je jedine pozornosť zlodejov. Silným magnetom je v prvom rade medená strecha, na ktorej sa už niekoľko rokov„pasú“ zlodeji zo širokého okolia. Plech si z nej odlupujú ako z perníkovej chalúpky a odnášajú do zberných surovín. Strecha je pomaly holá, čo napovedá, že ich návštevy sú časté. Polícia tu kvôli nim prichádza niekedy aj trikrát za deň. Prečo aj nie? Veď kaštieľ nie je strážený.
Majitelia kaštieľ zanedbávajú
V kaštieli sa vymenilo niekoľko majiteľov, ktorí nezabránili jeho pustnutiu a ani jeho devastácii. Svoj majetok proti rozkrádaniu nezabezpečili. Ťažko pochopiť, prečo niekto kúpi cennú historickú budovu a nechá ju napospas zlodejom? Jedna z konateliek firmy z Turčianskych Teplíc, ktorá v súčasnosti kaštieľ vlastní, sa s nami na túto tému odmietla rozprávať. Keďže príbytok šľachtického rodu Révaiovcov je kultúrnou pamiatkou, istú povinnosť starať sa o kaštieľ v zmysle zákona o kultúrnych pamiatkach má aj obec. Peter Očka však už na to nestačí. „Firma, ktorej kaštieľ patrí, reagovala na písomné upozornenia obce, aby patričným spôsobom dbala o kultúrne dedičstvo iba do tej miery, pokiaľ im to dovolili finančné prostriedky. Radil som im, aby kaštieľ aspoň oplotili, zabezpečili strážnych psov alebo službu... Za posledný rok sa snahy tejto firmy zminimalizovali. Hľadal som rôzne riešenia, no ak nie je k dispozícii konateľ spoločnosti, ťažko sa na niečom dohodnúť. Neviem už, čo mám robiť, nedokážem sa pozerať, ako nám kaštieľ rozkrádajú,“ rozhorčil sa starosta.
Až v lete minulého roka sa mu naskytla možnosť ochrániť perlu obce. „Mládež, ktorá mi pomáha v obci brigádnicky so zametaním ciest alebo hrabaním parku okolo kaštieľa, ma oslovila, či by som im neposkytol v kaštieli priestor na klub. Tak by mohli dať pridelenú miestnosť trochu do poriadku a zároveň by na kaštieľ dozreli. Ako sa zdá, bol to dobrý nápad,“ potešil sa Peter Očka. Vždy, keď sa objavia zlodeji, chalani sa skontaktujú so starostom i políciou. Takto sa im podarilo spoločne zadržať niekoľko „dlhoprstých“ aj s medenou krytinou.
Pre meď zo strechy si chodia
až z Ružomberka
Podľa informácií policajného hovorcu Igora Mahúta za rok 2006 polícia zadržala 18 páchateľov. Piatich z nich vo štvrtok 7. decembra a čo je pikantné, na révaiovskú meď sa neostýchali prísť za bieleho dňa až zo Stankovian pri Ružomberku! Na zlodejov natrafil náhodou Ján Hruška, jeden z mladíkov, ktorí tu majú klubovňu. Vracal sa od lekárky a zastavil sa v kaštieli. Videl odchádzať piatich ešte mladistvých chlapcov s plnými a ťažkými ruksakmi, dvaja ich ešte plnili na streche. Ihneď zavolal starostovi i polícii. Dvaja Stankovanci zo strechy stihli ujsť, piatich „nabalených“ polícia chytila a zbalila im neuveriteľný lup – 117 kíl medi! V zberných surovinách by za ňu dostali viac ako 15 tisíc korún. Mladiství zlodeji sú podľa policajného hovorcu Igora Mahúta obvinení z krádeže v spolupáchateľstve a kvôli nízkemu veku im hrozí nižší trest – jeden rok väzenia. Mladíci sa pravdepodobne v trojici vrátili po vzácnu meď aj 12. decembra ráno. Šťastie však nemali. Okoloidúca policajná hliadka lupičov odviezla aj so 140 kilami zo strechy. Nových návštevníkov „načapali“ Štiavničania hneď na druhý deň večer okolo pol 22. hodiny. Traja asi 30-roční Martinčania nestihli ujsť a skončili v rukách polície.
Čo je paradoxné, zdevastovaný kaštieľ rozoberajú s najväčšou pravdepodobnosťou „cudzinci“. „Ani policajné zápisy nehovoria o opaku. Chytili sme tu Rómov zo Sučian, kohosi z Necpál, Bystričky, Martina, dokonca aj zo Stankovian. Ťažko však povedať, či si aj z našich mladých niekto neprilepší podľa vzoru horeuvedených páchateľov. Ale potom je tu otázka pre rodičov: zaujímajú sa vôbec o svoje deti, čo im robia vo voľnom čase, s kým a za akým účelom sa stretávajú? Mám dojem, že deti majú príliš veľa času, ktorý trávia nekontrolovane, bezcieľne. Rodičia, kde ste?“ pýta sa starosta Peter Očka.
Kaštieľ mal vždy „macošských“ majiteľov
Starosta už nevie, ako má zlodejstvu zabrániť. „Môžem sa na to iba pozerať. Je to ako keby ste si zriadili obchod a nechali ho otvorený... Počul som, že ho chcú súčasní majitelia predať. Dúfam, že ho konečne kúpi niekto, kto sa oň bude vzorne starať,“ nádeja sa. O riešenie situácie Peter Očka požiadal viackrát aj Krajský pamiatkový úrad (KPÚ) v Žiline a žiadal nad touto kultúrnou pamiatkou štátny dozor. Ako nám povedal vedúci strediska KPÚ v Martine Karol Ďurian, s kaštieľom v Turčianskej Štiavničke sú z tohto hľadiska dlhodobé problémy. Úrad musel zakročiť aj voči bývalým majiteľom. „Terajším sme nariadili do určitého termínu opraviť strešnú krytinu na celom objekte, zabezpečiť dažďové žľaby, statiku obvodových múrov a stropných konštrukcií juhovýchodnej časti kaštieľa a ochranu proti vstupu cudzích osôb a ich následnému poškodzovaniu dočasným zadebnením,“ povedal. Ak do dohodnutého termínu nevykonajú majitelia opatrenia, hrozí im pokuta za zanedbanie kultúrnej pamiatky až do výšky 1 milióna korún. Kaštieľ im môže štát odobrať, ale to je iba vtedy, že má oň záujem, čo prípad Turčianskej Štiavničky nie je. A preto aj naďalej ostáva v rukách súkromníkov, pre ktorých je historické a kultúrne bohatstvo kaštieľa asi zanedbateľné.