Turčianske Teplice – odlažia budov bez výťahov, do kancelárií štátnych a samosprávnych úradníkov, do ambulancií lekárov alebo do knižníc a do iných verejne prístupných priestorov. V Turčianskych Tepliciach obyvatelia mesta a obcí horného Turca potrebujú bezbariérový prístup najmä do obvodného a mestského úradu, polikliniky, poš-ty, domova dôchodcov a sociál-
nych služieb, daňového úradu, budovy železničnej stanice a do bánk. S výnimkou bánk, ktoré majú vstup do budovy na úrovni terénu, ďalej domova dôchodcov a vstupných priestorov mestského úradu sa vozičkár sám do žiadnej inej verejnej budovy v meste nedostane.
Presvedčila nás o tom aj 53-ročná Mária Š. z Jasenova, ktorá je už 15 rokov invalidnou dôchodkyňou. Napísala nám o problémoch, ktoré mala kvôli vyskúšaniu zubnej protézy.
„Som úplne invalidná a čiastočne imobilná a choroby spolu s liekmi sa podpísali na kvalite mojich zubov. Napriek tomu, že obvodná zubná lekárka a sestrička zo Slovenského Pravna sú mimoriadne ústretové, neobyčajne chápavé a veľmi mi pomohli, predsa som musela cestovať do Polikliniky v Turčianskych Tepliciach. Najskôr kvôli schváleniu a potom kvôli výberu odtieňa zubov, pričom zubné ambulancie a laboratórium sú na poschodí. Aj tu som sa ale stretla s nesmierne ľudským prístupom, pretože schvaľujúca lekárka a laborantka ochotne zišli dole a pomohli mi. Nastal ale problém a musela som ísť na dopasovávanie mostíkov do laboratória. Pre mňa to bola neriešiteľná situácia, lebo v poliklinike nemajú vyťahy a čakal ma krkolomný výstup hore schodmi. Podotýkam, že na poschodí je aj očná ambulancia, kde chodia prevažne starší ľudia, ortopedická, chirurgická a interná ambulancia, ba aj rehabilitačné pracovisko. Výstup hore schodmi mi za výdatnej pomoci manžela, povzbudzovania a nesmierneho súcitu okoloidúcich trval viac ako pol hodiny. Potom, keď ma doviezli domov, som ležala v príšerných bolestiach dva dni a „dopovala“ som sa zvýšenými dávkami liekov,“ napísala nám okrem iného Mária Š.
Musíme jej dať za pravdu aj v tom, že treba vynakladať menej peňazí na veci, ktoré sa na verejných priestranstvách využívajú iba niekoľko mesiacov ročne a aj v tom, že do polikliniky treba kúpiť aspoň výťahové kreslá do prednej a zadnej časti budovy, ktoré by chorí permanentne využívali. Hovorí sa o bezbariérových prístupoch do úradov, pôšt, kultúrnych zariadení, ale treba zdôrazniť, že polikliniku navštevujú prevažne starší ľudia, ktorí majú problémy s pohybom, a práve tam, kde by to malo byť s úplnou samozrejmosťou vyriešené, majú pacienti problém s prekonávaním bariér. Za príkladmi netreba chodiť ďaleko. Napríklad v teplickom Domove dôchodcov a sociálnych služieb majú nielen výťahy, ale aj plošinu, na ktorej vyvezú imobilných ľudí na invalidnom vozíku hore schodmi.
Ako nás informoval Alexander Chvojka, vedúci technického oddelenia teplickej radnice,jedna z vyhlášok Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR z roku 2002 prikazuje úradu, zdravotníckemu zariadeniu alebo súkromnej inštitúcii, do priestorov ktorého chodí široká verejnosť, aby mala pre vozičkárov vyriešený bezbariérový prístup. V spomínanej vyhláške sa píše o všeobecných technických podmienkach na budovanie stavieb, ktoré využívajú osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Záleží na vlastníkoch a správcoch takýchto budov, aký zaujmú postoj k imobilným občanom. A čo Poliklinika v Turčianskych Tepliciach? Patrí pod správu Žilinského samosprávneho kraja. Jeho hovorca Peter Kubica nás informoval, že ŽSK pripravuje projekt rekonštrukcie a rozširovania existujúcich zdravotníckych zariadení a prístavbu polikliniky v hodnote 14 miliónov korún, bude sa ním uchádzať o finančnú podporu z fondov EÚ v programovom období rokov 2007 až 2013.
V Turčianskych Tepliciach pribudol pri budovaní radničného námestia bezbariérový vstup do mestského úradu. Problémom ale je, že v radnici nie je výťah a kancelárie úradníkov a knižnica sú na prvom a druhom poschodí. Na prízemí je iba pracovisko informácií. Ako nám povedal primátor Michal Sygút, tento problém chce riešiť, má ho vo svojom volebnom programe. Na prízemí by podľa neho mali byť nielen informácie, ale aj klientske centrum, kde by kvalifikovaný pracovník úradu umožnil občanom zaplatiť všetky poplatky, vybaviť potvrdenia a rôzne povolenia. Imobilní občania by tak nemuseli vychádzať na poschodie. K úprave priestorov by malo dôjsť už v priebehu roka. Otázkou ešte ostáva poloha knižnice a bezbariérový vstup do nej.