kov “ a hľadajú sa preň možnosti, ako tento titul prakticky naplniť. V tomto príspevku sa budem špeciálne venovať otázke vysokého školstva v Martine. Táto problematika zaujíma mnohých ľudí žijúcich v tomto meste a rozvoj vysokého školstva môže byť pre občanov prospešný. Zámerne píšem tento príspevok po komunálnych voľbách a dúfam, že bude dostatočne inšpirujúci pre novozvolených predstaviteľov nášho mesta, ale i pre predstaviteľov celoslovenských a nadregionálnych inštitúcií sídliacich v meste.
Martin je už veľa rokov vysokoškolským mestom vďaka prítomnosti Jesseniovej lekárskej fakulty. Mesto Martin však zmeškalo vlak pri zakladaní nových univerzít. Doslova na zelenej lúke vznikli univerzity vo viacerých aj menších mestách, napr. v Trenčíne, Ružomberku, najnovšie aj v Komárne. V mestách, v ktorých podobne ako v Martine v minulosti sídlila jedna alebo dve samostatné fakulty, dnes fungujú veľké samostatné univerzity. Dokonca v Trnave, v meste o málo väčšom ako náš Martin, sídlia dve univerzity a jedna fakulta STU. Podobne je to aj v iných prevažne krajských mestách. Nikde však nedokázali zriadiť pri novej univerzite samostatnú lekársku fakultu. Riešili to založením fakulty zdravotníctva a premenovali miestne nemocnice na fakultné.
Nie som kompetentný k tomu sa vyjadrovať, iba podotýkam, že vynaliezavosť nepozná hraníc. Táto vlastnosť v oblasti vysokého školstva trvalo chýba mestu Martin. Na jednej strane máme mimoriadne úspešnú a rozvíjajúcu sa lekársku fakultu, ktorá mesto reprezentuje a na druhej strane doteraz chýba spolupráca inštitúcií sídliacich v našom meste a kompetentných osobností, aby sa lobovalo za založenie samostatnej univerzity v Martine. Prečo v Martine? Niekto povie, že všade naokolo - v Žiline, B. Bystrici, Ružomberku, vo Zvolene, v Trnave atď. sú dostatočné možnosti štúdia v mnohých odboroch na miestnych univerzitách. Áno sú, a na počudovanie môžeme študovať napr. muzeológiu alebo kultúrne dedičstvo v Žiline alebo B. Bystrici. Pritom Martinom prechádzali dejiny slovenského národa a je tu zachované kultúrne dedičstvo tohto národa. Sídli tu Matica slovenská, Slovenská národná knižnica, ktorá je viac než univerzitná knižnica, Slovenské komorné divadlo atď., teda sú tu podmienky pre existenciu univerzity. V budove bývalého generálneho riaditeľstve ZŤS pôvodne Zveľaďovacieho ústavu sídlila krátko Slovenská vysoká škola technická. V Martine bol založený a viac rokov fungoval Pedagogický inštitút, neskoršie presťahovaný do B. Bystrice, kde sa pretransformoval na Pedagogickú fakultu. V nedostavanej budove vedľa bývalého generálneho riaditeľstva mala sídliť katedra Technickej univerzity z Košíc. Dovolím si tvrdiť, že v Martine žije aj dnes veľa vysokoškolských odborníkov a v neposlednom rade v súčasnosti Martin má prebytok nebytových priestorov a vhodné reprezentatívne budovy adaptovateľné pre účely univerzity. V súčasnosti však nie je možné zriadiť u nás univerzitu, lebo na to treba iniciovať schválenie príslušného zákona v NR SR. Ak ale chceme mať z Martina kultúrne centrum celoslovenského významu, odvážne tvrdím , že bez univerzity to nepôjde. Nemusím sa podrobne zmieňovať o tom, akým prínosom, či už kultúrnym, ekonomickým, je vysoká škola pre mesto.
Túto šancu treba pre Martin znovu oživiť. Existuje aj cesta postupných krokov zriaďovaním napr. detašovaných pracovísk rôznych univerzít. V tomto smere musím so smútkom konštatovať, že tu bolo ešte nedávno detašované pracovisko univerzity Konštatína Filozofa v Nitre, detašované pracovisko Elektrotechnickej fakulty Žilinskej univerzity, existovala spolupráca z UMB v B. Bystrici a nakoniec nebolo odsúhlasené zriadenie detašovaného pracoviska Fakulty informatiky STU v Bratislave v objekte bývalej materskej škole na Žingorovej ulici v Martine. Následne som sa dozvedel, že toto pracovisko STU Bratislava bolo zriadené v B. Bystrici, ktorá sa rýchlo zorientovala a ponúkla vhodné podmienky. Je pre nás iróniou a snáď aj poučením, že teraz v nej študuje okolo 100 študentov, viacerí aj z Martina.
Uvedené skutočnosti doteraz svedčia o tom, že tieto veci nám v Martine totálne unikajú, keď nevieme udržať a rozvíjať pracoviská univerzít, vytvárať pre ne podmienky, tak ako to robia napr. v Prievidzi, Lipt. Mikuláši, v Poprade, kde nie sú zatiaľ ani samostatné fakulty. Nechcem sa týmto článkom niekoho dotknúť, lebo všetky tieto neúspechy v oblasti vysokých škôl sú dôsledkom chýbajúcej spolupráce viacerých inštitúcií a mesta samotného.
Týmto chcem povzbudiť predstaviteľov mesta a ďalších inštitúcií, sídliacich v Martine, aby spolupracovali medzi sebou. Existencia univerzity má mimoriadne pozitívny dopad na rozvoj mesta práve v tých oblastiach, ktoré pomôžu aj v praktickom deklarovaní Martina ako centra národnej kultúry Slovákov. Naplnenie tejto ambície zrejme prekročí jedno volebné obdobie, napriek tomu držím palce novozvoleným predstaviteľom mesta, aby si osvojili v záujme Martina popri iných ambíciách aj myšlienku na postupné zriadenie univerzity v srdci Slovenska v Martine. Aby sa táto myšlienka dostala aj do strategického plánu rozvoja mesta a aby sa začali hľadať spôsoby a možnosti spolupráce najskôr u nás doma v Martine ohľadom rozvoja vysokého školstva v našom meste a potom aj v Bratislave, aby to boli kroky koordinované a vedené jedným smerom.