Pani Oľga mala vtedy len tridsaťdeväť rokov – ostala sama s tromi deťmi, najmladšia dcérka mala len deväť. Najskôr sa neplánovala druhýkrát vydať, ale ako sa deti osamostatňovali, začala pociťovať túžbu po niekom, kto by jej pomohol vyplniť trpkú samotu. Pán Štefan mal už staršieho syna ženatého, no a keď ho nasledoval aj mladší... „To viete, samota je zlá, tak treba niečo robiť,“ vysvetlil.
Spoznali sa na pracovisku, kde boli dennodenne v kontakte. Vďaka spoločnému zamestnaniu sa o sebe veľa dozvedeli – aké má ten druhý záujmy, čo má rád... No a jednoducho medzi nimi preskočila iskra, ako keď sa zaľúbia dvaja mladí ľudia. Ako sa preciťuje láska v neskoršom veku? „Je to také isté ako v mladom,“ jednoznačne odpovedal pán Štefan. Pani Oľga si myslí, že to môže byť dokonca aj lepšie: „Predsa, keď je človek mladý, chodí kade-tade – von, posedieť si a my starší trávime večery doma a väčšinu času sme spolu.“
Svadba sa mala uskutočniť tajne. Napriek tomu, že o ich vzťahu obe rodiny vedeli, túto veľkú udalosť im chceli dvaja „tajnostkári“ prezradiť, až keď budú svoji. „Chceli sme to urobiť v tichosti, aby nik nemal žiadne starosti ani výdavky,“ objasnila pani Oľga. Nakoniec to však celé dopadlo úplne inak. Skôr, ako si pán Štefan s pani Oľgou stihli v kostole povedať „áno“, otočili sa a uvideli za sebou nielen svoju rodinu, ale aj priateľov, ktorí im prišli s kyticami kvetov zagratulovať. „Dodnes nevieme, odkiaľ sa to dozvedeli, ale najlepšie bolo, že sme tam mali svoje deti,“ dodala.
Po krátkom čase sa začali objavovať zdravotné ťažkosti a keďže už boli obaja na dôchodku, podali si žiadosť o umiestnenie v domove dôchodcov na Ľadovni. Podarilo sa. A dnes si tu v láske nažívajú. Dve dcéry pani Oľgy sú stále nablízku, pretože v tom istom domove pracujú, no a ostatné deti aj s vnúčencami chodia pravidelne na návštevu. Manželia Senajovci nezabúdajú ani na svojich predchádzajúcich partnerov a spoločne chodia položiť kvety na jeden i druhý hrob.
Aj keď za začiatočná zaľúbenosť trocha zovšednela a zmenila podobu, láska medzi nimi stále kvitne – aj po osemnástich spoločných rokoch. Sedemdesiatšesťročný pán Štefan a o deväť rokov mladšia pani Oľga sa majú radi, podávajú si pomocnú ruku, v ťažkostiach či v chorobe sú si jeden druhému oporou.
A aký je recept na takéto šťastné manželstvo? „No viete, keď to medzi dvoma sedí, potom je to manželstvo šťastné,“ bez okolkov sa vyjadril pán Štefan. A pani Oľga pokračuje: „Dôležité je, aby si dvaja ľudia vedeli porozumieť, pochopiť sa a tolerovať, ale hlavne jeden druhému odpustiť. Ono príde v manželstve aj v takomto veku všeličo. A dnes sa pomaly každá zvada rieši rozvodom – no treba si odpustiť – bez toho to nejde.“