Zdvihnutý prst (zatiaľ) pomohol

ca prisúdil posledné miesto, podobne uvažovali aj ďalšie médiá. Funkcionári MHC Martin sa prognózami širšej hokejovej verejnosti nedali znechutiť a pre realizačný tím a hráčov postavili jasný, ale podľa nás celkom reálny cieľ – postup do play off. Dobre si uvedomovali, že sila mužstva oproti vlaňajšku stúpla, veď káder bol vhodným spôsobom doplnený. Ku skúseným hráčom pribudli mladí, ktorí sa perspektívne môžu stať oporami tímu.
Už prvé majstrovské zápasy potvrdili, že Martin nebude v súťaži len do počtu. Zverenci trénera Ladislava Spišiaka produkovali rýchly, priamočiary a kombinačný hokej, ktorý pohladil dušu nejedného vďačného diváka. Ozvali sa aj odborníci, MHC Martin začal byť označovaný za najpríjemnejšie prekvapenie úvodu ročníka.
Po sérii výhier prepukol v Turci hokejový ošiaľ. Vynovený zimný štadión praskal vo švíkoch, ľudia sa hokejom nielenže bavili, doslova mu v dobrom slova zmysle prepadli. Po rokoch biedy boli Martinčania v tabuľke mimoriadne vysoko, eufória z hokeja gradovala.
Hokejisti z Turca, a vďaka im za to, si dobrými výkonmi postavili latku poriadne vysoko, doslova si na seba uplietli bič. Ľudia totiž akosi automaticky od nich očakávali víťazstvá, len málokto si chcel totiž pripustiť, že v dlhodobej súťaži zákonite musí prísť aj pokles formy.
Ten napokon prišiel. Svedčí o tom aj pohľad do štatistík. Kým v prvých dvoch šestinách základnej časti (18 stretnutí) si Martin na svoje konto pripísal 32 bodov, v ďalších troch (26 stretnutí, nie je započítaný zápas so Slovanom, ktorý sa odohral až po uzávierke tohto príspevku) ich získal len 26. Z hry hokejistov sa vytratila ľahkosť, akoby im oťaželi nohy. Kombinácia začala viaznuť, prihrávky nenachádzali adresátov. Strelci, ktorí predtým nemali problém skórovať, zrazu nevedeli premeniť ani tie najvyloženejšie príležitosti. Diváci, ktorí na jeseň nedali na svojich miláčikov dopustiť, sa pomaly, ale iste vytrácali zo zimného štadióna, na poslednom domácom zápase so Skalicou ich bolo iba 1 800. Signál, ktorý hovorí za všetko.
Tréner Spišiak na vzniknutú situácii reagoval častým miešaním zostavy, aby sa nakoniec vrátil k tej, ktorú postavil na začiatku sezóny. Tento krok mu nebudeme a ani nechceme vyčítať, je to jeho právo, on jediný spolu so svojím asistentom Mariánom Brusilom totiž nesie za výsledky mužstva zodpovednosť. Radcov mal však dosť, okolo mužstva sa totiž po viacerých prehrách začala šíriť hystéria, najmä na stránkach diskusného fóra webovej stránky MHC Martin sa čoraz častejšie objavovali anonymné názory, ktoré mali aj urážlivý charakter. Akosi prirýchlo časť „fanúšikov“ zabudla na predsezónne ciele, ktoré smerovali a stále smerujú k účasti v play off.
Samozrejme, situáciu po neúspešných výsledkoch bolo treba riešiť. Avšak s chladnou hlavou a s rozumom. Slúži ku cti vedeniu klubu, že sa neuchýlilo k jednoduchým a silovým riešeniam, ako je napríklad stínanie hláv trénerom či trestanie hráčov. Zdvihnutý prst, ktorý po zápase so Skalicou na tlačovej besede pripustil aj jeden z kormidelníkov mužstva, bol však na mieste. Vyburcoval hráčov k vyššej aktivite, snahe a bojovnosti, teda k vlastnostiam, ktoré nás zdobili na začiatku sezóny. Počas stretnutia so Záhorákmi sa bolo radosť pozerať na martinskú striedačku, ktorá žila zápasom. Chlapci sa povzbudzovali, vedeli sa jeden druhého podporiť. Podľa všetkého si vstúpili do svedomia (niektoré predchádzajúce výkony sa dali len ťažko ospravedlniť), v záujme veci si asi v kabíne vydiskutovali problémy, ktoré ich trápili a ťažili. Oplatilo sa. Tímovým výkonom sme odrazili útok stále lepšiacich sa Skaličanov, v súboji o šesť bodov, sme si víťazstvom prakticky zabezpečili postup medzi osem najlepších celkov, ktoré budú hrať od 26. februára o majstrovský titul.
Po rokoch pôstu, teda ak sa nič dramatické nestane, sa v Martine dočkáme zápasov play off. Teda tých zápasov, ktoré sme podľa prognóz hokejových odborníkov ani hrať nemali.