Martin – eťa v Martine, ktorý je odborníkom na mykológiu. Aj on potvrdil, že doterajší priebeh zimy je, čo sa týka podmienok pre rast viacerých druhov húb, rekordná. Treba pripomenúť, že zbierame iba plodnice húb, a podhubie žije ďalej, dokonca prežije aj človeka, lebo podľa zistení vedcov sa dožíva aj viac než 250 rokov.
„Huby potrebujú na rast vhodnú teplotu a vlhkosť. Pred dvoma rokmi rástli 23. decembra pri Lipovci suchohríby. Minulý rok som pred Silvestrom dostal od jednej Martinčanky plnú tašku pôvabníc, ktoré nazbierala pod amfiteátrom. Bála sa ich jesť, aj keď som jej povedal, že ide o jedlé huby. Časť z nich som si nechal a zvyšok som rozdal kolegom. Pôvabnice môžu rásť, aj keď napadne vrstvička snehu. V tomto čase jedovaté huby nerastú, iba jedlé. Pred Vianocami som si chcel nazbierať uchovce bazové. Je to huba, bez ktorej Japonci nevedia nič uvariť, aj keď je bez chuti. V Turci rastie v zime napríklad v Jahodníckych hájoch,“ povedal nám Vladimír Straka.
Typickou turčianskou zimnou jedlou hubou sú hlivy, ktoré sú dokonca ľudskému zdraviu veľmi prospešné. V zime rastú v Turci aj drevokazné sírovce, niektoré čírovky a peniazovky maslové, ktorých môže byť na niektorých miestach aj v týchto dňoch plná hora. Spomínané pôvabnice dvojfarebné a fialové rastú obyčajne na okraji lesa a na zasneženej pôde vyrastie napríklad strmuľka inovaťová. Pri desaťstupňovom mraze zamrznú všetky plodnice húb a cez zimu už viac nevyrastú. Žiaľ, hríby smrekové potrebujú pre rast teplotu 14 až 16 stupňov Celzia, takže tie ani napriek nadpriemerne teplému januáru v turčianskych lesoch nenájdeme. Podobne je to aj hríbmi dubovými. „Môj známy polieval hríby na mieste, kde ich predtým zbieral, deväťdesiatimi litrami teplej vody, ale nepomohlo to. Nerastú,“ dodal Vladimír Straka.
Známy hubár Jaroslav Mališ, vedúci Lesnej správy Lesov Slovenskej republiky v Turčianskych Tepliciach, nám povedal, že aj v hornoturčianskych lesoch rastú menej známe druhy húb. Veľa je najmä pôvabníc, ale tie, až na výnimky, hubári nezbierajú.