m“ miestom, kam táto výstava so 110 exponátmi zavítala, aby si urobila zatiaľ prvú a jedinečnú zastávku pred prekročením hraníc. Najbližšie - na konci mája - poputuje do Českej republiky. V Prírodovedeckom múzeu SNM v Bratislave bola sprístupnená od mája minulého roka a videlo ju okolo 83 tisíc návštevníkov.
Výstava odhaľuje život srstnatého mamuta, vývoj, vymieranie a jeho vzťah k človeku. Žil na území Slovenska asi pred 50 tisíc rokmi v období posledného zaľadnenia Európy a Ázie. Prví prapredkovia mamutov, ako nás informovala Elena Záhradníková z EM-SNM, sa začali objavovať už pred šiestimi miliónmi rokov, posledné trpaslíčie formy mamuta srstnatého sa na Sibíri vyskytovali ešte pred 4 tisíc rokmi. „Vážili od 4 do 6 ton, vysoké boli od 2,7 do 3,4 metra a dožívali sa asi 60 rokov. Mohutné kly používali na odhŕňanie snehu pri získavaní rastlinnej potravy, ale aj na obranu, pričom boli tiež znakom ich sexuality. Legendárne zvieratá najpravdepodobnejšie vyhynuli v dôsledku klimatických zmien, k ich zániku však mohli prispieť aj ľudia či vírusy,“ doplnila E. Záhradníková.
O tom, ako vyzeral tento druh pravekého zvieraťa, najlepšie vypovedá model mamuta v životnej veľkosti, ktorý je najatraktívnejším exponátom výstavy. Hnedý chlpáč s veľkými klami je zrejme jediným artefaktom výstavy pochádzajúcim z turčianskeho regiónu. Iste si dobre pamätáte na mamuticu Žofku, ktorá sa minulý rok „narodila“ v divadelnej dielni Slovenského komorného divadla vďaka tímu tamojších odborníkov. Viedol ich vedúci divadelných dielní Peter Klaudíny st. a spolu s ním na „stvorení“ mamuta pracovali priemyselný dizajnér Peter Klaudíny ml, sochár Martin Marunic a poľská umelecká sklárka Marta Miare. Tak ako ju osobne odprevadili v minulom roku do Bratislavy, tak ju aj osobne priviezli naspäť do rodného mesta, aby ju mohli obdivovať aj Martinčania.
Ak ste už medzi obyvateľov doby ľadovej zavítali, možno vás prekvapilo, že mamutia kráska Žofka, je vlastne on. Médiá i samotní stvoritelia praveké zviera síce prezentovali ako samicu, no kurátorka výstavy Anna Ďurišová z Prírodovedného múzea SNM v Bratislave tvrdí, že mamutice boli nižšie. Aj napriek tomu 3,2 metrovému tvorovi ponechali pracovný názov Žofka, ktorý mu dali ešte v divadelnej dielni v Martine.
Jadrom výstavy sú originálne nálezy kostier mamutov a im príbuzných zvierat na území Slovenska. Medzi najväčšie a najznámejšie patrí aj historicky známy mamut Andreja Kmeťa, o ktorom sme písali nedávno. Jeho kosti našiel v roku 1902 Žid Áron Krén v Beši pri Leviciach. Andrej Kmeť ich od neho kúpil za vlastné peniaze a osobne odviezol do svojho martinského múzea. Ďalším vzácnym nálezom je časť kostry zo seneckej tehelne z roku 1961, nálezy zo sprašových usadenín a najpočetnejšími exponátmi sú nálezy zo štrkových náplavov riek. Výstavu dopĺňa grafika, jaskynné maľby, model paleolitického obydlia s lovcami mamutov a dokumentárne filmy. Cielene pre tento projekt vznikol dokument s Pavlom Dvořákom, no informácie o mamutoch dopĺňa aj historický spot zo šesťdesiatych rokov o náleze seneckého mamuta a vzácnym je aj nafilmovanie nálezov kostier z územia Európy a Sibíri, ktoré vďaka francúzskej ambasáde v Bratislave zapožičalo prírodovedné múzeum v Paríži.
Výstavu v Martine si môžete pozrieť do konca mája.