  1. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  2. Počúvaním hluku chránime váš sluch
  3. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi
  4. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  5. Tipy na cenovo výhodné vianočné darčeky, ktoré aj potešia
  6. Bývanie v meste predlžuje život
  7. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi
  8. Slovensko spoznalo najlepšie farmy minulého roka
  9. Fakty o batériách, ktoré ste nevedeli
  10. Zodpovedné podnikanie je témou aj pre slovenské spoločnosti
  1. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 28 051
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 21 338
  3. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 13 702
  4. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 12 606
  5. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 328
  6. Mercedes-Benz opäť nadizajnoval budúcnosť 8 088
  7. Spájame Slovensko - 4 nové expresné autobusové linky 7 997
  8. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 7 931
  9. Čo ovplyvňuje chuť kačacieho mäsa? Tieto dve veci 7 658
  10. Nástrahy online vyučovania, o ktorých sa nehovorí 7 456
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Tréner Mosnár: Proti Žiline musíme ísť na sto percent

V piatom zápase sezóny stratil Martin prvé body. Aktuálne našich najviac tlačí topánka na pozícii obrancov. V piatok na Turčanov čaká derby proti Žiline.

Spišská Nová Ves nám pripravila prvú prehru v sezóne.

Ocenili kroniku mesta Martin, je vzorom aj pre iné mestá

V kronike by mali byť podľa kronikárky mesta Martin Kataríny Tomášovej zaznamenané všetky významné momenty v živote mesta.

Kronilu mesta Martin vedie Katarína Tomášová.

Vzdelávať namiesto zaúčať

Spoločnosť VIENA INTERNATIONAL s.r.o. sa pokúsila rozbehnúť odvážny projekt.

Školiace stredisko spoločnosti VIENA INTERNATIONAL s.r.o.

Samo Hlavaj môže skompletizovať šampionátový hetrik

Slovenská reprezentačná dvadsiatka sa na juniorský svetový šampionát bude pripravovať v izolovanom kempe vo Zvolene. Pozvánku dostal i brankár Samuel Hlavaj.

Zverenci Róberta Petrovického odštartujú prípravu na šampionát počas posledného novembrového dňa.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Tragická nehoda si vyžiadala jeden život

Pri nehode v meste Šaštín-Stráže jeden človek zomrel a traja sa zranili

Po požiari: Vôbec neviem, ale čo už, stalo sa

Zadné stavy domu zhoreli. Požiar likvidovalo päť profesionálnych a 21 dobrovoľných hasičov. Na boj s plameňmi použili zhruba 63-tisíc litrov vody.

Už ste čítali?