Pondelok, 26. október, 2020 | Meniny má DemeterKrížovkyKrížovky
MAJSTER EURÓPY VO VÁBENÍ JELEŇOV SI NAJVIAC POCHUTÍ NA JELENÍCH STEAKOCH A DIVIAČOM PERKELTE SVOJEJ MANŽELKY

Prilákaný chutným jedlom

Horno štubňana Róberta Štanceľa poznajú Turčania ako vychýreného vábiča jeleňov a člena poľovníckeho združenia Voda. Na piatich ročníkoch celoslovenskej súťaže vo vábení skončil raz druhý a dva razy tretí a okrem toho získal päť titulov slovenského šampi

óna. V septembri tohto roku bude v Svätom Antole obhajovať titul európskeho šampióna, ktorý získal vo februári roku 2006.
„Jeleňov som sa naučil vábiť sám, najmä v prírode. Do poľovníctva ma pred dvadsiatimi rokmi začal zasväcovať môj otec. Samozrejme, ukázal mi aj, ako sa vábia jelene, ale najviac som sa naučil, keď som si vzal roh, počúval zver a napodobňoval som zvuky, ktoré vydáva. Niečo o vábení som sa dozvedel aj od môjho svokra Vladimíra Kaderku. Toto umenie sa ale nedá naučiť niekde v obývačke, iba v lese. K poľovníctvu patrí aj hra na lesnicu, ktorou sa dávajú na poľovačke povely a dotvára to jej atmosféru. Naučil som sa aj to a moje zamestnanie tiež súvisí s poľovníctvom a prírodou. Pracujem ako strážca zveri v súkromnom revíri pri Kremnici. K mojím povinnostiam patrí najmä prikrmovanie a sledovanie zveri,“ povedal nám o sebe Róbert Štanceľ.
Stokilometrové jelenie potulky
O poľovačke sa v súčasnosti veľa hovorí ako o záľube bohatých. Keďže každé poľovnícke združenie potrebuje peniaze, lov má aj svoj komerčný rozmer. Treba sa rozhodnúť, koľko zveri treba uloviť, koľko si za ňu lovci zaplatia a podobne. „Hostia, ktorí si za lov zaplatia, lovia najčastejšie jelene, niekedy aj medvede. Občas sa stane, že strelec nemá šťastie a neuloví nič, inokedy sa mu podarí uloviť dva až tri jelene. Samozrejme, dodržanie zásad chovu a vyradenia zveri z neho záleží na mne. Lov je iba vrcholom poľovníckej práce,“ vysvetľoval Róbert Štanceľ.
Zaujímalo nás tiež, ako zistí, koľko a akej zveri sa nachádza v jeho revíri. Veď zver migruje z jedného revíru do druhého. Sčítanie zveri sa robí v marci, ale prebieha aj celoročne. „Viem, aké čriedy a zvieratá v mojom revíri žijú. Vlani v ňom bolo sto kusov vysokej zveri. Rozoznám ich aj podľa hlasu, lebo nevydávajú rovnaké zvuky. Niektoré jelene ručia bojazlivo, iné podráždene. Inak sa prejavuje jeleň, ktorý sa zdržiava pri laniach, inak ten, ktorý je bez nich a snaží sa ich získať. Keď sa jednotlivé zvuky opakujú, viem, že ide o tie isté jelene. Stanovište alebo rujovisko jeleňov sa dá vystopovať za niekoľko dní alebo týždňov. U diviačej zveri je to horšie, lebo oveľa viac migruje. Zistili sme, že aj niektoré jelene prejdú viac ako sto kilometrov. Kolegovia zo Zvolena dali jednému z jeleňov obojok v Hronskej Dúbrave a postupne prešiel až do lokality za Bojnickým zámkom. Videl som ho aj Turci. Popod Skalkou prešiel nad Turček a pri Hornej Štubni sa pásol celé leto,“ pokračoval Róbert Štanceľ.
Múdry lovec urobil najviac chýb
Jednou z jeho úloh patrí sprevádzať hosťujúcich lovcov a navábiť im zver. Minulý rok zažil Róbert Štanceľ pritom s jedným hostí humornú príhodu. Najskôr sa predstavili, podali si ruky, ale lovec pravdepodobne prepočul Robovo priezvisko a netušil, že má pred sebou majstra vo vábení jelenej zveri. Začal ho poúčať, a tak dostal odporučenie: „Vy sa starajte, aby ste mali v poriadku flintu a ak bude jeleň, ktorého vyhľadám, výradový, budete naňho strieľať.“ Medzitým lovcovi ukázal roh na vábenie. Ten začal majstra Európy poúčať, že nie je dobrý. Róbert nechal reči bez povšimnutia. Do leta prišli autom, odstavili ho. Lovcovi povedal, že pospia na posede a presunuli sa húštinou približne dvesto metrov do hory. Hornoštubňan skúsil prieskumné vábenie. „Nechcel som jelene dráždiť, ale zaručal som, aby ma počuli. Hosť mi povedal, že som zaručal zle. Vraj sa to tak nerobí. Povedal som mu, že ja ručím takto a každý má svoj spôsob, akým to robí. Pomrnkával som ďalej, aby som zistil, či nie je blízko nás nejaký jeleň a lovec ma stále poučoval. Už som mu nehovoril nič, prišli sme na posed, kde sme si nechali veci, a odišli sme k rúbanisku, kadiaľ jelene podvečer prechádzajú na pašu. Znova som zaručal a znova som počul, že to robím zle. Potom sa ma opýtal: „Bol si v Nitre, na súťaži vo vábení jeleňov? Keďže som túto súťaž vyhral, prikývol som. „A počul si Štanceľa, ako ručí?“ pokračoval lovec. „Počul som ho, ale nie každý môže ručať ako on,“ odpovedal som mu. „Tak sa aspoň snaž ručať ako on,“ dodal lovec. Potom som ho nechal ešte chvíľu, aby mi vysvetľoval, ako sa správne ručí a napokon som vytiahol doklady a ukázal som mu ich. Hneď sa posadil a začal sám sebe nadávať. Potom sa mi ospravedlnil. Na súmraku sme prišli na rúbaň, kde boli dva jelene. Ukázal som jeleňa, na ktorého môže strieľať, ale zviera iba postrelil a museli sme ho hľadať s farbiarom niekoľko kilometrov a aj tak sme ho nenašli. Premúdrený lovec bol aj pri druhom pokuse neúspešný. Netrafil. Až o týždeň neskôr, na tretí pokus trafil zo 160 metrov kapitálneho jeleňa,“ porozprával nám svoj zážitok Róbert Štanceľ.
Medveďovi zaželal dobré ráno
Róbertovi Štanceľovi sa podarilo navábiť jeleňa až na vzdialenosť 15 metrov. Sedeli pritom nad jeleňom na skale. Vtedy už vábič neručí, ale nechá jeleňa prísť čo najbližšie. Niektorí poľovníci sa občas až preľaknú silného jelenieho ručania. „Súboje medzi jeleními samcami sú zriedkavé. Počas ruje ide skôr o ich súperenie hlasmi ako o pretláčanie sa parohmi. Ručaním väčšinou odplaší silnejší jeleň slabšieho. Najmladšie jelene vychádzajú na ruju začiatkom októbra. Snažia sa odvábiť vábičovi lane, preto prídu celkom blízko. Každý vábič má svoj spôsob a techniku ručania, ale na súťaži je to iné. Na nej sú určené techniky a rozhodcovia iba počujú ručanie vábiča, ktorého nevidia a poznajú iba jeho číslo a potom ho hodnotia. V lese ale musí vábič intuitívne zistiť, akú techniku má použiť, či treba vábiť jeleňa pri laniach, alebo bez nich, alebo takého, ktorý vyzýva súpera,“ dodáva Róbert Štanceľ.
Vábničky existujú aj na srnčiu zver. Líšky a vlky sa vábia vrešťadlami napodobňujúcimi zvuky, ktoré vydáva zranený zajac. Medveď sa vábi najčastejšie rastlinnou potravou. Róbert Štanceľ má zaujímavé zážitky aj s najväčšou európskou šelmou, keď sprevádzal lovca z Moravy, ktorý v živote medveďa nevidel. „Kráčali sme po ceste a medveďa sme stretli nečakane. Pozdravil som sa mu: „Dobré ráno.“ Správali sme sa pokojne. Chlpáč sa postavil na zadné nohy, zamrmlal si a odišiel. Moravan mal z toho šou, hneď telefonoval domov rodine a podelil sa s ňou o svoj zážitok. O dva dni neskôr sme mali nepríjemnosti s medvedicou. S Moravanom sme kráčali po chodníku. Počuli sme mrmlanie, zasvietil som do tmy lampášom a uvideli sme dva páry očí. Lampáš som namieril doľava a uvidel som medvedicu, ktoré vycerila na nás zuby. Bola to nebezpečná situácia, lebo samica bola od nás vzdialená iba pätnásť metrov. Moravanovi som povedal, aby si odistil zbraň a pripravil sa na streľbu. Kráčali sme pomaličky a ostražito dopredu a medvedica napokon nezaútočila. Vo väčšine prípadov ale ľudia ani nevedia, že sa v lese pohybujú v blízkosti medveďa. Kým ho nerušia, neprekážajú mu. Treba byť ticho, ale upozorňovať na seba, napríklad poklepať palicou o strom, polohlasne niečo povedať,“ vysvetlil nám Róbert Štanceľ.
Vianočný stôl bez diviny
Keď ešte hrával futbal, v NŽT sa písalo, že si navábil svoju manželku. Čím? Vladimír Kaderka, je poľovným hospodárom, preto aj Robova manželka mala odmalička pozitívny vzťah k prírode i poľovníctvu. „Padli sme si do oka a zároveň sme si rozumeli. Na začiatku nášho vzťahu som jej dal kyticu kvetov, a potom prišli na rad prechádzky v prírode a túry. Manželka je vynikajúcou kuchárkou. Mňa navábila chutnými jedlami. Vynikajúco varí špeciality z diviny, napríklad steaky z jeleniny na zelenom korení, k tomu ako prílohu opekané zemiaky. Ďalšími jej špecialitami sú bifteky z diviny, perkelt z diviačieho mäsa s haluškami.
A ako je to s vianočnými a silvestrovskými špecialitami z diviny? „Musím vás sklamať. Na štedrovečernom stole máme zvyčajne opekance s makom, pečenú hus a v Hornej Štubni sú tradičným vianočným jedlom aj rezance s tvarohom. Žiadna divina. Iba ak príde na návštevu niektorý z priateľov, nakrájame si uvarenú klobásu z diviny,“ dodal na záver Róbert Štanceľ.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  2. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  3. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  4. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  5. Fresh Market má novú predajňu Sanagro. Takto to tam vyzerá
  6. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  7. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  8. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  9. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  10. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  1. Chief of Slovak Telekom: We care about the future of Slovakia
  2. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  3. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  4. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  5. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  6. Kvalitné sporenie si dokážete vybaviť z pohodlia domova
  7. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  8. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  9. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  10. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  1. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 19 597
  2. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 16 366
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 14 521
  4. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 665
  5. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 12 567
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 429
  7. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 207
  8. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 628
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 349
  10. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 10 348
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Pri strete auta so zverou dochádza aj k zraneniam posádky

Dopravné nehody s lesnou zverou sú prakticky zriedkavé. Keď k nim ale dôjde, neskončí sa to len usmrtením zvieraťa a zničením auta, ale dochádza aj k zraneniam posádky.

Zničené BMW po nedávnej zrážke s jeleňom.

Sahajdovi nový tartan šťastie nepriniesol

Ostrý pretekársky krst nového atletického štadióna dopadol veľmi dobre. Menili sa na ňom slovenské historické tabuľky v behu na 10 000 metrov.

Tibor Sahajda.

Lekár z martinského infekčného: Koronavírus je zákerný, ubližuje slabším

S Martinom Babušíkom, lekárom Infekčnej kliniky a cestovnej medicíny Univerzitnej nemocnice Martin, sme sa rozprávali o chorobe, ktorá hýbe celým Slovenskom. Koronavírus podľa neho mnohí ustoja aj bez príznakov, no pre nemálo ľudí má aj fatálne následky. A na tých musíme myslieť.

 Martin Babušík, vedúci lekár na jednotke intenzívnej starostlivosti 
Kliniky infektológie a cestovnej medicíny v Univerzitnej nemocnici Martin.

Vo Veľkom Čepčíne mali pilné leto

Tešia sa novým priestorom.

vo Veľkom Čepčíne zrekonštruovali aj obecný dom.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Už ste čítali?