Pondelok, 18. január, 2021 | Meniny má BohdanaKrížovkyKrížovky
MAJSTER EURÓPY VO VÁBENÍ JELEŇOV SI NAJVIAC POCHUTÍ NA JELENÍCH STEAKOCH A DIVIAČOM PERKELTE SVOJEJ MANŽELKY

Prilákaný chutným jedlom

Horno štubňana Róberta Štanceľa poznajú Turčania ako vychýreného vábiča jeleňov a člena poľovníckeho združenia Voda. Na piatich ročníkoch celoslovenskej súťaže vo vábení skončil raz druhý a dva razy tretí a okrem toho získal päť titulov slovenského šampi

óna. V septembri tohto roku bude v Svätom Antole obhajovať titul európskeho šampióna, ktorý získal vo februári roku 2006.
„Jeleňov som sa naučil vábiť sám, najmä v prírode. Do poľovníctva ma pred dvadsiatimi rokmi začal zasväcovať môj otec. Samozrejme, ukázal mi aj, ako sa vábia jelene, ale najviac som sa naučil, keď som si vzal roh, počúval zver a napodobňoval som zvuky, ktoré vydáva. Niečo o vábení som sa dozvedel aj od môjho svokra Vladimíra Kaderku. Toto umenie sa ale nedá naučiť niekde v obývačke, iba v lese. K poľovníctvu patrí aj hra na lesnicu, ktorou sa dávajú na poľovačke povely a dotvára to jej atmosféru. Naučil som sa aj to a moje zamestnanie tiež súvisí s poľovníctvom a prírodou. Pracujem ako strážca zveri v súkromnom revíri pri Kremnici. K mojím povinnostiam patrí najmä prikrmovanie a sledovanie zveri,“ povedal nám o sebe Róbert Štanceľ.
Stokilometrové jelenie potulky
O poľovačke sa v súčasnosti veľa hovorí ako o záľube bohatých. Keďže každé poľovnícke združenie potrebuje peniaze, lov má aj svoj komerčný rozmer. Treba sa rozhodnúť, koľko zveri treba uloviť, koľko si za ňu lovci zaplatia a podobne. „Hostia, ktorí si za lov zaplatia, lovia najčastejšie jelene, niekedy aj medvede. Občas sa stane, že strelec nemá šťastie a neuloví nič, inokedy sa mu podarí uloviť dva až tri jelene. Samozrejme, dodržanie zásad chovu a vyradenia zveri z neho záleží na mne. Lov je iba vrcholom poľovníckej práce,“ vysvetľoval Róbert Štanceľ.
Zaujímalo nás tiež, ako zistí, koľko a akej zveri sa nachádza v jeho revíri. Veď zver migruje z jedného revíru do druhého. Sčítanie zveri sa robí v marci, ale prebieha aj celoročne. „Viem, aké čriedy a zvieratá v mojom revíri žijú. Vlani v ňom bolo sto kusov vysokej zveri. Rozoznám ich aj podľa hlasu, lebo nevydávajú rovnaké zvuky. Niektoré jelene ručia bojazlivo, iné podráždene. Inak sa prejavuje jeleň, ktorý sa zdržiava pri laniach, inak ten, ktorý je bez nich a snaží sa ich získať. Keď sa jednotlivé zvuky opakujú, viem, že ide o tie isté jelene. Stanovište alebo rujovisko jeleňov sa dá vystopovať za niekoľko dní alebo týždňov. U diviačej zveri je to horšie, lebo oveľa viac migruje. Zistili sme, že aj niektoré jelene prejdú viac ako sto kilometrov. Kolegovia zo Zvolena dali jednému z jeleňov obojok v Hronskej Dúbrave a postupne prešiel až do lokality za Bojnickým zámkom. Videl som ho aj Turci. Popod Skalkou prešiel nad Turček a pri Hornej Štubni sa pásol celé leto,“ pokračoval Róbert Štanceľ.
Múdry lovec urobil najviac chýb
Jednou z jeho úloh patrí sprevádzať hosťujúcich lovcov a navábiť im zver. Minulý rok zažil Róbert Štanceľ pritom s jedným hostí humornú príhodu. Najskôr sa predstavili, podali si ruky, ale lovec pravdepodobne prepočul Robovo priezvisko a netušil, že má pred sebou majstra vo vábení jelenej zveri. Začal ho poúčať, a tak dostal odporučenie: „Vy sa starajte, aby ste mali v poriadku flintu a ak bude jeleň, ktorého vyhľadám, výradový, budete naňho strieľať.“ Medzitým lovcovi ukázal roh na vábenie. Ten začal majstra Európy poúčať, že nie je dobrý. Róbert nechal reči bez povšimnutia. Do leta prišli autom, odstavili ho. Lovcovi povedal, že pospia na posede a presunuli sa húštinou približne dvesto metrov do hory. Hornoštubňan skúsil prieskumné vábenie. „Nechcel som jelene dráždiť, ale zaručal som, aby ma počuli. Hosť mi povedal, že som zaručal zle. Vraj sa to tak nerobí. Povedal som mu, že ja ručím takto a každý má svoj spôsob, akým to robí. Pomrnkával som ďalej, aby som zistil, či nie je blízko nás nejaký jeleň a lovec ma stále poučoval. Už som mu nehovoril nič, prišli sme na posed, kde sme si nechali veci, a odišli sme k rúbanisku, kadiaľ jelene podvečer prechádzajú na pašu. Znova som zaručal a znova som počul, že to robím zle. Potom sa ma opýtal: „Bol si v Nitre, na súťaži vo vábení jeleňov? Keďže som túto súťaž vyhral, prikývol som. „A počul si Štanceľa, ako ručí?“ pokračoval lovec. „Počul som ho, ale nie každý môže ručať ako on,“ odpovedal som mu. „Tak sa aspoň snaž ručať ako on,“ dodal lovec. Potom som ho nechal ešte chvíľu, aby mi vysvetľoval, ako sa správne ručí a napokon som vytiahol doklady a ukázal som mu ich. Hneď sa posadil a začal sám sebe nadávať. Potom sa mi ospravedlnil. Na súmraku sme prišli na rúbaň, kde boli dva jelene. Ukázal som jeleňa, na ktorého môže strieľať, ale zviera iba postrelil a museli sme ho hľadať s farbiarom niekoľko kilometrov a aj tak sme ho nenašli. Premúdrený lovec bol aj pri druhom pokuse neúspešný. Netrafil. Až o týždeň neskôr, na tretí pokus trafil zo 160 metrov kapitálneho jeleňa,“ porozprával nám svoj zážitok Róbert Štanceľ.
Medveďovi zaželal dobré ráno
Róbertovi Štanceľovi sa podarilo navábiť jeleňa až na vzdialenosť 15 metrov. Sedeli pritom nad jeleňom na skale. Vtedy už vábič neručí, ale nechá jeleňa prísť čo najbližšie. Niektorí poľovníci sa občas až preľaknú silného jelenieho ručania. „Súboje medzi jeleními samcami sú zriedkavé. Počas ruje ide skôr o ich súperenie hlasmi ako o pretláčanie sa parohmi. Ručaním väčšinou odplaší silnejší jeleň slabšieho. Najmladšie jelene vychádzajú na ruju začiatkom októbra. Snažia sa odvábiť vábičovi lane, preto prídu celkom blízko. Každý vábič má svoj spôsob a techniku ručania, ale na súťaži je to iné. Na nej sú určené techniky a rozhodcovia iba počujú ručanie vábiča, ktorého nevidia a poznajú iba jeho číslo a potom ho hodnotia. V lese ale musí vábič intuitívne zistiť, akú techniku má použiť, či treba vábiť jeleňa pri laniach, alebo bez nich, alebo takého, ktorý vyzýva súpera,“ dodáva Róbert Štanceľ.
Vábničky existujú aj na srnčiu zver. Líšky a vlky sa vábia vrešťadlami napodobňujúcimi zvuky, ktoré vydáva zranený zajac. Medveď sa vábi najčastejšie rastlinnou potravou. Róbert Štanceľ má zaujímavé zážitky aj s najväčšou európskou šelmou, keď sprevádzal lovca z Moravy, ktorý v živote medveďa nevidel. „Kráčali sme po ceste a medveďa sme stretli nečakane. Pozdravil som sa mu: „Dobré ráno.“ Správali sme sa pokojne. Chlpáč sa postavil na zadné nohy, zamrmlal si a odišiel. Moravan mal z toho šou, hneď telefonoval domov rodine a podelil sa s ňou o svoj zážitok. O dva dni neskôr sme mali nepríjemnosti s medvedicou. S Moravanom sme kráčali po chodníku. Počuli sme mrmlanie, zasvietil som do tmy lampášom a uvideli sme dva páry očí. Lampáš som namieril doľava a uvidel som medvedicu, ktoré vycerila na nás zuby. Bola to nebezpečná situácia, lebo samica bola od nás vzdialená iba pätnásť metrov. Moravanovi som povedal, aby si odistil zbraň a pripravil sa na streľbu. Kráčali sme pomaličky a ostražito dopredu a medvedica napokon nezaútočila. Vo väčšine prípadov ale ľudia ani nevedia, že sa v lese pohybujú v blízkosti medveďa. Kým ho nerušia, neprekážajú mu. Treba byť ticho, ale upozorňovať na seba, napríklad poklepať palicou o strom, polohlasne niečo povedať,“ vysvetlil nám Róbert Štanceľ.
Vianočný stôl bez diviny
Keď ešte hrával futbal, v NŽT sa písalo, že si navábil svoju manželku. Čím? Vladimír Kaderka, je poľovným hospodárom, preto aj Robova manželka mala odmalička pozitívny vzťah k prírode i poľovníctvu. „Padli sme si do oka a zároveň sme si rozumeli. Na začiatku nášho vzťahu som jej dal kyticu kvetov, a potom prišli na rad prechádzky v prírode a túry. Manželka je vynikajúcou kuchárkou. Mňa navábila chutnými jedlami. Vynikajúco varí špeciality z diviny, napríklad steaky z jeleniny na zelenom korení, k tomu ako prílohu opekané zemiaky. Ďalšími jej špecialitami sú bifteky z diviny, perkelt z diviačieho mäsa s haluškami.
A ako je to s vianočnými a silvestrovskými špecialitami z diviny? „Musím vás sklamať. Na štedrovečernom stole máme zvyčajne opekance s makom, pečenú hus a v Hornej Štubni sú tradičným vianočným jedlom aj rezance s tvarohom. Žiadna divina. Iba ak príde na návštevu niektorý z priateľov, nakrájame si uvarenú klobásu z diviny,“ dodal na záver Róbert Štanceľ.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  2. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  4. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  5. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  7. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  8. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  9. Oktagon 20: Pikantné súboje prinesú aj zápas o titul!
  10. Tipni si na Petru Vlhovú a získaj 10 eur
  1. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  2. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  3. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  4. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  5. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  6. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  7. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Akčný výpredaj v PLANEO Elektro – to sú ceny nižšie až o 60 %!
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 18 589
  2. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 14 833
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 065
  4. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 479
  5. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 865
  6. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 6 567
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 270
  8. Kvalitnej hydiny je na pultoch stále menej. Čo vlastne kupujeme? 6 122
  9. Kuba si turistov omotá okolo prsta. Miesta, ktoré musíte vidieť 5 881
  10. Ohlúpli sme počas Covid roka? 5 851
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Zoznam mobilných odberových miest v Turci

Tieto mobilné odberové miesta fungujú už dlhšie, ďalšie odberové miesta budú mestá a obce vytvárať.

Histórii martinského futbalu už nehrozí, že zapadne prachom

Ikona nášho futbalu Jozef Huťka sa výrazným spôsobom podieľal na vzniku knihy, ktorá mapuje sto rokov martinského futbalu. Pri jej zostavovaní sa dočkal pomoci, no stretol sa aj s odmietaním.

Kniha mapuje dianie v martinskom futbale medzi rokmi 1912 a 2012.

Informácie o skríningovom testovaní v Martine

Zatiaľ je v meste k dispozícií deväť funkčných odberových miest, celoplošne sa v metroplote Turca bude testovať najmä počas víkendu.

Ilustračné foto.

FOTO: Vrch Stráža v Socovciach

Napriek svojej nízkej nadmorskej výške (534m) je považovaný za dominantu Turca s najkrajšími kruhovými výhľadmi.

Na vrchu Stráža - výhľady sú nádherné. A na všetky strany.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Vláda predĺžila zákaz vychádzania. Čaká nás testovanie, štátu majú pomôcť mestá a obce

Skríningové testovanie sa začne v pondelok 18. januára a potrvá do utorka 26. januára.

V druhom kole v Nitre otestovali takmer 41-tisíc ľudí

Väčšina ľudí využila novú aplikáciu, aj vďaka nej sa netvorili rady.

V Banskej Bystrici nahlásili hromadné prepúšťanie 1 486 zamestnancov

Ohrození sú zamestnanci z oblasti poštových služieb, ide o avizované prepúšťanie v Slovenskej pošte.

Už ste čítali?