úce rozkvitnuté sedmokrásky. A to nie je všetko. Vytrvalí hubári sa v Turci dokonca kochajú úlovkami. Uznajte, tohoročná zima je akási naruby. Ani staršie ročníky si vari nepamätajú na to, aby v Turci v januári malo vládu nad počasím také teplo, aké je momentálne aj na juhu Európy - v Madride či Lisabone.
Najsmutnejší z toho sú milovníci zimných športov – lyžiari, ktorí si svojho obľúbeného športu v tejto sezóne nemali veľa príležitosti užiť. Na Slovensku boli najmä z kraja roka na tom ako-tak dobre iba strediská, nachádzajúce sa vo vyšších nadmorských výškach, aj to zväčša len vďaka tomu, že svahy umelo zasnežili. Žiaľ, v Turci nie je nič nové – pretrváva to, na čo sme si začali zvykať v minulosti. Tam, kde by aj v tomto zimnom čase-nečase mohli byť aké-také podmienky – na Martinských holiach, sa v tejto sezóne ešte vôbec nelyžovalo. Vleky stoja bez úžitku. Len v Jasenskej doline a valčianskom Snowlande, kde využili príhodnú chvíľu na zasnežovanie, dokázali urobiť lyžiarom aspoň malú radosť. Tých, ktorí v ťažkých a zložitých podmienkach pripravovali svahy, to iste stálo nemálo nervov a najmä energie, aby dokázali najmä po nemnohých mrazivých nociach zasnežiť aspoň časti svahov a vykúzliť na nich zimnú idylu. Ešte uprostred minulého týždňa sa tu, ako sme sa mali možnosť presvedčiť, aspoň na kúskoch svahoch dalo lyžovať. No prognóza na najbližšie dni pre prevádzkovateľov stredísk, ktoré sú vo výške len asi 600 metrov nad morom a tým aj Turčanov – lyžiarov, nebola vôbec priaznivá.
Žiaľ, v tejto zime najväčšiu a aj ďalšiu príučku od počasia dostali Martinské hole. Stačí sa z mesta pozrieť na ich vrchol (ak nie je zatiahnutý oparom) a je jasné, že tam v tejto sezóne lyžiara - zjazdára ešte nevideli. Pritom napríklad v Oščadnici, ktorá je ešte o sto-dvesto metrov položená nižšie, ako sú Martinské hole, sa vleky stále točia. Rovnako sa lyžuje aj pri Krompachoch - na Plejsoch. A mohli by sme spomínať ďalej.
Je nad slnko jasné, že keby najmä na sklonku minulého roku, keď aj v Turci nielen trošku primrzlo, ale napadla síce malá, ale už súvislá vrstva snehu, mali by Hole vytvorené podmienky na umelé zasnežovanie svahov. Samozrejme, keby ho mali vybudované. Znamenalo by to, že aj napriek otepleniu mohli z toho profitovať. Lenže Martinské hole zaspali dobu. V posledných rokoch sa viac ako dobrou lyžovačkou stali známymi len spormi okolo výstavby kabínkovej lanovky a ich ďalšieho rozvoja. A tak si teraz vyberajú príučku aj od počasia. Už by bolo načase, aby sme dali zbohom martinskej prízemnosti, ktorá vládla pri rozhodovaní o ich budúcnosti. Je čas zobrať si pri rozhodovaní príklad od tých, ktorí hľadia na cestovný ruch s perspektívou a vedia spolupracovať. Ono to totiž nie je len o lyžovaní. Keď sme už spomínali Oščadnicu, treba spomenúť aj to, čo je nepochybne mimoriadne podstatné. Vybudovaním lyžiarskeho strediska sa tam vytvorili nové pracovné príležitosti. Za posledné štyri roky im pribudlo asi 620 nových pracovných miest. Môže byť ešte lepší argument na to, že naším slovenským morom sú hory?
Nepochybujeme o tom, že téma Martinských holí príde opäť na pretras v novom mestskom parlamente. A nemalo by sa s tým otáľať, lebo Turiec už zmeškal viac vlakov. Aspoň na ten posledný by mohlo a aj malo mesto čo najskôr naskočiť.
Ľudia pre stromy
Bratislava – Nadácia Ekopolis vyhlásila 2.ročník grantového programu Ľudia pre stromy. Cieľom programu, ktorý financuje skupina Skanska v SR, je zvýšiť záujem ľudí o svoje okolie a zlepšiť životné prostredie výsadbou vhodných drevín alebo ich záchranou. V 1. ročníku programu Ľudia pre stromy 2006 bolo podporených 20 projektov v hodnote 1 300 000 korún. „O podporu, do výšky 80 tisíc korún na projekt, sa môžu v otvorenej súťaži uchádzať mimovládne organizácie, skupiny občanov, školy, obce, mestá a príspevkové organizácie,“ upresnil Peter Medveď, riaditeľ Nadácie Ekopolis. Uzávierka prijímania projektov je 1. marca 2007. Program Ľudia pre stromy podporuje výsadbu prirodzených, vhodných drevín, plošné a vertikálne zazeleňovanie, ktoré zvyšuje estetickú hodnotu územia, rovnako i záchranu vzácnych stromov, oživenie parkov, výsadbu zelene v okolí škôl, vo verejných záhradách a zveľaďovanie zelených plôch. Kladie tiež veľký dôraz na aktívnu účasť ľudí - od prípravy projektu až po následnú starostlivosť o vysadenú zeleň a upravené plochy. Program má aj zamestnaneckú časť, v rámci ktorej skupina Skanska v SR podporí najlepšie projekty svojich zamestnancov zamerané na výsadbu zelene na verejných priestranstvách v ich okolí.