Komunálne voľby rozdelili Kaľamenovú na dva nezmieriteľné tábory
Prednedávnom sme našli v našej redakčnej pošte zaujímavý list, ktorý nám napísal 71-ročný Blažej Gíreth z Kaľamenovej, malej dedinky neďaleko Slovenského Pravna. Veľmi ho rozhorčilo konanie starostu Miloslava Kubíka, ktorý niekoľko dní pred decembrovými komunálnymi voľbami prihlásil na trvalý pobyt desať nových ľudí s právom voliť, čím podľa Blažeja Gíretha starosta nevhodným spôsobom ovplyvnil konečné výsledky volieb.
V Kaľamenovej sa totiž o richtársku stoličku uchádzali dvaja kandidáti. 70-ročný Miloslav Kubík, starosta obce, a 32-ročná Martina Čičmancová, mimochodom pracovníčka obecného úradu. Účasť na voľbách bola mimoriadne vysoká, zo 68 voličov sa k volebnej urne dostavilo 64 občanov, čo predstavuje 94,11 %. V Turci sme väčšiu volebnú účasť nezaregistrovali. Výsledky boli veľmi tesné, Miloslav Kubík (ĽS-HZDS) získal tridsaťštyri hlasov, Martina Čičmancová (ANO) rovných tridsať.
Všetko by bolo možno v poriadku, keby o výsledku volieb nerozhodli ľudia, ktorí boli do Kaľamenovej na trvalý pobyt prihlásení doslova na poslednú chvíľu. Blažej Gíreth je presvedčený, že starosta konal prinajmenšom nemorálne, neľudsky a hlavne sebecky. „Človek, ktorý vyhrá voľby takýmto spôsobom, jednoznačne stratil moju dôveru. Miloslav Kubík bol mojím kamarátom, mrzí ma, že po morálnej stránke klesol tak hlboko. Verte mi, že sa po týchto voľbách cítim ako obyvateľ Kuby alebo Bieloruska, kde voľby sú len obyčajnou fraškou. Dúfam však v spravodlivosť, preto sme na Ústavný súd SR podali sťažnosť proti konaniu starostu,„ uvádza v liste, ktorý máme v redakcii, Blažej Gíreth.
Je celkom logické, že sme po Novom roku do Kaľamenovej vycestovali. Najprv sme sa stretli s Martinou Čičmancovou, ktorá v richtárskych voľbách ťahala za kratší koniec. „Na funkciu starostky som kandidovala aj pred štyrmi rokmi. Aj vtedy starosta niekoľko týždňov pred voľbami na trvalý pobyt prihlásil niekoľko občanov, asi polovica z nich sa neskôr odhlásila. Pred štyrmi rokmi som však prehrala výraznejším rozdielom, nemalo zmysel púšťať sa do nejakých protestov,„ uviedla nám 32-ročná pracovníčka obecného úradu, ktorá sa o funkciu starostky rozhodla opätovne uchádzať aj v roku 2006. „Oslovilo ma viacero ľudí, najmä z mladšej generácie, aby som opäť kandidovala. Obec podľa niektorých občanov potrebovala zmenu.„
Martina Čičmancová informovala starostu o svojom úmysle kandidovať na starostku asi tri dni pred uzavretím možnosti podať kandidačné listiny. „Starostu to prekvapilo, zrejme sa ho dotklo, že som ho o svojom úmysle neinformovala skôr. Možno aj to ho nakoniec doviedlo k tomu, že začal na trvalý pobyt prihlasovať občanov.„ Martina Čičmancová napriek tomu, že má v obci okrem iného na starosti aj evidenciu obyvateľstva, o nových prírastkoch nič netušila. Prvého decembra mala zahlásiť na Obvodný úrad v Martine počet voličov. Bola v tom, že ich je 58. Starosta však ráno prišiel s prihlasovacími kartami a počet obyvateľov sa tak zvýšil o desať. Argumentoval údajne tým, že títo ľudia budú v obci trvalo žiť. Zatiaľ sa tak nestalo, okrem jednej panej, ostatní tu však chodia len na víkendy. Zarážajúca je aj skutočnosť, že medzi prihlásenými občanmi sú aj niektorí rodinní príslušníci starostu. „Všetko zrejme prebehlo zákonnou cestou, ale morálka dostala poriadnu facku. Osobne ma takéto konanie starostu sklamalo, vnímam to ako podraz voči občanom, ktorí tu trvalo žijú,„ mieni Martina Čičmancová.
Rozruch v obci nastal hneď po oznámení výsledkov volieb, dedina sa začala výrazným spôsobom polarizovať. Vytvorili sa dva nezmieriteľné tábory, vzťahy medzi ľuďmi sa začali zhoršovať. Voliči Martiny Čičmancovej sa nevedel zmieriť so skutočnosťou, že ich favoritka prehrala vo voľbách takýmto spôsobom. „Ľudia začali za mnou chodiť s tým, že to takto nemôžeme nechať. Aj preto sme sa rozhodli v zákonnej lehote – čiže do desiatich dní od uskutočnenia volieb - podať sťažnosť na Ústavný súd. Zatiaľ nám z Košíc neprišlo žiadne vyrozumenie, čakáme na to, ako Ústavný súd rozhodne.„
Pikantné na celej tejto situácii je aj to, že Martina Čičmancová kandidovala aj na poslankyňu obecného zastupiteľstva. Občania jej vyjadrili dôveru, medzi ostatnými kandidátmi si „vybojovala„ druhé miesto. „Poslaneckého mandátu som sa však vzdala. Musela som, lebo inak by som podľa príslušného zákona nemohla pracovať na obecnom úrade. Mala som obavy, či ma starosta neprepustí, ale sľúbil mi, že tak neurobí, pretože na to nevidí žiadny dôvod.„ Martina Čičmancová si veľmi želá, aby sa situácia v obci upokojila. Podľa nej sa tak stane, keď bude známe rozhodnutie Ústavného súdu. „Je predsa nenormálne, aby sa ľudia, ktorí sa predtým pravidelne navštevovali, sa zrazu prestali medzi sebou rozprávať. Verím, že sa časom v dedine situácia upokojí, záleží mi na tom.„
Boli sme aj za staronovým starostom obce Kaľamenová Miloslavom Kubíkom. Opätovne sa rozhodol o post starostu uchádzať najmä preto, lebo sa zdalo, že v obci nikto iný o túto funkciu nemá záujem. Niekoľkokrát sa na to údajne pýtal aj Martiny Čičmancovej, tá sa však k tomu nevyjadrovala. Aj preto ho prekvapilo, že sa nakoniec do boja o richtársku stoličku pustila. „Keby mi to oznámila skôr, určite by som už nekandidoval a snažil by som sa jej pomáhať. Neskôr som tiež rozmýšľal o tom, že svoju kandidatúru stiahnem, ale ľudia za mnou chodili, aby som to nerobil. Navyše sa v obci proti mne rozpútala špinavá kampaň, ktorá ma vo viacerých prípadoch urážala. Bol som obviňovaný z rôznych špinavostí. Aj preto som z volebného boja neustúpil.„
Prirodzene, že starostu sme sa pýtali najmä na prírastok obyvateľov, ktorý sa v Kaľamenovej už so železnou pravidelnosťou objavuje pred voľbami. „Na svojom postupe nevidím nič nezákonné. Ľudia prejavili záujem prihlásiť sa na trvalý pobyt v našej obci, ja som im v tom predsa nemohol brániť. Ja som za nikým nebol, nikoho som nepresviedčal, aby sa u nás na trvalý pobyt prihlásil,„ argumentuje Miloslav Kubík. Odmieta podozrenia, ktoré ho obviňujú z podvodu. Trvá na tom, že si plnil len svoje povinnosti. „Mrzí ma, že sa situácia v obci vyhrotila, predpokladám, že sa to nakoniec upokojí.„
