Turiec začal plesať

Už tradične hral do tanca slávny orchester Gustáv Brom Big Band pod vedením dirigenta Vladimíra Valoviča so svojimi sólistami, v atmosfére divadelného varieté vystúpili artistka na trapéze Andrea Jana Korb z Berlína a kúzelník Peter Šesták. Nechýbala ani tombola a plesajúci sa zabávali do skorého rána.
Inde ako na Slovensku šaty nekupuje
Bernátovci zvykli na pozvanie ročne absolvovať aj 3 – 4 plesy. Tento rok ich počet znížia, no divadelný si odpustiť nevedeli. „Chodíme tu radi, lebo je tu dobrý program a stretávame známych,“ odôvodnila Vanda Bernátová a prezradila, že zväčša odchádzajú až v skorých ranných hodinách. „Môj manžel je vynikajúci tanečník a aj v divadle sme sa zabávali do tretej.“
Manželka martinského exprimátora nepatrí medzi ženy, ktoré sa musia stoj čo stoj ukazovať v nových šatách, čo však neplatí o spoločenskej sezóne. Tohtoročnú začala s novými čiernymi šatami, ktoré kúpila pár hodín pred plesom v jednom martinskom obchode. „Šaty inde ako na Slovensku nekupujem. Myslím si, že v Martine je každým rokom lepší výber. V minulosti, ak som nič nenašla v obchodoch, dávala som si šaty šiť.“ Jediné šaty, ktoré kúpila v zahraničí, boli zároveň aj jej prvé. „Boli krátke, čierne a so strapcami. Kúpila som ich v roku 1994 v Norimbergu, no už by som si ich neobliekla, lebo odvtedy na martinských plesoch zosilnela noblesa a tieto šaty by už neboli vhodné,“ pousmiala sa a dodala, že pri výbere šiat má vyhranený štýl - obľubuje eleganciu, vyhýba sa krinolínam a všetkému, čo by jej sťažovalo hýbať sa.
Obliekanie „rieši“ naozaj originálne
Kedysi chodila kostýmová výtvarníčka Mária Cillerová plesať v šatách zo svojej dielne. Keď si ráno sadla za šijací stroj, večer mala v čom tancovať. Na prvých šatách v roku 1967 na divadelný ples začala pracovať poobede o tretej. Našťastie sa vtedy nenosili komplikované strihy, a tak dlhé úzke tyrkysové šaty mala do večera hotové. Dnes sa jej už šiť toľko nechce. Radšej nakupuje. Aj na túto plesovú sezónu, ktorú už odbavila zábavou v divadle, lebo s manželom – scénickým výtvarníkom Jozefom Cillerom - plesové typy nie sú, sa pripravila bez sedenia nad šijacím strojom. „Rada sa obliekam jednoducho, pričom uplatňujem špecifický spôsob – obchádzam bazáre, butiky a siaham aj do truhlice s oblečením po babičke. Aj do divadla som prišla v sukni z bazáru a k nej som si dokúpila na poslednú chvíľu blúzku v butiku. Vyberala sa mi ťažko, lebo súčasná šitá móda sa mi zdá byť taká upätá. No táto blúzka bola naozaj pekná,“ prezradila Mária Cillerová.