Na otázku, či patrí medzi tých, ktorí radi sami niečo pripravia alebo sa radšej nechajú pohostiť tým, čo mu pripravia iní, odpovedal: „Čo sa týka gulášu, kapustnice, rýb a podobných delikates, aj z mäsa, rád sa obslúžim sám, podľa vlastnej chuti. Ale rád nechám priestor pre odborníkov v ostatných gastronomických špecialitách.“ Nemá vyslovene obľúbené a neobľúbené jedlá. Nie je prieberčivý, ale ryby na rôzny spôsob sú jeho potešením. „Som skôr mäsový typ. No čo má byť sladké, nech je sladké, čo má byť kyslé, nech je kyslé, čo má byť pikantné, nech je pikantné..., samozrejme všetko s mierou, aby to bolo jedlé.“
Opýtali sme sa ho, či dá v zahraničí prednosť tamojším špecialitám a aké národné jedlá sa mu podarilo ochutnať: „Pokiaľ to neuteká z taniera, ochutnám špecialitu veľmi rád. Pochutil som si na talianskych špecialitách, ruskom boršči a kaviáre, maďarskom halászlé..., ale aj na rôznych morských potvorkách.“ Azda najnezvyčajnejšie čo ochutnal bola chobotnica, no podľa jeho chuťových pohárikov nepatrila medzi to najchutnejšie, čo jedol. A čo by nikdy nevzal do úst? „Toho je veľa, ale z jedál by to bolo asi to, čo by ešte na tanieri prejavovalo známky života.“
Prezradil nám receptík, ktorý si pripravujú s priateľmi, keď sú na viacdňovej rybačke na niektorom jazere, nedarí sa im a majú chuť na rybacinku: „Do sieťky nachytáme malé rybičky (zvyčajne ostriežiky do 10 cm), očistíme ich (odrezať hlavu, vybrať vnútornosti, chvostík nechať), osolíme, obalíme v hladkej múke so sladkou paprikou, prudko osmažíme na rozpálenom oleji do ružova až hneda, až kým sa neotvoria (kosti sa spečú). Podávame k bielemu vínu a dobrej pohode ako chuťovky. Mňam!“