Ján Kŕč
plotom pracovalo viac ako desaťtisíc ľudí, dnes je v tomto objekte, ale už nie pod jednou značkou, zamestnaných okolo dve tisícky pracovníkov v rôznych súkromných firmách. Spoza podhájskeho plota sa v poslednom desaťročí strojárstvo vysťahovalo na perifériu mesta – a v súčasnosti viac ako za Turiec, dochádzajú strojári za prácou do nových hál postavených na trase medzi Martinom a Sučanmi. A ďalší cestujú až do neďalekej Tepličky nad Váhom, kde sa neuveriteľným tempom rozbieha nová automobilka. Paradoxne, pred rokmi to bolo opačne – skôr Považania chodili za prácou do Turca. No dnes sú realitou robotnícke vlaky, ktoré idú opačným smerom.
Kým stará fabrika hynie v ruinách času, pričom najvykričanejším príkladom je rozkradnutá severná vrátnica pred podchodom, ktorá robí hanbu aj mestu, nové, postavené na zelených lúkach, sa rozmáhajú. A azda by sa mohli aj výraznejšie, keby sa plnili predsavzatia súvisiace s priemyselným parkom v novej martinskej priemyselnej zóne a ak by sa to uberalo v sučianskom trende. Minimálne desaťročie sa ale v zapĺňaní priemyselného parku v Martine robí veľmi málo. Mesto, ktoré má s touto zónou plány, doteraz nemôže ponúkať pozemky investorom, pretože nie sú vysporiadané majetkovoprávne vzťahy, nie je tam vybudovaná infraštruktúra, teda niet základu, na ktorom by mohli budovať investori. Doteraz sa výraznejšie nepokročilo ani pri odpredaji majetku bývalých SIM skladov, ktoré dostalo mesto za symbolickú korunu od armády. Pritom viaceré odsúhlasené investičné mestské akcie sa mali prefinancovávať práve z peňazí za odpredaj týchto skladov. Veľké ilúzie sa začali rozplývať na „veľkých očiach“, vidine stovák miliónov získaných za ich predaj. Realisti tvrdili a asi mali pravdu, že potenciálnych investorov ťažko možno nalákať na staré barabizne, že oveľa väčšiu hodnotu majú iba lukratívne pozemky, na ktorých stoja. Práve tie by mohli a mali poskytnúť časť priestoru martinskej priemyselnej zóne, ktorá by mohla prichýliť fabriky, sťahujúce sa bližšie k finalizujúcej automobilke.
No predsa len - najdôležitejšie v tejto chvíli je, že sa nenapĺňajú proroctvá skeptikov, ktorí tvrdili, že s koncom veľkej fabriky turčianske strojárstvo definitívne zahynie. Nestalo sa! Naopak, faktom je, že výrazne ožíva. Už by nemal prevládať strach, že sa strojári nebudú mať v Turci kde zamestnať. Pomaly sa, ako tvrdia viacerí manažéri, stáva skôr opak. Ponuka pracovných miest pre vyučených odborníkov je momentálne väčšia, ako je dopyt. Už sa častejšie objavujú inzeráty strojárskych firiem, ktoré hľadajú nové pracovné sily. Dnes sa ukazuje ako jeden z problémov práve to, že výrazný útlm turčianskeho strojárstva v deväťdesiatych rokoch minulého storočia spôsobil nielen skepsu, ale aj neskorší nezáujem o túto profesiu. Časy sa začínajú meniť a je zrejmé, že o školy, ktoré vychovávajú odborníkov pre strojárske profesie, bude čoraz väčší záujem. Posledné trendy to potvrdzujú.