Nedeľa, 24. január, 2021 | Meniny má TimotejKrížovkyKrížovky

Rébus nemá ideálne riešenie

Likvidácia odpadu sa všeobecne ukazuje byť zložitejším problémom, ako sa na prvý pohľad zdá. Ani v Turci sa odpad nelikviduje, ale len odkladá na skládky. V turčianskej metropole sa využívajú tri možnosti nakladania s odpadom. Ide o kompostovanie (kompo

Likvidácia odpadu sa všeobecne ukazuje byť zložitejším problémom, ako sa na prvý pohľad zdá. Ani v Turci sa odpad nelikviduje, ale len odkladá na skládky. V turčianskej metropole sa využívajú tri možnosti nakladania s odpadom. Ide o kompostovanie (kompostáreň by sa mala budovať), recyklovanie a separácia. Ako nám povedal Vladimír Povoda z martinského Mestského úradu, odborný tím Kovoprojekty Bratislava, ktorá má na riešenie odpadového hospodárstva certifikáciu, pri spracovaní koncepcie odpadového hospodárstva v Martine vypracoval hlavné zásady pre smerovanie mesta, ale aj celého dolného Turca v tejto oblasti. V koncepcii sa hovorí aj o tom, že by sa mesto už malo vážne zaoberať nie skladovaním, ale likvidáciou odpadu.
„Koncepcia odpadového hospodárstva“, hovorí Vladimír Povoda, „bola v jeseni minulého roku schválená v mestskom zastupiteľstve. Mestský parlament súhlasil s koncepciou založenou na kompostovaní, recyklovaní a separácii odpadu. K možnosti likvidácie odpadu sa poslanci postavili zdržanlivo a trvali na skladovaní odpadu.“
Mnohí tvrdia, že parlament sa zachoval rozumne, ale rovnako existujú aj názory, že prijal krátkozraké rozhodnutie, ktoré riešenie problému likvidácie odpadu v Martine odsúva o niekoľko rokov. Mali totiž aj informácie o možnosti budovania zariadenia na plazmové spaľovanie odpadu, no uznesením 149/06 tento zámer neschválili. Bývalý primátor mesta Stanislav Bernát toto uznesenie pozastavil a ako nám povedal, urobil tak preto, lebo ním bolo znevýhodnené mesto. Podľa neho skôr či neskôr bude radnica i občania postavení pred úlohu nielen separovať, ale aj likvidovať odpad. A podľa neho výstavba plazmovej splynovne pri zachovaní všetkých ekologických parametrov by bola pre mesto výhodná. Kým napríklad dnes skladovanie odpadu na skládke stojí asi 1 500 korún za tonu, pri tomto riešení by sa finančná náročnosť nakladania s odpadom znížila takmer o polovicu. Pritom viac ako miliardová investícia by mesto nič nestála. „Svojím postojom k problému a k uzneseniu, ktoré bolo nevýhodné pre mesto, som len zo svojej pozície primátora obhajoval jeho záujmy, a to aj napriek tomu, že mi takýto postoj vo volebnej kampani poškodil,“ povedal nám Stanislav Bernát.
Zo skládky rastie kopec
Na martinskej skládke je teraz viac ako 300 tisíc ton odpadu. Bola vybudovaná v rokoch 1994 - 1995 a rozširovaná tak, aby mesto na nej mohlo ukladať odpad v horizonte štvrťstoročia. Výhodou skládky bolo, že jej niekdajšia teheľňa ťažbou hliny budovala predpolie na rozširovanie. Dnes je to inak. Hlina sa ťaží minimálne, hoci, podľa slov Vladimíra Povodu, sa predpokladalo, že za desať-pätnásť rokov tehelňa vyťaží ďalších takmer 500 tisíc kubíkov a vznikne nový priestor na ukladanie odpadu. No situácia je už taká, že odpad sa pomaly prestane odkladať do jamy, ale treba ho navršovať a čo nevidieť príde na rad ďalší spôsob ukladania odpadu, tzv. hrobľové skládkovanie.
„Problém už nie je len v tom, že zo skládky sa stáva navŕšený kopec, ale že nik dnes nevie predpovedať, čo táto skládka „urobí“ v priebehu ďalších
15-20 rokov. Už dnes tam registrujeme skládkové plyny a začínajú sa vyskytovať vo veľkom množstve. Samozrejme, spôsob i technológia, akým sa dajú plyny odstrániť, existuje, ale nedá sa použiť na celý objem skládkových plynov. Z nedefinovaných chemických reakcií sa uvoľňujú plyny aj toxíny, prebiehajú tu nekoordinované, neriadené procesy, ktoré nevieme ovplyvňovať,“ tvrdí Vladimír Povoda. Ďalším problémom je voda. Skládka nie je odvodnená. Keď do nej naprší, treba ju odčerpávať a vodu odvážať do čistiarne odpadových vôd. Na súčasnú skládku ukladá ročne celý Turiec asi 35 tisíc ton odpadu a ukazuje sa, že takéto uskladňovanie odpadu nie je perspektívne.
Návrh: nie spaľovať, ale splynovať
Posunom dopredu, podľa viacerých odborníkov, by mala byť likvidácia odpadu. Pred viac ako desiatimi rokmi – v prvom volebnom období po novembrovej revolúcii, sa už nahlas hovorilo o tom, že by sa v Turci mala vybudovať spaľovňa. Vtedy išlo o nebezpečný odpad. Vyvolalo to obrovskú búrku nevôle, a tak v turčianskej kotline nevyrástli nové komíny. Po rokoch je tu ale možnosť využiť novú technológiu, tentoraz nie spaľovania odpadu, ale plazmového splyňovania. Začalo sa o nej uvažovať na sklonku minulého volebného obdobia a malo ísť o zariadenie na splynovanie asi 50 tisíc ton odpadu ročne.
Práve toto množstvo odpadu (Martin a ani Turiec ho nevyprodukuje) vyvolalo obavy, na základe ktorých mestské zastupiteľstvo túto iniciatívu stoplo, čo vyjadrilo aj v spomínanom uznesení číslo 149/06. Vladimír Povoda: „Technológia plazmového splynovania, podotýkam, nie spaľovania, je jedna zo špičkových technológií. V nej sme videli perspektívu pre likvidáciu odpadu z celého Turca, ale aj za postupného likvidovania odpadu zo súčasnej skládky. Kapacita splynovne by bola využitá aj bez dovozu odpadu. Vychádzalo nám, že by sme v horizonte 10 - 15 rokov dokázali zlikvidovať starú skládku, a tým zlikvidovať aj obrovské ekologické bremeno, ktoré už predstavuje. Aj preto sa uvažovalo s tým, že by splynovňa bola situovaná do priestorov starej teheľne, blízko pôvodnej skládky. Táto technológia je navyše schopná vyrábať použiteľný plyn, ktorý má parametre zemného plynu a uvažovalo sa s tým, že by sa plyn ako produkt spaľovania používal v teplárni na vykurovanie kotlov, čím by sa na druhej strane odbúrali pevné palivá. Toto bol hlavný zámer pre budovania plazmovej splynovne. Kapacitu splynovne nad rámec súčasného vytvárania odpadu v Turci by mesto využívalo na likvidáciu odpadu zo súčasnej skládky a nie na to, aby sa do Turca dovážal odpad z iných regiónov.“
Nový zákon
sprísni kritériá
V horizonte jedného-dvoch rokov by sa mal na Slovensku pripraviť nový zákon o odpadoch. Údajne sa má v ňom hovoriť o tom, že od roku 2012 už nebude možné odpad ukladať na skládkach. Preto treba hľadať spôsob na jeho likvidáciu. Vladimír Povoda potvrdzuje, že práve toto bol základný podnet, kvôli ktorému sa začalo nahlas uvažovať o projekte výstavby splynovne a kvôli ktorému mesto začalo komunikovať s firmou ponúkajúcou takúto technológiu. Malo ísť o investíciu vo výške miliardy korún, pričom tí, čo ju ponúkali, mali garantovať, že prostriedky získajú z Európskej únie, čo znamená, že mesto by táto investícia nemala stáť nič. „Našou podmienkou bolo, aby kapacita plazmového reaktora nebola vyššia ako 50 tisíc ton ročne, pričom my sme zasa garantovali, že toto množstvo dodáme z doma vyprodukovaných zdrojov.“
Záležitosti okolo vybudovania splynovne odpadu v Martine utíchli. Veci zastali na obavách ľudí, ktorí túto technológiu stotožňujú so spaľovaním. Pritom, podobné technológie sa aj v Turci používajú už viac ako 30 rokov. Ako nám povedal Vladimír Povoda, jednu podobnú technológiu pred rokmi pomáhal zabudovávať ešte ako pracovník investičného oddelenia v bývalých ZŤS. Malo ísť o indukčnú uhlíkovú pec na tankové veže. „Táto technológia sa v strojárňach využívala na oblúkové tavenie bez uzavretia procesu. V prípade plazmového splynovania by išlo, pochopiteľne, o uzavretý proces. Nové je akurát to, že v plazmových reaktoroch sa dá dosahovať teplota až 5 000 stupňov,“ tvrdí Vladimír Povoda.
Podľa neho bude skôr či neskôr treba nájsť rozumný kompromis. Lebo, ak sa to nebude riešiť teraz, problém si nás počká a či budeme chcieť, alebo nie, budeme musieť hľadať technológie na likvidáciu odpadu. Nás zaujímalo, aký názor na problematiku má nový primátor Martina Andrej Hrnčiar. Povedal nám, že sa stotožňuje s tým, že tento problém treba riešiť, ale zároveň si nemyslí, že by sa mal riešiť práve výstavbou splynovne v Turci. „Viem si predstaviť naše mesto ako centrum turistického ruchu, ale neviem si predstaviť, ako by sa táto vízia stotožňovala s predstavou, že by tu mala byť postavená spaľovňa. Rozhodne sa o tom ešte bude diskutovať aj s poslancami. Z predvolebnej komunikácie s voličmi som ale nadobudol presvedčenie, že občania tohto regiónu nie sú naklonení myšlienke realizovať spaľovňu v Turci.“

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Operatívny lízing zmierni dopady krízy na váš biznis
  2. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  3. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  4. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  5. Hygge ako životný štýl
  6. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  7. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  8. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  9. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  10. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 40 968
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 38 958
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 12 268
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 10 035
  5. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 9 153
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 9 132
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 456
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 255
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 063
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 956
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

V Nolčove prebieha testovanie len dnes.

V Nolčove a na Vrícku prebieha testovanie hladko.

46m
Karol Bayer, vedúci Odboru krízového riadenia Okresného úradu Martin.

Povzbudivé čísla v regióne sa ešte môžu meniť.

3 h
Počas osláv majstrovského titulu v roku 2010 spolu s Dominikom Hašekom. V pozadí vidno aj Radovana Somíka.

Skúsený útočník Rastislav Špirko chce pomôcť materskému klubu k vytúženému postupu do extraligy. V rozhovore potvrdil, že o možnej spolupráci sa v lete bavil aj so Žilinčanmi a tiež sme sa dozvedeli, aké to je sedieť v kabíne s Dominikom Hašekom či lietať ruským strojom JAK.

5 h
Odberový tím v Turčianskych Tepliciach.

K sedemnástej hodine otestovali 630 osôb, všetci si v obálkach našli negatívny výsledok.

20 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Polícia prenasledovala auto z Oravy až na Liptov. Komjatnou už vodič neprešiel.

23 h

Pozitivita je zatiaľ nízka.

19 h

Na Kysuciach pokračuje celoplošné testovanie.

18 h

Situácia v Žiline je po otvorení odberových miest pokojná.

23. jan

Už ste čítali?