Sobota, 23. január, 2021 | Meniny má MilošKrížovkyKrížovky

Premeškaný „boom“

Minulý týždeň v stredu sa v aule dekanátu Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Martine uskutočnil odborný seminár na podporu turčianskeho variantu rýchlostnej komunikácie R3, ktorá bude prepájať sever a juh stredného Slovenska.

Stretnutie, na ktorom sa zúčastnil predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár, generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti Igor Choma, zástupcovia Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, turčianski primátori, starostovia a podnikatelia a viacerí poslanci krajského parlamentu, je dôležité najmä tým, že nadviazalo na nedávne vyjadrenie ministra dopravy pôšt a telekomunikácií Ľubomíra Vážneho o nemennosti koridoru trasy R3.
Igor Choma na ňom okrem iného povedal, že na Slovensku nemáme odsúhlasený plán rozvoja diaľnic, pričom tento rok by ho vláda mala schváliť. Vláda svojím rozhodnutím ovplyvní aj čerpanie financií z fondov Európskej únie na rozvoj cestnej infraštruktúry. Igor Choma ďalej informoval o výstavbe diaľnice D1 od Hričovského Podhradia popri Lietavskej Lúčke, cez tunel medzi Višňovým a Dubnou Skalou smerom na východ. Po dokončení prieskumnej štôlne sa výstavba dialničného tunela Višňové – Dubná skala zbytočne zastavila. V prácach na obidvoch tuneloch by sa malo pokračovať budúci rok. Tento rok by mal príslušný stavebný úrad na toto dielo vydať stavebné povolenie. Diaľnica D1 bude od Dubnej Skaly pokračovať smerom na východ a prepojí Turiec s Liptovom, ale zároveň umožní prepojenie do Poľska rýchlostnou komunikáciou R3.
Z hľadiska významu je ale dôležitejší koridor Katovice – Ostrava – Budapešť ako východnejší koridor Krakov – Budapešť. No pre obidva koridory je ale výhodnejší turčiansky variant R3 a nie banskobystrický, o ktorom sa začína opäť viac hovoriť. Táto rýchlostná komunikácia by ale vzhľadom na rozvoj ekonomiky severného Slovenska nemala obísť Turiec a Oravu, kde žije v koridore R3 podstatne viac obyvateľov ako na trase konkurenčného banskobystrického variantu.
Argumenty sú na strane Turca
Michal Sygút, primátor Turčianskych Teplíc, predložil na seminári odborné argumenty v prospech turčianskeho variantu R3. Trasu tejto rýchlostnej komunikácie (Šahy – Zvolen – Šašovské Podhradie – Kremnica – Turčianske Teplice – Martin s pokračovaním do Poľska a Českej republiky) definovali v medzinárodných dohodách ešte v roku 1997. Potom ale vznikla porovnávacia štúdia trasy cez Banskú Bystricu a jej dve alternatívy, pričom jedna z nich uvažovala o trase Banská Bystrica – Korytnica – Ružomberok. Odvtedy štát investoval na základe presadzovania politických a regionálnych záujmov veľa peňazí do štúdií, ktoré boli v rozpore s európskymi záujmami. Koridor R3 navrhli totiž pred viac ako desiatimi rokmi experti z Európskej únie a Švédska, pričom brali do úvahy vtedajšiu situáciu a perspektívy rozvoja regiónu. Michal Sygút predložil na seminári trinásť porovnávacích kritérií, v ktorých porovnal turčiansky s banskobystrickým variantom. Pri turčianskom variante sa na vzdialenosť do 30 kilometrov napojí do vzdialenosti 30 kilometrov na rýchlostnú komunikáciu podstatne viac miest a región v jeho koridore má o 100 tisíc obyvateľov viac ako pri banskobystrickom variante. V prospech turčianskeho variantu hovorí aj súčasné využitie existujúcich cestných komunikácií, menší dopad na životné prostredie, najmä na národné parky Veľká Fatra a Nízke Tatry. Pri štúdiách sa u banskobystrického variantu uvažovalo pri Korytnici iba o dvoch pruhoch rýchlostnej komunikácie o šírke 11,5 metra, ale pri turčianskom variante až so štyrmi pruhmi o celkovej šírke 22,5 metra. Pri budovaní banskobystrického variantu by bolo treba vybudovať 13 440 metrov tunelov, ale pri turčianskom iba 7 570 metrov. Turčiansky variant je lacnejší aj z hľadiska budovania mostov. Napriek lepším parametrom cesty je turčiansky variant lacnejší ako banskobystrický, a tak z neho experti spravili drahší tým, že do výdavkov pripočítali výdavky na budovanie úseku diaľnice D1 medzi Martinom a Ružomberkom, ktorá sa bude stavať tak či onak, lebo má prepájať západ a východ Slovenska. Z odborného seminára vyplynulo, že jedinou slabou stránkou turčianskeho variantu R3 je projekčná nepripravenosť.
Banskobystrický variant má nevýhod neúrekom – okrem spomínaných napríklad ohrozenie čistoty zdrojov termálnej a pitnej vody pri Korytnici a Slovensko by naň dostalo menej peňazí (možno žiadne) z fondov Európskej únie, ktorá preferuje výstavbu diaľnic v súlade s medzinárodnými dohodami. Za všetko hovoria aj ďalšie číselné ukazovatele. Turčiansky variant je v prepočte na jedného obyvateľa regiónu o polovicu lacnejší ako banskobystrický, približne dvojnásobná je aj súčasná frekvencia dopravy cez Turiec, pričom rastie oveľa rýchlejšie ako napríklad medzi Banskou Bystricou a Sliačom.
Pracovalo sa na zbytočných štúdiách
Vďaka presadzovaniu politických a regionálnych záujmov odborníci pracovali na iných projektoch. Na seminári vyšli najavo aj šokujúce informácie. Napríklad v roku 2002 odborníci pripravovali štúdiu, v ktorej sa uvažovalo o tom, že cez Turiec nepovedie žiadna rýchlostná komunikácia alebo diaľnica, teda ani D1. Pre obidva turčianske okresy by to znamenalo, že sú súce iba na zalesnenie a poľovníctvo. Medzi najlepšie pripravené projekty na Slovensku patrí obchvat Svidníka. Určite nie náhodou, veď z tohto regiónu pochádza bývalý minister dopravy pôšt a telekomunikácií Pavol Prokopovič a minister financií Ivan Mikloš. Aj keď už v tomto roku by mohlo Slovensko čerpať peniaze z fondov Európskej únie, projekčne pripravené sú iba niektoré úseky diaľnice a cestné obchvaty.
O ďalšom plytvaní peňazí svedčia napríklad nové štúdie diaľnice D1 (Bratislava – Žilina – Košice) a D3 (Žilina – Čadca) a komunikácie R5, ktoré sa týkali katastrov Rajca a Oščadnice a stáli zbytočne 70 miliónov korún. Niečo podobné sa opakovalo a môže opakovať v prípade trasy rýchlostnej komunikácie R3. Z hľadiska priemyselného, turistického, kultúrneho a sociálneho rozvoja Turca by situácia, ak by náš región prišiel o diaľnicu, spôsobila katastrofu. Na výstavbu automobilky KIA v Tepličke nad Váhom nadväzuje množstvo investičných aktivít desiatok ďalších firiem, pričom Turiec premeškal najväčší „boom“. Podľa informácií Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory sa preto za posledný rok a pol 15 až 20 firiem usadilo v priestore medzi Dubnicou až po hranice s Českou republikou, keďže v jeho blízkosti diaľnica je. Výstavba diaľnice do Martina bola donedávna v nedohľadne, preto tieto firmy odmietli kvôli riziku omeškania dodávok tovaru a hroziacemu penále, stavať v blízkosti turčianskej metropoly. Kvôli častým dopravným zápcham pri Strečne je aj dochádzka z Turca a Oravy do Žiliny a okolia problematická.
Ako nám povedal primátor Martina Andrej Hrnčiar, primátori a starostovia budú postupovať v aktivitách na podporu turčianskeho variantu R3 spoločne a verí, že napriek premeškanému investičnému a priemyselnému „boomu“ prídu do Martina ďalší investori.
„Stopla“ ich zápcha pri Strečne
Milan Novotný z firmy Auto Martin vo svojom príspevku na seminári podporil tvrdenie, že priemyselné parky sa môžu rozvíjať iba vďaka diaľniciam. V Turci nechcú veľké firmy investovať iba kvôli tomu, že tu nie je pripravená infraštruktúra, ku ktorej neodmysliteľne patrí aj bezproblémový prístup. Žiadna firma totiž nechce riskovať, že nedodá alebo nedostane včas tovar. Na dokreslenie treba povedať, že dvaja účastníci seminára, ktorí cestovali do Martina zo Žiliny, meškali naň iba kvôli dopravnej zápche.
„Časové straty by sme chceli dobehnúť razantnou prácou na príprave projektov. Dialničný tunel Višňové – Dubná Skala by mal byť hotový v roku 2012. Čím lepšia bude príprava na výstavbu diaľnice D1 do Turian a ďalej, tým väčšie sú možnosti začiatku jej výstavby,“ povedal nám Igor Choma.
Vyhlásenie by malo presvedčiť aj vládu
Účastníci seminára podpísali spoločné vyhlásenie na podporu turčianskeho variantu R3, žiadali vládu SR o urýchlenie príprav na výstavbu R3 a jej zaradenie medzi investičné priority v rámci výstavby rýchlostných komunikácií. Zároveň žiadali o spustenie výstavby cestného obchvatu Hornej Štubne, ktorý by bol prvým hotovým úsekom R3. Jeho výstavba by sa mala začať už tento alebo budúci rok, ale zatiaľ iba v dvoch pruhoch.
„V tejto situácii sú lepšie dva pruhy ako žiadny obchvat, a potom sa dá pripraviť čo najjednoduchšie riešenie tohto úseku pre 4 cestné pruhy. Ako bude vyzerať konečná trasa, nevieme. Je to v štádiu prípravy štúdií. Samozrejme, stále tu existuje variant prepojenie R3 s R1,2 (Nitra – Zvolen a Trenčín – Zvolen) na úseku, kde by bolo blízke cestné pripojenie k Handlovej,“ povedal nám Igor Choma. Na seminári sa hovorilo o reálnom začatí výstavby R3. Odborníci ho odhadujú na čas do roku 2014.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  9. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  4. Hygge ako životný štýl
  5. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  6. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  7. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  8. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 38 031
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 36 520
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 10 930
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 9 254
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 990
  6. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 8 573
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 328
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 950
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 726
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 624
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Vo Vrútkach ľudia môžu prichádzať na testovanie bez nutnosti objednávania sa vopred.

Do dvanástej hodiny stihli otestovať 715 ľudí.

1 h
V Žabokrekoch sa na testy aktuálne nečaká.

Zatiaľ otestovali 275 ľudí. Do dediny sa chodia otestovať aj Martinčania.

3 h
V Martinskej časti Kolónia Hviezda sa testuje v pristavenom autobuse.

Skríningové testovanie ide v päťdesiatdvatisícovom Martine bez ťažkostí. Na odberových miestach na Ľadovni, v Košútoch či na Kolónii Hviezda sa dopoludnia netvorili žiadne veľké rady. Výrazne k tomu napomohol aj objednávací systém.

4 h
Na Lipovci funguje elektronický objednávací systém, no berú aj neobjednaných záujemcov o testovanie.

Doobeda otestovali približne 120 ľudí. Pozitívny nebol nikto.

4 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Prednostka neodpísala, rezort vnútra poslal len všeobecné stanovisko.

21 h

V druhom kole malo pozitívne testy 1,02 percenta testovaných. Na Borovej ulici však číslo vyskočilo na 6,45 percenta.

22. jan

Policajti začnú novú technológiu využívať od soboty.

19 h

Hudečková je hlavnou odborníčkou na epidemiológiu ministerstva zdravotníctva.

21. jan

Už ste čítali?