O ambícii Martina byť v roku 2013 Európskym hlavným mestom kultúry hovoríme s vedúcim odboru kultúry a regionálneho rozvoja mestského úradu Alexandrom Zacharidesom
ltúry. O tento titul sa uchádzajú dve mestá Únie – jedno z krajín „starých“ členských štátov a druhé z „nových“. Záujem oň zo slovenského prostredia je veľký, pretože mesto, ktoré ho získa, má možnosť čerpať na svoj rozvoj nemalé finančné prostriedky a otvára sa pred ním aj množstvo šancí na vlastnú reprezentáciu a ponuku kultúrnych, turistických a iných daností v podmienkach Európy. Každé z miest, ktoré titul chcú získať, musí do polovice novembra tohto roku predložiť projekt odzrkadľujúci ambíciu mesta ukázať Európe niečo výnimočné. A práve o základných rámcoch takéhoto projektu bola predovšetkým reč na spomínanom stretnutí u primátora. Hovoríme o ňom s vedúcim odboru kultúry a regionálneho rozvoja Mestského úradu v Martine Alexandrom Zacharidesom.
Na úvod otázka: Ako sa k ambícii mesta byť na rok hlavným mestom kultúry starého kontinentu postavili reprezentanti špičkových martinských kultúrnych inštitúcií?
Kladne. Na stretnutí sa zúčastnili zástupcovia Slovenskej národnej knižnice, Slovenského komorného divadla, Slovenského národného múzea-Etnografického múzea, Matice slovenskej a Turčianskej galérie. Teda inštitúcií, ktoré by mohli niesť podstatný diel zodpovednosti za tvorbu a naplnenie projektu, s ktorým sa bude Martin uchádzať o možnosť byť v roku 2013 Európskym hlavným mestom kultúry. Ich predstavitelia chápu, že je to obrovská šanca „predať“ Martin a región v prostredí Európy. To po prvé, po druhé – mesto, ktoré titul získa, má možnosť financie, ktoré sú s týmto projektom spojené, použiť nielen na rozvoj kultúry ako takej, ale aj na rozvoj infraštruktúry. V Martine by sme urobili veľkú chybu, keby sme sa tejto šance nechytili. Podľa prvých informácií by malo ísť o 40 miliónov eur.
O čom predovšetkým sa na stretnutí hovorilo?
Keďže som sa zúčastnil na informačnom dni, ktoré k tejto téme nedávno zorganizovalo Ministerstvo kultúry SR, najskôr odzneli základné fakty z neho. Ale nielen fakty, dôležitá bola atmosféra, vystúpenia zahraničných hostí, ktorí referovali o podobných podujatiach v niektorých krajinách Európy, informácie zo zázemia podujatia, lebo teraz pôjde predovšetkým o to, aby Martin sformuloval taký projekt, ktorý obstojí v konkurencii ostatných miest. Ako vieme, o titul sa uchádza Bratislava, Nitra, Trenčín, Levoča, Košice, Banská Bystrica, Banská Štiavnica a ďalšie a všetky sa snažili z konkurenčných dôvodov jednak utajiť základné kontúry svojich projektov a jednak zistiť čo najviac o svojich protikandidátoch.
Takže, je možné už v tejto fáze prezentovať, s akým želiezkom v ohni pôjde do boja o získanie spomínaného titulu Martin?
Určite to v tomto čase ešte nie je možné. Aj na stretnutí u primátora jednotliví zástupcovia kultúrnych inštitúcií len v hrubých rámcoch naznačovali, čím môžu do projektu prispieť. Dohodli sa, že svoje príspevky spracujú písomne a zároveň sa pokúsia naformulovať základnú ideu súťažného projektu, ktorá sa bude neskôr rozvíjať.
Má vôbec Martin v konkurencii miest, ktoré sa spomínali – a napospol ide o väčšie, či z historického hľadiska významné, mestá šancu uspieť?
Domnievam sa, že má. Uvedomme si, že cieľovým rokom je síce rok 2013, ale to neznamená, že všetky aktivity víťazného mesta sa budú koncentrovať práve do tohto roku. Ide o komplex podujatí rozložených do takmer štyroch rokov a týkajú sa nielen kultúry všeobecne, ale i cestovného ruchu, vzdelávania, spoločenskej pozície daného mesta, pozitívnych signálov, ktoré dnes ale i v minulosti vysielalo do Európy a podobne. Martin má množstvo oporných bodov vo svojej histórii, ktoré bude môcť projekt využiť a pretaviť ich v modernejších výstupoch. Dôležité ale je, aby sa na území mesta spolupracovalo. Akákoľvek sólo ambícia jednotlivých inštitúcií je v tomto projekte odsúdená na neúspech. Treba si uvedomiť, že Európa nepodporí rozhašterenosť, v Európe sa spolupracuje.
Zverí mesto prácu na projekte, jeho kreovaní a napĺňaní profesionálnej inštitúcii, alebo má ambíciu zvládnuť to vlastnými silami?
Ani v tejto otázke ešte nie je nič jasné. Účastníci stretnutia sa dotkli aj tohto problému, ale v tejto fáze bolo ešte priskoro na dohodu, ako na to. Každopádne, projekt takéhoto rozsahu nie je možné zvládnuť popri práci na úrade. Uvažovalo sa o založení „eseročky“ alebo o zriadení profesionálneho miesta na úrade, ktoré by mohol obsadiť koordinátor, padli aj iné návrhy. Rozhodnutie sa odložilo na čas, keď budeme mať jasné aspoň základné kontúry súťažného projektu.
Koľko vlastne máme času?
Jasné sú dátumy z Únie. Do polovice novembra máme predložiť projekt. Komisia zložená z odborníkov z jednotlivých krajín Európskej únie a osobností zo Slovenska vyberie jedno-dve mestá, ktoré odporučí do užšieho výberu. Tieto mestá svoje projekty rozpracujú do väčších detailov a v budúcom roku má padnúť rozhodnutie. Mesto-víťaz bude napĺňať svoj projekt pod drobnohľadom komisie, aby nedošlo k zlyhaniu. V tom čase už bude spolupracovať s mestom vo Francúzsku, ktoré sa stane víťazom v krajine pochádzajúcej z bloku prvých členských štátov Európskej únie. Pre nás je teraz dôležité, aby padol dobrý nápad ako základ súťažného projektu. Rozvinúť ho a pretaviť do konkrétnych podujatí už nebude ťažké, pretože Martin má skúsenosti s nadregionálnymi i medzinárodnými aktivitami a budeme môcť čerpať i z týchto skúseností.
Na stretnutí u primátora boli zástupcovia len niektorých kultúrnych inštitúcií. Bude to len ich projekt, len ich záujem? Alebo akcia aj ďalších a určená pre širokú verejnosť?
Určite nepôjde len o prezentáciu vybraných kultúrnych inštitúcií. Ale na začiatku sme si museli povedať, kde sme, s čím a s kým môžeme v prípravnej fáze projektu rátať a, koniec koncov, práve tieto inštitúcie sa môžu prezentovať ľuďmi a skúsenosťami, ktoré ich stavajú pri štarte projektu do pozície lídrov. Ale to neznamená, že výlučných lídrov. Práve naopak. Keďže prezentácia mesta-víťaza je rozložená do viac rokov, nie je možné, aby ich organizáciu a napĺňanie zvládali len oni. K slovu sa určite dostanú ďalšie kultúrne inštitúcie, školy, podnikatelia, spoločenské organizácie. Ako a kedy – o tom je ešte predčasné konkrétne hovoriť.
Možno je práve tu namieste povedať pár slov aj o tom, čo titul – Európske hlavné mesto kultúry znamená?
Hlavnou myšlienkou tohto projektu je spájať ľudí. Vo vyspelej Európe už dávno vedia, že práve kultúra je ten fenomén, ktorému ľudia porozumejú, hoci hovoria rozdielnymi jazykmi. Preto patrí medzi oblasti, ktoré sa najviac podporujú. Známy je fakt, že v kreatívnom priemysle dnes vo vyspelej Európe pracuje viac ľudí ako v automobilkách. To preto, lebo práve prostredníctvom kultúrnych aktivít sa najskôr vyrovnajú rozdiely medzi jednotlivými regiónmi. Teraz mám na mysli kultúru v širšom význame slova – určite nielen koncerty, výstavy či divadlo, ale aj napríklad celoživotné vzdelávanie, cestovanie, poznávanie. Práve toto je priestor na zviditeľnenie, na prezentáciu, na spoznávanie sa. A pokiaľ hovoríme o kultúrnych podujatiach, aj my si už musíme pri ich organizácii položiť otázku: Zaujalo by aj Španiela? Bolo by atraktívne aj pre Angličana? Ak si na ne poctivo odpovieme, dostaneme aj odpoveď na to, či sme vstave ponúknuť vyspelej Európe seba, svoju krajinu, jej danosti a výnimočnosť. A z takejto pozície sa musíme postaviť aj k tvorbe projektu, ktorým sa chceme o spomínaný titul uchádzať. V konkurencii slovenských miest nebude rozhodovať to, čo bolo, ale to, čo bude. Musíme sa pozrieť na svoje mesto a jeho budúcnosť inými očami, ako nám to stačilo doteraz.
Viera Legerská