Pondelok, 26. október, 2020 | Meniny má DemeterKrížovkyKrížovky

Ako som mangľovala v práčovni na Cypre

Ocitla som sa tam pracovne a napokon až na polroka, a to v jednej takmer plne automatizovanej, značne rozmernej, a veruže aj súkromnej práčovni. Sídli v neveľkom, zato prístavnom meste, ktoré je dobre známe veľkým medzinárodným letiskom, umiestneným takpo

- Slovakia nou gut kantry!
- Nou, nou, nou! Slovakia is very gut end very, very najs kantry!
- Aj dont nou! Bat for mí Slovakia nou gut kantry!
- Vaj?
- Very meny gerl, vumen and vajf mast work tu Sajprus!
- ???...!!!
Netušíte, čo je to za „pozoruhodný“ dialóg? Nuž, práve som ponúkla maličkú vzorku rozhovorov, aké som absolvovala každodenne počas svojho pobytu na Afroditinom ostrove. Ocitla som sa tam pracovne a napokon až na polroka, a to v jednej takmer plne automatizovanej, značne rozmernej, a veruže aj súkromnej práčovni. Sídli v neveľkom, zato prístavnom meste, ktoré je dobre známe veľkým medzinárodným letiskom, umiestneným takpovediac priamo v mori. V sezóne ho objavíte už aj prostredníctvom „domáceho“ letu na trase Bratislava - Larnaka. Pravda, v tom prípade, ak je vaším cieľom pobyt na ostrove Cyprus uprostred Stredozemného mora. Na larnackom aiporte pristávajú - najmä v hlavnej turistickej sezóne - lietadlá ako na nebeskom koberci. Možno aj častejšie ako v intervale piatich minút sa rekreantom na morskej pláži naskytne fascinujúci pohľad, prepájajúci trojuholník nebo - more - betón.
Nedeľa s lietadlami v mori
Veľmi rada som si takto strhujúci pohľad dopriala, hoci sa mi pošťastil iba v peknú nedeľu. Vtedy, labužnícky po krk ponorená v morských vlnách, s hlavou zvedavo namierenou k oblohe, som si vychutnávala oddych po celotýždňovej statočnej práci. Celkom blízučko pláže a nízučko nad morom, už-už na dosah ruky, nepretržite rolovali tesne nad hladinou strieborne trblietavé, poriadne oceľové boeningy (a iné „éroplány“). Pre suchozemca je to úžasný pohľad, ťažko porovnateľný s čímsi obyčajne „pozemským“. Lietadlá ma fascinujú kdekoľvek, no zopár metrov nad morom, v ktorom si práve spokojne plávam prsia, to je osobitná sila. Obdivuhodný zázrak odohrávajúci sa medzi zemou a nad oblakmi. Tento báječný „nedeľný“ pohľad mi nezovšednel počas celého pobytu na Cypre.
Späť k próze všedného dňa a každodennej práci. Chvalabohu k nej patrili tiež ľudské kontakty na medzinárodnej úrovni, z národov sme boli rôznych. Ostrov Cyprus zažíva boom, ako tento členský štát EÚ objavila aj pevninová Európa. Pracovne sem zopár rôčkov lieta a „okupuje“ ho aj slušná hŕbka Slovákov. Priateľské rozhovory v práčovni - slovensko-turecko-cypersko-grécko-filipínsko-arménske - sa bežne odohrávali ponajviac „po anglicky“. Konverzácia ožívala počas krátkych prestávok, prerušujúcich robotu.
V pravidelných „šichtách“, ktoré v plnej turistickej sezóne trvali dvanásť hodín (a viac) denne, počas šiestich pracovných dní v týždni, priestor na dlhé reči pochopiteľne nebol. Práve preto veľmi chutili tie krátke „rečičky“, korenili nám oddych uprostred zdĺhavej práce. Vychutnávali sme ich v prestávkach na kávu, obed, cigaretku na dva ťahy, a najmä vo vzácne nepredvídaných prestojoch, akými bola porucha práčky, výpadok vody, búrka s hromami-bleskami, prietržou mračien a výpadkom prúdu!...
Plyntex Public LTD
Najzábavnejšie sa pre nás zo Slovenska staral o rozhovory na mnohonárodnom pracovisku kupodivu najmä zápalistý, bezprostredný a pohotový „komunikátor“ Ibrahim. Bol to spontánny kolega z práčovne Plyntex Public LTD, zamestnaný tu ako šofér. Zväčša sme pracovali na Cypre po prvý raz a samé Slovenky, až na jedného Janka zo Spiša, ktorý prišiel na ostrov spod Tatier aj so svojou mladou manželkou Jarkou.
V priateľskosti a zhovorčivosti nemal Ibrahim v práčovni páru. Už o pár chvíľ pobytu sa
z neho vykľul skvelý „sajprus turky frend“. V mojom prípade aj napriek generačnému rozdielu,
v bezprostrednej komunikácii sa doslova strácal. Ibrahim - šofér denne rozvážal špinavú bielizeň
z hotelov. Bolo ich okolo pätnásť a naša práčovňa - a teda my, slovenské žienky - ich každodenne komplet oprala. V Plyntexe sa denno-denne muselo všetko vyprať, vymanglovať, zabaliť a čisté expedovať nazad. To obstarávali traja-štyria šoféri, vrátane s Ibrahimom. Rozvážali čistú bielizeň do hotelov, ktoré boli rozptýlené po celej gréckej časti rozdeleného ostrova Cyprus. Zásielky s bielizňou putovali každý deň až 70 - 80 kilometrov jedným smerom a toľko isto nazad.
Rečičky aj esemesky - s Turkom
Od pracovného stereotypu ešte raz k zábavnosti, ale i zložitosti medziľudskej komunikácie na ostrove. Najväčší „zádrhel“ spočíva v totálnej jazykovej nevybavenosti nás Slovákov. Našťastie to v práčovni nemal jednoduché ani priateľ Ibrahim. Ako cyperský Turek neovláda celkom dobre grécky jazyk, ktorým hovoria „domáci“ zamestnanci. A tak sa naša konverzácia družne odohrávala v sprostredkovateľskom „cingliš-cypriš-ruka-noha-ňjúspíku“. Táto jazyková odroda spoľahlivo funguje ešte aj v domovine po návrate. Esemesky ako nič preletia od Ibrahima z Cypru do Martina a spiatočkou spod Fatier zasa na ostrov.
Svojmu cyperskému práčňovému pobytu som teda viacnásobne vďačná. Dosť podstatne za to, že som sa „dopracovala“ k používaniu cudziehou jazyka. Napokon, tá cingliš-cypriš bola celkom praktická dorozumievacia reč. Pre mňa síce zafungovala až na staré, no ešte predsa ako-tak jaré kolená.
Zaplatené „overtajmy“
Zárobky pre nás Slovenky sa v priebehu času ukázali značne poddimenzované, vonkoncom nezodpovedajúce výkonom a dennému nasadeniu. V porovnaní s pôvodnými sľubmi
v predbežných pracovných zmluvách sme na „pľaci“ práčovne veru ťahali za poriadne kratší koniec. O pláci, ktorú za porovnateľnú prácu brali „domorodé“ Cyperčanky, radšej ani nesnívajúc. Na cyperský trh práce nás už z domu „trocha“ lacno „predávala“ sprostredkujúca slovenská agentúra. To však nezistí našinec doma v Martine, ani v Bratislave na letisku, ale až priamo v práci.
No ako to už medzi nami, holubičími Slováčiskami, chodí, za svoje sa veru nepostavíme. Zaslúženú mzdu aspoň vyjednávať, nieto kvôli nej „zaštrajkovať“, to so mnou veru nebol ochotný nikto. Ešte tak šomrať po kútoch, chvíľu možno ponadávať v deň výplaty. Nič, čo by prinieslo nápravu vo výplatnej obálke - v podobe viacej „vtáčikov“ - tak sme po svojom volali tunajšiu menu, cyperské libry. To u Slovače naozaj nehrozilo! Ani na Cypre a už vôbec nie v Plyntexe. A tak som napokon s majiteľom vytrvalo „debatovala“ o zle vyplácaných nadčasoch (overtajmoch) iba sama. Napriek jeho prvoplánovému, bohorovnému „No andästend?“! V skutočnosti až veľmi dobre chápal, o čo ide. Len radšej nerozumel reči môjho kmeňa, to bolo výhodnejšie! Keď ide o krivdu, človek je tvor vynaliezavý. Slovníky boli poruke, aj na ostrove, v slovenskom dome.
Mne tie nadčasy, čo od nás potreboval, napokon majiteľko vyplatil. Aspoň v poslednej výplate, tesne pred odchodom DOMOV. Ako, kedy a koľko zo svojho sa dočkali ostatní, to neviem. Nebúrili sa, nedožadovali toho, čo im právom patrilo, otvorene sa nesťažovali. Slovom, držali hubu a krok...čo už s tým a čo s nami?
Vysoká škola tolerancie
Nejedna skúsenosť je onou cennou protihodnotou, získanou za polroka pobytu v neznámom prostredí. Navždy bude spojená s ostrovom bohyne Afrodity, podľa povesti zrodenej z morskej peny - práve tu, na „mojom“ Cypre. Tú mi nikto nikdy nevezme. Ani prácu spoznanú v práčovni, za mangľom, pri plachtách, mini obrúskoch aj maxi obrusoch, županoch, všetko ukladané a rozvážané na „trolíkoch“ rôzneho druhu, podľa potrieb expedície čistého hotelového „prádla“... To všetko každodenne, stereotypne a dookola, „spracovávané“ v takmer štyridsaťstupňových horúčavách meraných na slnku. V halách ešte znásobované výhrevnosťou maxipráčok a mang-ľov, prehriateho, nehybného vzduchu. Odetá len v najnutnejších kraťasoch a tielku, a aj tak večne zaliata potom. Takúto prácu som kupodivu a nad očakávanie zvládala celého polroka. Bez akýchkoľvek komplikácií, tak fyzických, ako aj duševných. Od postupného preniknutia do systému pracovného kolobehu v kolose obrovskej práčovne u súkromníka, až do „zabehnutej“ rutiny po šiestich mesiacoch.
Najvyššie cyperské absolutóorium si však udeľujem za trpezlivé zvládanie medziľudskej komunikácie. Maximálna tolerancia bola nevyhnutná dvadsaťštyri a pol hodiny denne. Overovaná v práci, a v neustálom najtesnejšom kontakte tých istých ľudí. Nielenže sme pracovali v tej istej práčovni, bývali sme všetci pod jedinou strechou, v spoločnom „slovenskom“ dome. Poriadne tvrdý oriešok, vyhrocujúci sa najmä s pribúdajúcim časom od domova a kupodivu novými silami!
Spoznávanie „domorodcov“
Prostredníctvom už známeho „cingliš“ sa darilo postupne prenikať tiež do domorodého prostredia, spoznávať tunajších ľudí. Najbližšie na rane boli pracujúce kolegyne v práčovni, potom predavači - na Cypre sú za pultom v prevahe muži! - pri bežných nákupoch v pekárni, zelovoci, markete. To bola prvá nevyhnutnosť, o stravu sme sa starali každý sám. Nakupovať sme sa museli naučiť rýchlo, no nebolo to nič zložité. Pokiaľ ide o obchody, Cyprus je veľmi civilizovaná krajina. Tovaru je od výmyslu sveta - ako už dosť dlho tiež na Slovensku. Zeleniny a ovocia sme tu mali určite viac, lacnejšej a vo výhodnejšom sortimente.
Podstatné informácie o živote na rozdelenom ostrove som predsa však získala najviac cez veselú, dobrácku osobnosť kamaráta Ibrahima. Aj svoje otvorené názory o nás servíroval vždy s vtipom, bez obalu a na rovinu. Pohotovo prejavoval úprimný záujem o Slovenky (very najs vumeny!), Slovákov, Slovensko. Letieť so mnou pozrieť krajinu pod Fatrami aj Tatrami, to sa napokon neodhodlal. Asi sa obával, že by sa mu veľmi zapáčilo...
Jeden večer po robote nalodil našu malú partiu do svojho novučičkého „landrovera“ a zobral nás na vzrušujúci výlet nočnou krajinou. Cieľom bolo neveľmi vzdialené sídlo jednotky našich krajanov. Slovenskí vojaci slúžia na Cypre, ich „varta“ je práve na onej rozdelenej hranici medzi gréckou a tureckou časťou ostrova. Niektorým z nich práve končil ročný pobyt v službe a o pár dní sa vracali domov. Obchodne orientovaný, o všetkom skvele informovaný „sajprus turky Ibrahim“ vedel, že ponúkajú na predaj bicykle. Janko s Jarkou, mladí manželia z našej „práčovňovej“ partie, sa na Cyprus vrátili z vianočných sviatkov za zárobkom ešte raz. A tak sa „zariaďovali“ na svoj dlhší pobyt. Jednoduché dopravné prostriedky na dvoch kolesách ich určite dosť zaujímali. Veď inak sa Slovač po ostrove pohybuje najviac pešo, stopom alebo - ak sme sa zozbierali v potrebnom počte - tak taxíkom. Manželia si od slovenských vojakov dva zánovné bicykle kúpili. Ibrahim ich dopravil, spolu s nami, ešte toho večera pod našu slovenskú strechu. Až potom sa pobral na tureckú stranu ostrova. Tam je jeho domov, kde žije so svojím synkom (medzičasom už aj druhým), manželkou, aj s rozvetvenou rodinou a s kamarátmi. Za prácou tiež dochádza.
Vianoce, Vianoce, prichádzajú
Náhody vraj neexistujú! Potom to mohol byť iba osud, čo ma „vyslal“ na ostrov. Navyše až
v dôchodku a osamotene, bez priateľskej duše. Po istých „domácich“ peripetiách s odchodom som napokon odletela z Bratislavy do sveta celkom sama. Hovorí sa tiež, že šťastie praje pripraveným a odvážnym. Potvrdzujem pravdivosť myšlienky. Mala som naozaj báječné šťastie! Prvé tri mesiace môjho cyperského pracovného pobytu prebiehali v znamení - LIPTOV OK. V našom slovenskom dome sa takto parádne, do maximálnej pohody, „sformovala“ priateľská, liptácko-turčianska partia. Pod vplyvom príjemného spolužitia s milými dievčatami z Liptova som svoj pôvodne na tri mesiace odhadovaný pobyt v Plyntexe predĺžila na pol roka.
A tým sa stalo, že do môjho ostrovného pobytu zapadol aj čas vianočný. Ako to s našimi európskymi kresťanskými Vianocami, najkrajšími sviatkami roka, bude v praxi a na ostrove, sme dlho vôbec netušili. Vari až tri dni pred Štedrým večerom, počas malej „práčovňovej“ párty, naše šéfstvo rozhodlo, že na sviatky budú mať Slováci voľno. Cyperskí Gréci sú, ako sa oni nazývajú - „ortodox“, čiže pravoslávni.
Väčšina kostolov, ktoré sme na ostrove zo zvedavosti ponavštevovali, pravoslávna naozaj je a je krásna, bohatá a v nedeľu býva plná. No cestou k moru sme mali „na rane“ aj katolícky chrám.
V tom sme boli viackrát, no prekvapením pri každej návšteve bolo, že veľkú väčšinu veriacich tvorili na omši tmavovlasí a pokožkou snedí Filipínci. Veľa ich na Cypre pracuje, sympatická Edna z práčovne aj trvalo žije.
Slovenské Vianoce som si pripravovala a napokon ich aj trávila na poschodí sama. Na sviatky sme tu ostali s Jankou v susednej izbe len dve. Moje Liptáčky a ostatní zo Slovenska leteli pred Vianocami domov. Nebudem nič dramatizovať, moje Vianoce boli slovenské aj cyperské a prežila som ich nezvyčajne pokojne, s mierom v duši. Síce inak ako všetky dovtedajšie doma, ale v úplnej pohode. Zásluhou hojnej ponuky v obchodoch bola na mojom „vianočnom“ stole vyprážaná ryba, vynikajúci šalát, o kapustnici ani nemlčiac.
Korunka cyperskej štedrovečernej hostiny však „priletela“ predsa len z pevniny, z domoviny, z Turca, z Martina. Obdivuhodne starostlivá kamarátka Zuzka nelenila, balíček zabalila a poslala ho za more. Do „liekovky“ nachystaného medíku, originál zatavená fľaštička od jogurtového mlieka utajila pravú tomčiansku medovinu, chýrne vlastnoručne napečené vianočné trubičky kupodivu zachovali tvar, chuť aj vôňu. K tomu pripojila živú vetvičku z jedličky aj neodmysliteľné imelo, v balíčku sa našlo zopár kúskov vianočnej kolekcie aj tri krásne vlašské orechy. Ba ešte aj darček sa zmestil - turčiansky kalendár na nastávajúci rok, so zásielkou fotografií znázorňujúcimi záľahu snehu mimoriadnej zimy 2006 na Vrícku či
v Tomčanoch, ba kdekoľvek. Nadovšetko - leteckí poštári doručili všetko presne a včas.
A tak som si aj tu na ostrove mohla vyčariť ilúziu našich krásnych slovenských Vianoc. Už len borovicová vetvička na výzdobu chýbala. Na Cypre je taká bohatá kvetena a toľko druhov všeliakých stromov aj kríkov, že som na väčšej okružnej prechádzke (tu len v krátkych rukávoch, napriek krutej zime doma!) objavila aj borovicu. A tak sme si s Jankou vzájomne koštovali, čo sme navarili a pred každou večerou počas Vianoc sa častovali aj medovinou do pohárika.
Tri dni vianočných sviatkov som na Cypre trávila prechádzkami po okolí a čítaním kníh. Tie som mala od ďalšej kamarátky, tentoraz
z Bratislavy. Práve tak ako množstvo pohľadníc
i péefiek, ktoré ma na ostrove potešili od dobrých ľudí z celého Slovenska. Dosť frekventovane potrafili roomingovými preletmi tiež nespočetné esemesky. Sprostredkovali mi počas dlhého pobytu úžasne veľa milých, priateľských kontaktov, potešujúcich v dňoch sviatočných i všedných. Boli pre mňa najvzácnejším ľudským spriaznením, preciťovaným ponad dočasne rozdielny časopriestor.
Na Cypre som trávila pracovný čas od 14. septembra 2005 do 29. marca 2006. Neľutujem, ale tam už asi nepoletím...

Skryť Vypnúť reklamu

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Fresh Market má novú predajňu Sanagro. Takto to tam vyzerá
  2. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  3. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  4. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  5. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  6. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  7. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  8. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  9. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  1. Duálnu prax v dm nahradilo počas pandémie online vzdelávanie
  2. Chief of Slovak Telekom: We care about the future of Slovakia
  3. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  4. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  5. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  6. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  7. Kvalitné sporenie si dokážete vybaviť z pohodlia domova
  8. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  9. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  10. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 24 865
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 21 423
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 15 930
  4. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 686
  5. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 12 144
  6. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 12 096
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 723
  8. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 879
  9. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 10 670
  10. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 654
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Pacientov s ochorením na Covid 19 v nemocnici pribúda, rozširujú sa aj červené zóny

V Univerzitnej nemocnici Martin (UNM) bolo v pondelok hospitalizovaných 72 pacientov s pozitívnym testom na ochorenie COVID-19.

Pavilón č. 5 v UN Martin je už celý v červenej zóne.

Vrútky už určili miesta, kde sa bude testovať

Jedným z odberových miest bude aj kino 1. máj, využijú sa aj telocvične škôl.

Ilustračné foto.

Mesto Martin hľadá dobrovoľníkov na testovanie obyvateľstva

Celoplošné testovanie sa uskutoční v sobotu a nedeľu od 8. do 20. h. Prestávka je naplánovaná od 12. do 13. h.

Ilustračné foto.

MY PLUS: Pokojne zostaňte doma, náš týždenník MY si teraz prelistujete už aj online

23 regionálnych titulov MY a niekoľkoročný archív online plus odomknutý exkluzívny obsah na 27 weboch MY - to je MY PLUS.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Ako sa penzistom zvýšia dôchodky

Aj od januára budúceho roku môžu dôchodcovia počítať so zvyšovaním penzií o valorizáciu. V tom istom mesiaci sa zvýšené dôchodky začnú aj vyplácať.

Epidemiológovia v Trenčíne vyšetrujú ohniská nákazy v dvoch závodoch

V rámci Slovenska prevažuje reťazové šírenie ochorenia v rodinách.

Agrokomplex musí po desaťročiach odstrániť svoj ikonický nápis

Konštrukciu vytvorili v roku 1974. Jej súčasťou bol aj klas.

Už ste čítali?