Článok pokračuje pod video reklamou
závitom riadne zabrať. Väčšinou si žijú svoj bezstarostný život, neobzerajú sa za tým, čo bolo. Zaujíma ich predovšetkým prítomnosť, tá je najdôležitejšia. Hodnoty, ktoré nám do života vštepovali naši rodičia, sú pre niektorých z nich dnes nemoderné, zastaralé a smiešne. Sám sa veľakrát prichytím pri tom, že juniorom niekedy nerozumiem, a to mám od konzervativizmu poriadne ďaleko. S úžasom sledujem ich prehnané sebavedomie, nezdravú agresivitu, sklony zaujať niečím, čo sa vymyká normálnemu chápaniu.
V posledných týždňoch sme sa v našom týždenníku tínedžerom dosť venovali. Neveriacky som krútil hlavou nad šikanovaním na školách, ktoré sa často kvôli normatívom zametá pod koberec. Základom je predsa mať dosť žiakov, o problémoch teda radšej nehovorme. Veď kto by sa nám potom do školy prihlásil?! Taký prístup napácha viac škody ako osohu. O akýchkoľvek problémoch treba diskutovať, zvlášť s deťmi, ktoré ešte niekedy nevedia rozlíšiť, čo je dobré a čo nie. Neviem akosi pochopiť, že maličký človiečik dokáže byť už na základnej škole agresívny, vypočítavý, mocichtivý. To si skutočne nikto nevšimne?
Ťažko sa mi počúvalo aj rozprávanie skúsenej učiteľky s viac ako s dvadsaťročnou praxou, že „vysvečko“ už nič neznamená, že vzdelanie v rebríčku hodnôt mladej generácie už dávno nie je na prvom mieste. Detváky sa vraj netaja tým, že snívajú o veľkých peniazoch, o bohatstve, ktoré im zabezpečí pohodový život. A samozrejme, chcú to dosiahnuť bez namáhania, bez tvrdej práce, bez odriekania. Určujúcim faktorom sú podľa nej aj niektoré média, ktoré doslova „vyrábajú“ umelé hviezdy, za ktorými sa skrýva povrchnosť a prázdnota. Deti a mladiství však na médiá veľa dajú, sú pre nich „sväté“, až nedotknuteľné.
Pri našej spoločnej nočnej akcii s mestskými policajtmi som nechcel veriť vlastným očiam, keď sme našli 16-ročné dievča, ktoré sa dokázalo spiť do nemoty tak, že k nej museli privolať rýchlu zdravotnú pomoc. Žiaľ, nešlo o žiadnu výnimku, ktorá by potvrdzovala pravidlo. Stačí sa len v piatok a v sobotu v noci vybrať do ulíc, prejsť tmavé zákutia mesta, navštíviť pár krčmičiek a s hrôzou zistíte, že okrem 16 - 17-ročných tínedžerov tam stretnete aj deti, ktoré podľa všetkého doma nikomu nechýbajú. Na piatkové a sobotňajšie noci sa krčmári tešia, pripravujú rôzne akcie, ponúkajú zlacnený alkohol. Len máloktorí z nich berú do úvahy vek svojich hostí (česť výnimkám, ktoré sa vždy nájdu). Kšeft je predsa kšeft. Z tohto pohľadu je určite dobré, že polícia robí preventívno-bezpečnostné akcie zamerané na kontrolu podávania alkoholu mladistvým. Čím ich bude viac, tým lepšie. Lenže takáto akcia má svoj zmysel iba vtedy, keď o nej nikto nevie. Krčmári tiež majú svoje kontakty a vedia sa na kontrolu pripraviť. Slovensko je jednoducho malé, tu sa dlho nič neudrží v tajnosti.
Často sa nám sťažujú aj ľudia z prostredia športu. Tréneri „plačú“ nad tým, že talenty sa rodia čoraz ťažšie, záujem o šport vraj medzi mladými všeobecne klesá. Dnes ich skôr lákajú počítačové hry ako aktívny pohyb na čerstvom vzduchu. Stáva sa však aj to, že ak sa niekto na šport dá, tak dlho nevydrží. Deťom vraj chýba vytrvalosť a chuť niečo dosiahnuť.
Uviedol som niekoľko príkladov, s ktorými sme sa v minulých týždňoch zaoberali. Napriek tomu, že naše skúsenosti nikoho so štandardnými životnými hodnotami nepotešia, nechceme a ani nemáme záujem zovšeobecňovať a už vôbec nie moralizovať. Mladí sú jednoducho takí, akí sú. Nemožno ich všetkých hádzať do jedného vreca, určite medzi nimi nájdeme veľa takých, od ktorých by sme sa sami mali čo učiť. Nakoniec to, ako sa dnes zabávajú a žijú mladí, je aj naša „zásluha“. Nová generácia totiž vyrastá v prostredí, ktoré formujeme my dospelí.
Roman Kopka
