Tanec a láska idú ruka v ruke

ezentovať tanečné programy v zahraničí. Spolu s Ivanom Martincom, Michaelou Pisaríkovou, Borisom Urbanom a Ninou Račekovou vystupujú v štvor- a päťhviezdičkových hoteloch v dovolenkových destináciách ako Kréta, Cyprus, Oman a predvádzajú hodinový program rozličných tanečných štýlov, ako napr. hip-hop, írske tance, disco, electric boogie alebo brušné tance. Základom však ostávajú spoločenské tance.
„Takéto typy programov neboli ešte v takom širokom spektre prezentované, a tak sme sa rozhodli ako jedno z mála tanečných štúdií na Slovensku preraziť v zahraničí,“ prezradil zakladateľ Peter Poljak, ktorý sa zároveň pochválil aj pozitívnymi ohlasmi. „Dovolenkári sú veľmi prekvapení, že Slováci vedia takto tancovať. Cenia si, že ich vieme zaujať. Osobne si myslím, že Slováci sú veľmi talentovaní, len majú v sebe zakorenenú skromnosť. Chýba nám schopnosť prezentovať sa a predať. Vieme, o čom hovoríme. Videli sme viaceré zahraničné skupiny tanečníkov. Napríklad vystúpenie umelcov ruskej baletnej špičky. Všetko by bolo fajn, keby celý program neodtancovali s jedným meravým úsmevom. Bolo vidieť, že takéto tancovanie nebolo pre hostí zaujímavé. Naopak, nás publikum pochválilo, že z nás bolo cítiť radosť, pretože tanec, ktorý videli, bol prezentovaný zo srdca, a emócie, ktoré sme tancom vyjadrovali, prežívali spolu s nami.
Kontakty na rôzne agentúry, sprostredkujúce tieto tanečné vystúpenia, zbierala dvojica dlhé roky a začiatky boli veľmi ťažké. Agentúr je totiž na Slovensku veľa, ale máloktorým je možné dôverovať a len niektoré splnia to, čo sľubujú. Ale námaha sa vyplatila, pretože vďaka tomu navštívili už mnoho krajín, stretli sa s mnohými zaujímavými ľuďmi a nadobudli cenné skúsenosti. Pracovný pobyt v nádherných letoviskách nie je ale jednoduchý a čas trávia predovšetkým prácou. „Počas pobytov máme len veľmi málo času na seba a na oddych. Pracujeme od rána do večera, cestujeme z hotela do hotela. Niekedy máme voľno iba hodinu, inokedy, keď už máme programy dobre nacvičené, aj viac,“ vysvetlila Eva Hráčová, ktorá sa so svojimi kolegami nedávno vrátila z Omanu. V tejto exotickej destinácii však tancovali iba pre švédskych a nemeckých hostí, pretože táto krajina má špecifickú kultúru. „A keďže sme tancovali v nádherných, ale odvážnych latinsko-amerických šatách, Arabi mali na naše vystúpenia vstup zakázaný,“ pousmiala sa.
Eva Hráčová s Petrom Poljakom tancujú odmalička. Vystriedali niekoľko tanečných klubov, no spoločne sa stretli na jednom parkete - v tanečnom klube Aknela, ktorý sa venuje súťažnému spoločenskému tancu - pred deviatimi rokmi. Členmi tohto tanečného klubu zostávajú aj naďalej. Dovtedy mal každý z nich svojho tanečného partnera. „Lenže presne naraz sme o nich aj prišli. Môj partner odišiel do Banskej Bystrice a Peťova partnerka mala problémy s nohou. A tak sme sa rozhodli začať tancovať spolu“ opísala začiatok ich tanečného vzťahu, ktorý pred dvomi rokmi prerástol aj do súkromného. „Tanec ide ruka v ruke s láskou. Tanečným partnerom sa stáva často, že sa do seba cez tanec zaľúbia. Potom im to ide na parkete lepšie. Aj my teraz vieme pohyby lepšie precítiť, vkladáme do nich emócie. A vedia to rozoznať aj diváci. Tanec páru, ktorý nespája láska, alebo aspoň vzájomné priateľstvo, vyzerá aj na parkete stroho,“ opísala dvojica, ktorá sa musela naučiť zvládať spoločný život nielen v súkromí, ale aj na parkete. „Základ je v spoločnom živote. Treba sa navzájom rešpektovať a dôverovať jeden druhému, aby nám to fungovalo aj pri tanci. Veď len na tréningoch sme spoločne päť až šesť hodín denne,“ zhodla sa dvojica, pre ktorých je vzorom ich trénerský pár a dlhoroční priatelia - niekoľkonásobní majstri Slovenska – Michal a Zuzana Soukupovci z Trenčína. Aj pod ich vedením v roku 2002, keď naposledy Eva s Peťom tancovali súťažne, získali v latinsko-amerických tancoch najvyššiu kategóriu „S“.