Viacnásobne postihnutá a nevidomá Nikolka sa zotavila až v profesionálnej rodine

Necpaly - šetko ovláda. A to len vďaka láske a trpezlivosti novej rodiny.
Nikolka sa narodila s viacnásobným zdravotným postihnutím, ktorému navyše komplikuje život nevidomosť. Možno by svoj stav niesla statočnejšie, keby sa o ňu zvládali biologickí rodičia vhodne postarať. Aj lekár ich upozorňoval na vážnosť rodinného prostredia a vplyv rodiny. Poučil ich o špecifikách starostlivosti, zdravotných a liečebno-výchovných potrebách dieťaťa, poskytol odborné príručky, rady. Avšak rodičia nezvládli náročnú starostlivosť a výchovu Nikolky a trvali na nariadení ústavnej starostlivosti. Preto malá Turčianka dostala novú rodinu v Žiline.
V dome profesionálnych rodičov a ich troch detí Nikolka pookriala. Naučila sa smiať, chodiť, reagovať na svoje meno. Nová mama s otcom sa jej láskyplno a trpezlivo venujú, pravidelne s ňou cvičia. Zo začiatku to s dievčatkom nemali ľahké. Aj naďalej sa u nej striedali nálady, dokázali ju rozčúliť niektoré zvuky, čo prechádzalo až do záchvatov. Vtedy si ubližovala, trhala vlasy, alebo sa búchala. Bola mentálne na úrovni 1 – 2-ročného dieťaťa, ktoré si vytvorilo vlastný svet. Napriek tomu si k profesionálnej rodine vytvorila určitý citový vzťah. Náhradní rodičia s ňou absolvujú neuveriteľne dlhý rad vyšetrení, návštev u rôznych lekárov, odborných sedení, sledovaní, cvičení...
Aby sa Nikolka zaradila medzi ostatné deti, nastúpila minulý rok na bežnú základnú školu v Žiline. V rámci integrovaného vzdelávania sa zapájala do vyučovania každý deň na dve hodiny. Pobyt v škole jej pomohol. Zvykla si na kolektív, vysporiadala sa s rozruchom okolo seba. Zlepšila sa v komunikácii, jej rečový prejav je zrozumiteľnejší, i keď skromný. Pochopila techniku chôdze a obľúbila si hodiny telocviku. Dokáže cvičiť na hrazde, preliezať prekážky a skákať na trampolíne. Na základe výsledkov psychologického vyšetrenia nastúpila v septembri do súkromnej špeciálnej základnej školy pre žiakov s autizmom.
Riaditeľka Detského domova v Nec-paloch Janka Žilinská osud svojej malej zverenkyne sleduje a jej obrat k dobrému ju teší. Hoci sa o to museli zaslúžiť cudzí... Nikolka vlastnú matku „vída“ málokedy. Tá sa o svoju dcéru zaujíma iba sporadicky. Avšak zakaždým, keď ju po dlhom čase zbadá, musí ju udiviť dcérkin pokrok. Veď z ležiaceho dieťaťa sa za sedem rokov akoby zázrakom stala mladá slečna, ktorá sa rada učí, chodí do bežnej školy a začlenila sa do kolektívu zdravých detí.