Článok pokračuje pod video reklamou
tnutí. Potom ešte pôsobil v rakúskom Simeringu, kde hral sedem rokov tretiu ligu. Keď sa vrátil, postupne si sadol na trénersku lavičku v Čadci, Kysuckom Lieskovci, ale istý čas pôsobil aj na Morave. Pod jeho vedením si prednedávnom futbalisti Čadce vybojovali postup do druhej ligy. Minulý týždeň sme sa s Pavlom Strapačom stretli pred tréningom s jeho novými zverencami.
Hovoríme s novým trénerom futbalistovRimavskej Soboty B (Martina) Pavlom Strapačom
Kedy sa upiekol váš trénersky prestup do Martina?
S Martinom som bol v kontakte odvtedy, keď som sa vrátil z Rakúska. Martin hral vtedy druhú ligu a po odchode trénera Sýkoru sme boli na ním uvoľnený trénersky post dvaja kandidáti. Nakoniec prišiel do Martina Viliam Ilko a ja som zostal pôsobiť v Čadci. Teraz som ale v Čadci skončil. Rozhodne neboli príčinou výsledky, ale len osobné vzťahy, takže som bol voľný. Keďže z Martina odišiel Ladislav Kuna, tak som súhlasil s ponukou a prišiel som trénovať sem. Hoci priznávam, že som mal ponuku trénovať v moravskom Vratimove, ale nakoniec som sa predsa rozhodol ísť do Turca.
Boli ste prvoligovým futbalistom Žiliny a Martinčania najvyššiu súťaž nikdy nehrali. Ale predsa, nestretli ste sa s nimi niekedy aj na trávniku ako so súpermi?
Samozrejme, že áno. Keď som prišiel do Žiliny, hrala druhú ligu a bola nasmerovaná postúpiť. Takže si pamätám na derby stretnutia. V Martine bol vždy dobrý futbal. Pamätám si na takých futbalistov, ako boli napríklad J. Huťka a dnes už nebohý K. Chatrnúch, ale aj na viacerých hráčov, ktorí vtedy obliekali martinský dres. Keď sme postúpili do ligy, potom sme sa ešte občas stretli v priateľských stretnutiach. A po rokoch, keď som začal trénovať v Čadci, už bol Martin naším tradičným súperom v tretej lige. To už je ale éra súčasných futbalistov obliekajúcich dres Martina.
Takže dobre poznáte aj súčasný martinský futbal, nie je to tu pre vás až tak neznáme prostredie, hoci dnes nosí rimavskosobotskú značku...
Určite. Keď sme hrali prípravný zápas pred súťažou, martinskí hráči už obliekali dres rezervy Rimavskej Soboty. Viem, že súčasný káder mužstva je mladý, zložený viac-menej zo študentov. A keďže sme už odohrali aj prvý priateľský zápas, urobil som si aj prvý reálny obraz. Môžem povedať, že v kádri sú mladí a vývojaschopní hráči, ale prospelo by im, keby k ním pribudli skúsenejší. Ak sa bude robiť s perspektívou, tak by bolo treba, aby pribudli traja-štyria hráči, ktorí dajú našej hre tvár a myšlienku. Chcel by som, aby sa toto mužstvo na jar pohybovalo niekde v strede tabuľky, ale predovšetkým, aby sa tu vybudoval perspektívny káder, ktorý by mohol pomýšľať aj na vyššie méty.
Spomínali ste, že v kádri sú väčšinou študenti a keďže martinskí futbalisti sú amatéri, trénujete len popoludní. Aká je účasť na tréningoch?
To je dosť veľký problém. Jeden hráč študuje v Prahe, dvaja v Bratislave, takže trénujeme bez nich. Ale trénujú individuálne a dochádzajú na zápasy. Ostatní trénujú štyrikrát do týždňa a na konci týždňa je naplánovaný prípravný zápas. Rozhodne to nie je ideálny stav, lepšie by bolo, keby nás bolo viac. Súčasný káder je úzky. Na prvom prípravnom zápase v Žiline nás bolo akurát jedenásť.
Na ktorých postoch by bolo ideálne posilniť mužstvo?
Posilniť by ho bolo treba na brankárskom poste, na poste stopéra, v strede zálohy a ideálne by bolo, keby sme získali aj posilu na hrot útoku. Každopádne by nám prospela aj väčšia konkurencia. Najviac by sme ale privítali, keby pribudli skúsenejší hráči, takí, ktorí finálnymi prihrávkami dokážu podporiť a využiť prednosti mladých - rýchlych a technicky dobre vybavených hráčov súčasného kádra.
Hoci ste s klubom dohodnutí na svojom pôsobení iba do leta, z toho, čo ste hovorili nám vychádza, že rozmýšľate v dlhodobejšom horizonte, ako len dohrať s mužstvom tento ročník súťaže. Nemýlime sa?
Je to tak. Martin je mesto s futbalovou tradíciou a ja verím, že sa to tu otočí k lepšiemu, že futbal nebude tak ako teraz visieť len na jednom človeku a že mu pomôže aj niekto iný. Myslím, predovšetkým na mesto. Ja tu chcem rozhodne robiť s dlhodobejšou perspektívou. Nerozmýšľam v dimenziách, že po mne potopa.
Lenže aj na jar bude Martin béčkom Rimavskej Soboty, perspektívou s najlepšou alternatívou by zrejme bolo opätovné osamostatnenie...
Myslím si, že časom k tomu aj príde, lebo to k ničomu nevedie. Rimavská Sobota je ďaleko od Martina a keď sa bude dať, tak asi sa to stane. Lenže, zrejme to záleží aj od postoja mesta. Či tomu niekto verí, alebo nie, šport a v tomto prípade futbal, je aj reprezentácia mesta. Bolo by dobré dať sily dohromady a vytvoriť tu podmienky a prostredie na to, aby sa tu hral dobrý futbal a pokračovalo v tradícii, ktorá tu už bola. Napríklad, v Čadci dnes futbal drží mesto. Keď som tam prišiel pred 2,5 rokmi situácia bola veľmi zlá, dokonca sa uvažovalo o tom, či tam futbal bude vôbec pokračovať. Našťastie mesto mu poskytlo ochrannú ruku a všetko sa obrátilo k lepšiemu. Na začiatku tam chodilo na futbal 50 divákov, o rok neskôr už aj dvetisíc. Mesto začalo futbalom žiť. Futbal ozaj nemôže ťahať jeden človek a verte, že futbal v týchto podmienkach nie je zárobková činnosť.
(jk)
