Ľudia z motorestu sa bránia - vraj len zahrnuli nelegálne smetisko...
Martin – Potok Zázrivá pri Partizánskom cintoríne v Priekope je krásnym, ale málo známym kúskom prírody. Od jedného z členov stráže prírody z Vrútok, ktorý si neželá byť menovaný, sme sa dozvedeli, že podal vlani Slovenskej inšpekcii životného prostredia a potom aj Okresnej prokuratúre v Martine oznámenie o podozrení z prečinu porušenia ochrany chránených rastlín a živočíchov v mokradi pri spomínanom potoku, a to na pozemku motorestu, ktorý sa buduje vedľa hlavnej cesty. Ako nás informoval Miroslav Vereš, pracovník MsÚ v Martine, stavebný úrad (mesto Martin) vydal 3. júla 2006 stavebné povolenie na motorest a jeho prípojky, pričom povolilo vybudovanie spevnených plôch. „Stavebný úrad v priebehu konania nevedel, že v tejto lokalite žijú chránené živočíchy a ani to nevyplývalo zo stanovísk príslušných orgánov štátnej správy, ktoré chránia jednotlivé zložky životného prostredia podľa osobitných predpisov. V rámci stavebného konania dotknuté orgány štátnej správy nevzniesli žiadne pripomienky, ktoré by bránili vydaniu stavebného povolenia,“ dodal Miroslav Vereš.
V rozhodnutí Obvodného úradu životného prostredia v Martine, ktorý vlani investorovi výstavby motorestu v rámci stavebného konania povolil vybudovať čistiareň odpadových vôd, sa o mokradi a chránených živočíchoch nič nepíše. Priestor pre motorest vznikal zárezom do svahu a rozhrnutím materiálu smerom k mokradi, ktorá sa rozkladá na naplaveninách potoka Zázrivá. Na tomto území, podľa Správy národného parku Veľká Fatra, žijú viaceré druhy chránených živočíchov (kunka žltobruchá, ropucha bradavičnatá, mlok bodkovaný, užovka obojková, vretenica severská). Spoločenská hodnota napríklad len jednej ropuchy bradavičnatej, vretenice severskej a mloka bodkovaného je po 5 tisíc korún, kunky žltobruchej 2 tisíc korún a užovky obojkovej
3 tisíc korún. Podľa Mareka Pavloviča, konateľa stavebnej firmy, ktorého vyjadrenie k problému si vyžiadala Slovenská inšpekcia životného prostredia, mokraď nezasypávali a motorest stavali iba v súlade so stavebným povolením. Obvodný úrad životného prostredia sa vyjadroval k stavebnému povoleniu, ale ani v jednom prípade neupozornil, že na jednej z parciel, ktorej sa týkalo stavebné povolenie, sa nachádza genofondová lokalita, kde žijú spomínané chránené živočíchy. Slovenská inšpekcia životného prostredia v Žiline vlani konštatovala, že stavebník neporušil žiadny zákon a motorest staval v súlade so stavebným povolením a so súhlasom Pasienkového spoločenstva v Priekope zasypal iba smetisko, ktoré vznikalo dlhé roky nelegálnym zvážaním odpadu do tejto lokality.
Okresná prokuratúra v Martine odovzdala začiatkom tohto mesiaca prípad na vyšetrenie Odboru skráteného vyšetrovania OR PZ v Martine. Keď sme hovorili s policajným vyšetrovateľom, povedal nám, že bude skúmať dodržanie stavebného povolenia a aj to, či účastníci stavebného konania upozornili na mokraď a chránené živočíchy v nej. Policajný vyšetrovateľ by mal o tomto prípade rozhodnúť do 10. februára tohto roku. Samozrejme, treba aj dokázať, že v mokradi uhynuli nejaké chránené živočíchy, o čom pravdepodobne neexistuje žiadny fotodokumentačný dôkaz. Pripomíname, že spomínaná mokraď nie je chráneným územím. Slovenská inšpekcia životného prostredia sa zaoberala týmto prípadom až po vydaní stavebného povolenia na výstavbu motorestu, čo bolo príliš neskoro. Samozrejme, oslovili sme aj Mareka Pavloviča, ktorý sa nám ospravedlnil, že je pracovne zaneprázdnený a nemôže sa nám venovať, ale sľúbil nám, že nás na pozemok motorestu tento týždeň pustí, aby sme sa presvedčili, že mokraď nezasypali.
Oslovili sme aj Jána Topercera, autora publikácie Zelené miesta a cesty Martina a Vrútok, ktorá opisuje lokalitu Osikovo, kde žijú chránené živočíchy. Z tejto knihy čerpajú informácie ochranári a pracovníci Správy Národného parku Veľká Fatra. „Osikovo je v územnom systéme ekologickej stability genofondovou plochou nadregionálneho významu, na ktorej žijú chránené živočíchy a rastliny. Ropúch sa tam chodí rozmnožovať približne 600, mlokov a skokanov o niečo menej. Liahnisko je ale približne o sto metrov vyššie ako mokraď pri motoreste. Ohrozená časť za motorestom je iba okrajom významnej lokality, kde žijú chránené živočíchy. Dotknúť sa to mohlo mlokov, ale ropuchy, ktorých tam nebolo veľa, sa mohli presťahovať. Aj táto malá mokraď ale bola miestom rozmnožovania chránených živočíchov a každého zásahu človeka do nej sa treba vyvarovať. Skôr mi je ľúto lokality, ktorú niekto zničil v Osikove o niečo vyššie. Rástli tam kyslomilné kvety a hojne sa tam vyskytovali mravce a iný hmyz. Nejaký dobrák na tomto území husto vysadil smrekovce, ktoré tam nemajú čo robiť. Je to zóna, kde sa vyskytujú duby, hraby a kroviny. Pasienok, ktorý je menej významný, nechal tak, no podarilo sa mu zničiť stred genofondovej plochy Osikova. Toto má väčší a dlhodobejší vplyv ako zničenie okraja mokrade,“ dodal Ján Topercer.
